Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-6-2022.pdf
PDF · 81.84 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného: P. J., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Za poštou XXXX/XC, W., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 07.07.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný
P. A b r a m o v i č, nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Za poštou XXXX/XC, W., t. č. vo výkone trestu v H. C.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 14. januára 2021 o 09:30 hod. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby C., Y. č. XXX/XX, XXX 41 Leopoldov, napriek tomu, že v konaní vedenom na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave, odbore kriminálnej polície, pod ČVS: KRP-72/1-VYS-TT-2015 pre skutok trestnoprávne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol vyšetrovateľom Policajného zboru, ako svedok riadne a zákonne poučený o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, uviedol vo svojej výpovedi nepravdivé okolnosti ohľadom vyššie uvedeného trestného činu, podľa ktorých mal byť on sám páchateľom obzvlášť závažného zločinu dvojnásobnej vraždy, pričom v dôsledku ním uvádzaných skutočností prišlo zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru dňa 14.01.2021 k vydaniu uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku, pod ČVS: KRP-72/1-VYS- TT-2015 a vykonávaniu ďalších úkonov prípravného konania, na podklade ktorých bolo v dostatočnej miere objektivizované, že obvinený si ním uvádzané okolnosti vymyslel z toho dôvodu, aby mal vo výkone trestu odňatia slobody medzi odsúdenými osobami vyšší status, v dôsledku čoho prišlo zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru dňa 22.09.2021 k vydaniu uznesenia o prerušení trestného stíhania podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, pod ČVS: KRP-72/1-VYS-TT-2015,
t e d a
ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie,
č í m s p á c h a l
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 28.03.2022 obžalobu na obvineného P. J., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Za poštou XXXX/XC, W., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.
Súd dňa 06.04.2022 vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený odpor. Odpor bol podaný oprávnenou osobou a včas, preto súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný poučený o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257 ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku.
Obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia odpovedal „áno“.
Prokurátorka navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať.
Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keď skutok skutkovo a právne posúdil zhodne s prednesenou obžalobou, pretože na podklade dokazovania vykonaného v prípravnom konaní súd nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívne stránka, ako aj znak prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, t. j. jeho nie nepatrnú závažnosť. Súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o výroku o treste.
Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu: lustrácia ZVJS, lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia databázy súdov (CDB), lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov (RT).
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči uviedla, že s poukazom na vyhlásenie obžalovaného navrhla uznať ho vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a navrhla uložiť mu trest podľa § 346 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obhajca na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči uviedol, vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného žiada, aby súd pri rozhodovaní o treste zohľadnil ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť skutočnosť, že sa obžalovaný skutku doznal a aby vzhľadom na túto skutočnosť potom ukladal trest.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči uviedol, že mu je to ľúto.
K výroku o treste.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný v ňom má 4 záznamy z rokov 2017, 2018, 2018 a 2018, a to za trestné činy lúpež podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, krádež podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona a neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona.
Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný v ňom má 7 záznamov, vrátane priestupkov proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Súd s poukazom na priestupkovú minulosť obžalovaného a trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol 4 krát právoplatne odsúdený, pričom skutok, za ktorý bol uznaný za vinného, sa dopustil v čase, keď vykonával trest odňatia slobody, dospel k záveru, že účel trestu zabezpečí len nepodmienečný trest odňatia slobody. Iné druhy trestu by účel trestu nezabezpečili, pretože obžalovaný má zjavne sklony k páchaniu protiprávnej činnosti, pričom podmienečné tresty odňatia slobody nezabezpečili nápravu obžalovaného tak, aby sa tento neskôr už trestnej činnosti nedopúšťal. Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona zakladá napr. odsúdenie Okresného súdu Trnava zo dňa 14.11.2018, sp. zn. 3T/82/2018, právoplatné dňa 14.12.2018.
Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd dospel k záveru, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je rovnaký (1:1), preto nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Trestná sadzba podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona je v rozmedzí 1 rok až 5 rokov.
Súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Úvodom súd uvádza, že aj keď obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, čo môže (ale aj nemusí) byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam vzhľadom na 44. stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, súd obžalovanému trest mimoriadne neznížil. Súd uvedeným spôsobom postupoval z dôvodu, že povaha trestnej činnosti, vrátane trestného činu lúpeže, za ktorú bol obžalovaný v nedávnej minulosti odsúdený, vysoká intenzita páchania trestnej činnosti (4 odsúdenia v období rokov 2017 a 2018), ako aj intenzita páchania priestupkov, z ktorých 3 sú násilné priestupky, svedčia o zjavnom sklone obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti, a preto mimoriadne zníženie trestu by bolo podľa názoru súdu neprimerane mierne a takto uložený trest by nezabezpečil účel trestu.
Súd v prospech obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval, a že urobil vyhlásenie o vine, ktoré je spojené s následkami ako neodvolateľnosť vyhlásenia a obmedzenie opravných prostriedkov. Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil najmä jeho predchádzajúce odsúdenia a priestupky, ktoré súd opísal vyššie, pričom prihliadol aj na povahu spáchanej trestnej činnosti, kedy obžalovaný vypovedal v tom zmysle, že on sám mal byť páchateľom obzvlášť závažného zločinu dvojnásobnej vraždy, teda mimoriadne závažného trestného činu.
Súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, resp. sa trestného činu dopustil v čase, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.