Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/478/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu: INVEST TRADE, s. r.o., IČO: 36 589 136, so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jitka Tutková, advokátka, so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, proti žalovanej R. O., nar. X.X.XXXX, bytom Fr. M. XX/XX, XXX XX K., v konaní o zaplatenie 18.505,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/103/2014 - 85 zo dňa 09. 03. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/103/2014 - 85 zo dňa 09. 03. 2015 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom návrh žalobcu, ktorým navrhoval, aby žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 18.505,20 € s 11,49 % úrokom z omeškania zo sumy 11.403,43 € od 8.5.2013 do zaplatenia v plnom rozsahu zamietol a druhým výrokom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania a to výsluchom účastníkov, ako aj z pripojených listinných dôkazov nie je sporné, že žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2012 uzatvorenej medzi prvou stavebnou sporiteľnou získal pohľadávku voči žalovanej. Prvá stavebná sporiteľňa uzavrela dňa 16.12.2005 Zmluvu o stavebnom sporení č. 20306888001 ako aj Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s dlžníkom U. M. na sumu 400 000,-Sk. Ako ručiteľka k tejto zmluve vystupuje žalovaná. Nie je sporné, že dlžník porušil zmluvné podmienky, medziúver prestal riadne a včas splácať a preto Prvá stavebná sporiteľňa jednostranným úkonom zo dňa 30.10.2007 odstúpila od zmluvy (č. l. 15 spisu) a zároveň požiadala o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a vyzvala dlžníka, aby v lehote do 7 dní uhradil dlžnú sumu. Podľa názoru okresného súdu však odo dňa 30.10.2007 začala plynúť aj premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súd. Vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., sa súd prvej inštancie z úradnej povinnosti zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku, pretože nie je sporné, že zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úveru sú spotrebiteľskými zmluvami. Z listinných dôkazov mal okresný súd za dokázané, že k zrušeniu zmluvy a teda počiatku plynutia premlčacej lehoty došlo dňa 30.10.2007. Trojročná lehota na uplatnenie práva uplynula 30.10.2010, žalobca podal návrh dňa 3.6.2013, teda takmer tri roky po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie preto prihliadol na premlčanie nároku, premlčané právo veriteľovi nemožno priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na to, že nárok žalobcu je premlčaný, okresný súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

3. K výroku o trovách konania odvolaním napadnutom rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaná mala vo veci úspech, trovy konania si neuplatňovala a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“). Podľa názoru žalobcu okresný súd pochybil, keď bez akéhokoľvek odôvodnenia použil na daný prípad úpravu Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca v odvolaní ďalej uvádza, že zmluva o úvere ako absolútny obchod sa v zmysle § 261 ods. 6 psím. d) Obchodného zákonníka riadi bez ohľadu na povahu účastníkov ustanoveniami Obchodného zákonníka. Teda otázky ručenia, premlčania atď sa majú posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka (a to aj v prípade aj sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu). Rovnaký názor prezentuje aj Najvyšší súd SR v uznesení z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012. Vzhľadom na to, že použitie právnej úpravy Obchodného zákonníka nebolo zjednané ako zmluvná podmienka, ale vyplýva priamo zo zákona, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 31.12.2007 nie je možné aplikovať na daný prípad. Podľa odvolateľa ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal zákonodarca na mysli ochranu spotrebiteľa v tom zmysle, že dispozitívne ustanovenia Občianskeho zákonníka nemôžu byť dohodou strán upravené v neprospech spotrebiteľa. Túto normu však podľa žalobcu treba vykladať extenzívne a pod pojem ,,od tohto zákona“ zaradiť aj iný zákon, ktorým sa môže spravovať spotrebiteľská zmluva, v tomto prípade teda . Podľa názoru odvolateľa tomu nasvedčuje aj historický výklad ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, keďže počnúc 1. aprílom 2015 nadobudol účinnosť čl. II bod 1 zákona č. 102/2014 Z.z., ktorým sa ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dopĺňa o vetu: ,,Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Zákonodarca teda pripúšťa, že je možné, aby sa spotrebiteľský vzťah riadil aj normami obchodného práva.

6. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že pre posúdenie premlčania pohľadávky voči ručiteľovi je však v zmysle § 310 Obchodného zákonníka, dôležité skúmať, či nastalo premlčanie aj voči dlžníkovi. Túto skutočnosť podľa odvolateľa súd absolútne nebral do úvahy, napriek tomu, že na ňu výslovne poukázal vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.7.2014. Voči dlžníkovi (a spoludlžníkovi) si právny predchodca žalobcu uplatnil pohľadávku návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručeným príslušnému súdu dňa 8.7.2008, na základe ktorého došlo dňa 9.10.2008 k vydaniu zmenkového platobného rozkazu č. 1Zm/330/08-16, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.2008. Dňa 1.10.2012 na podklade tohto vykonateľného rozhodnutia bolo začaté exekučné konanie. Podľa odvolateľa je možné s istotou konštatovať, že ako nachádzacie tak aj exekučné konanie boli začaté ešte pred uplynutím premlčacej doby voči dlžníkovi. V zmysle § 402 Obchodného zákonníka začatím exekučného konania došlo k spočívaniu premlčacej doby, ktorá teda voči dlžníkovi (a spoludlžníkovi) do dnešného dňa ešte neuplynula. Ak teda § 310 Obchodného zákonníka hovorí, že pohľadávka voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi, nie je možné považovať uplatnený nárok žalobcu za premlčaný. Aj v prípade, že by súd zhodnotil napriek vyššie uvedenému, že na predmetný záväzkový vzťah je nutné použiť právnu úpravu Občianskeho zákonníka miesto Obchodného, skutočnosť, že právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi vyplýva aj z tohto kódexu napriek absencii výslovného ustanovenia. Ručenie ako vedľajší záväzok totiž podľa odvolateľa zdieľa osud záväzku hlavného a podobne ako pri ostatných zabezpečovacích inštitútoch (záložné právo) sa nemôže vedľajší záväzok premlčať skôr ako hlavný, ktorý zabezpečuje. Aplikácia tohto pravidla aj na občianskoprávne vzťahy sa má podľa rekodifikačnej komisie odraziť aj v pripravovanom novom súkromnoprávnom kódexe. Podobne sa tak stalo aj v českom novom občianskom zákonníku.

7. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd v celom rozsahu odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovuje.

8. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila, uviedla, že okresný súd v rámci dokazovania zistil skutkový a právny stav vymáhania nároku žalobcu z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť, nakoľko Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. dňa 30.10.2007 odstúpila od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s Miroslavom Kolekom ako dlžníkom. Domnieva sa, že od tohto momentu začala

plynúť premlčacia doba pre vymáhanie nároku voči jej osobe ručiteľa a táto doba uplynula najneskôr 30.10.2010. Uplatnenie predpisov, ktorými sa riadil prvoinštančný súd považuje za správne, keďže sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, kde spotrebiteľovi patria práva upravené Občianskym zákonníkom. Návrh žalobcu, ktorý bol podaný na súd, bol podaný v čase neskoršom ako došlo k uplynutiu premlčacej doby voči jej osobe, preto sa domnieva, že súd prvej inštancie správne právne posúdil tento návrh a v zmysle platných právnych predpisov ho zamietol. Na základe vyššie uvedeného navrhuje aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil.

9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. ( ďalej len , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. V súlade s § 61 stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

14. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto predmetnú vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 379, 380 CSP.

15. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

16. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.

17. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18.505,20 Eur, ktorý si uplatnil žalobca voči žalovanému ako ručiteľovi podľa Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej s dlžníkom XX.XX.XXXX M.. Dlžník porušil zmluvné podmienky, medziúver prestal riadne a včas splácať a preto veriteľ jednostranným úkonom zo dňa 30.10.2007 odstúpil od zmluvy a zároveň požiadal okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov a vyzvala dlžníka, aby v lehote do 7 dní uhradil dlžnú sumu. Podľa názoru okresného súdu odo dňa 30.10.2007 začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súde proti ručiteľovi.. Vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., sa súd prvej inštancie z úradnej povinnosti zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku, pretože nie je sporné, že zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úveru sú spotrebiteľskými zmluvami a návrh zamietol, keď premlčaciu dobu posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

18. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne posudzoval nárok v súlade s ustanoveniami občianskeho zákonníka, keď na základe zisteného skutkového stavu posúdil zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo nerozporoval ani žalobca.

19. Odvolací súd udáva, že na daný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 10.06.2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila ( doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zákonodarca prijal predmetné ustanovenie, z dôvodu odstránenia nejasností pri aplikácii práva na spotrebiteľské vzťahy, nešlo o novú úpravu, ale len o odstránenie nejasností pri aplikácii práva, t.j. upresnenie použitia právnych predpisov. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva (v obchodnom zákonníku a v občianskom zákonníku), aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia nastala až po uzatvorení zmluvného vzťahu, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské zmluvy. Aj pokiaľ ide o výklad a aplikáciu ustanovení, je potrebné v právnej veci aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je totižto náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61 Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 "spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

20. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd nepochybuje už v úprave § 23a zákona č. 634/1992 Zb. boli spotrebiteľské zmluvy definované ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch sa použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže stretnúť s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo môže narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie .

21. Správne potom súd prvej inštancie na daný uplatnený nárok a zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Veriteľ mohol nárok voči ručiteľovi - žalovanému uplatniť v súlade s § 548 a to v prípade ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Veriteľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa 30.10.2007 a vyzval dlžníka splniť dlh do 7 dní. Trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde uplynula skôr ako si žalobca uplatnil nárok proti žalovanému na súde. Pokiaľ ide o riešenie otázky, či ručiteľ môže úspešne vzniesť námietku premlčania v prípade, ak povinnosť dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa bola vyslovená rozsudkom, tak takéto rozhodnutie súdu len proti dlžníkovi nemá vplyv na zmenu dĺžky, alebo plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k ručiteľovi, voči ručiteľovi plynie samostatne premlčacia lehota (Občanský zákoník, komentář, Díl I, Praha-Panoráma,1987, str.209).

22. Vzhľadom na to, že predmetný nárok bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení občianskeho zákonníka a nie podľa ustanovení obchodného zákonníka ako uvádzal žalobca v odvolaní odvolací súd sa nezaoberal aplikáciou ustanovení obchodného zákonníka na daný vzťah.

23. V súlade s § 379 písm. a) a § 380 odvolací súd preskúmal aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania, pokiaľ ide o výšku trov, táto sa nestala predmetom preskúmavacieho konania, nakoľko odvolateľ nenamietal ich výšku.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 za použitia § 255 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .