Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, IČO: 43 207 073, proti žalovanému: J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXX, XXX XX R., právne zastúpený: Karkó, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, o zaplatenie 1.211,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -83 zo dňa 28.12.2021, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.135,10 eur s prísl.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.135,10 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.135,10 eur od 13.08.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 60 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , až 3, , , , , , , , , psím. c) o cestnej premávke, a o náhradu za bolesť a o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou po úprave žalobného návrhu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.418,87 eur s príslušenstvom a nahradenia trov konania titulom náhrady škody. Žalobu dôvodil tým, že žalovaný dňa 18.11.2018 spôsobil dopravnú nehodu a rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v R. V. zo dňa 05.03.2019 č. R. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pri dopravnej nehode bola žalobcovi spôsobená ujma na zdraví a žalobca bol práceneschopný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. H.. A. H. lekárskym posudkom

ohodnotil bolesť vo výške 50 bodov a žalobca si uplatnil peňažnú náhradu za bolesť sumou 884,- eur (za 1 bod - suma 17,68 eur). Ďalej si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu škody titulom odtiahnutia jeho osobného motorového vozidla z miesta dopravnej nehody do L., v zmysle faktúry Y. za poskytnuté služby vo výške 135,12 eur. Žalobca si taktiež uplatnil rozdiel medzi mzdou - náhradou mzdy a vyplatením plnenia zo Sociálnej poisťovne ako stratu na zárobku vo výške 399,75 eur. Žalobca uviedol, že od dopravnej nehody, t.j. od 18.11.2018 do 20.12.2018 bol práceneschopný a nemohol vykonávať svoje povolanie. Za obdobie prvých 10 dní bola žalobcovi vyplatená náhrada mzdy vo výške 178,58 eur a Sociálnou poisťovňou vyplatená nemocenská dávka vo výške 491,20 eur. Žalobca predložil potvrdenie o príjme za obdobie október, november, december 2017 a január až október 2018. Priemerná mzda za uvedené obdobie na deň predstavovala sumu 32,41 eur. Za obdobie práceneschopnosti 33 dní to činilo sumu 1069,53 eur a po odpočítaní plnenia náhrady mzdy za prvých 10 dní a plnenia poskytnutého Sociálnou poisťovňou - strata na zárobku predstavuje 399,75 eur.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daná účasť žalobcu na spôsobení dopravnej nehody. Ako prvotnú príčinu dopravnej nehody súd vyhodnotil konanie žalovaného, ktorý vošiel vozidlom cca 1,5 m do jazdného pruhu žalobcu a zastavil vozidlo. Následnou príčinou bolo konanie žalobcu, ktorý nesprávnou technikou jazdy vybočil vozidlo doprava s úmyslom obísť vozidlo žalobcu po pravej strane. Za tejto zistenej dôkaznej situácie o priebehu deja dopravnej nehody súd prvej inštancie mal zato, že podiel žalovaného na vzniku dopravnej nehody bol 80 % - zastavenie vozidla v križovatke v jazdnom pruhu žalobcu cca 1,5 m a podiel žalobcu na priebehu deja dopravnej nehody bol 20 % - žalobca už len reagoval na vzniknutú situáciu na ceste, avšak nesprávne - obchádzaním vozidla žalovaného po pravej strane. Žalobca si uplatnil nárok na peňažnú náhradu za bolesť v zmysle lekárskeho posudku H.. H. (viď bod 9 rozsudku) za 50 bodov, pričom suma jedného bodu bola vo výške 17,68 eur, čo predstavuje 884,- eur. Druhým nárokom bola náhrada škody za odťah motorového vozidla - zaplatená faktúra vo výške 135,12 eur. Tretím nárokom bola strata na zárobku vo výške 399,75 eur. Vo vzťahu k tretiemu nároku

- strate na zárobku žalovaný namietal výpočet (vymeriavací základ), s ktorou námietkou sa však súd prvej inštancie nestotožnil s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -53 zo dňa 10.10.2018, ktorým argumentoval. Následne žalobca predložil v konaní potvrdenie o zárobku za obdobie 10/2017-10/2018. Súčet žalobou uplatnených nárokov žalobcu predstavovalo sumu 1.418,87 eur. Miera zavinenia na dopravnej nehode žalovaného predstavovalo 80 % a miera žalobcu 20 %, teda žalobca mal nárok na sumu 1.135,10 eur, ktorú súd žalobcovi priznal. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne od podania žaloby. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že vyzval žalovaného na plnenie, súd v zmysle priznal žalobcovi úroky z omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému 13.08.2020. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. , , .

5. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že by sa podieľal na priebehu deja dopravnej nehody v rozsahu 20 % a to tak, že mal už len reagovať na vzniknutú situáciu na ceste, avšak nie správne, a to obchádzaním vozidla žalovaného po pravej strane. V uvedenej veci žalobca, ktorý viedol svoje motorové vozidlo po cestne označenej ako hlavná cesta, nenesie zodpovednosť pri strete s druhým motorovým vozidlom, ktoré viedol žalovaný, a ktoré išlo po ceste označenej dopravnou značkou Daj prednosť v jazde a vychádzalo z vedľajšej ulice, a ktoré mu nedalo prednosť, pričom žalovaný takouto jazdou porušil dopravné predpisy závažným spôsobom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne, aby rozhodnutie zmenil a rozhodol tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 1.418,87 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.418,87 eur odo dňa podania žaloby do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi okrem trov prvostupňového konania v rozsahu 100 % aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku čo do výrokov I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalovaný. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadom miery zavinenia na dopravnej nehode. Tento záver súd žiadnym spôsobom neodôvodnil. Žalovanému nie je vôbec zrejmé, na základe čoho dospel súd k takýmto záverom. Z odborného vyjadrenia znalca vyplývalo, že dopravná nehoda bola spôsobená spoluzavinením oboch jej účastníkov,

keď žalovaný vošiel do neprehľadnej križovatky 1,5 m viac ako mal a žalobca absolútne nesprávne a nedôvodne vybočil s autom doprava, prekročil povolenú rýchlosť, pričom miernym vybočením žalobcu doľava by k dopravnej nehode vôbec nedošlo. Ďalej z odborného vyjadrenia vyplývalo, že zavinenie oboch účastníkov bolo rovnaké, t. j. 50 %. Taktiež žalovaný uviedol, že žiadnym spôsobom nevzal do úvahy, že aj jemu bola spôsobená škoda. Jednalo sa o škodu vo výške 4.916,62 eur s DPH, pričom predmetnú kalkuláciu vypracovala poisťovňa žalobcu. Výška škody žalovaného teda bola jednak preukázaná a jednak ani nebola sporná v zmysle , keďže ju žalobca žiadnym spôsobom nenamietal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol a aby zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a jeho argumentácia je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Spoluzavinenie dopravnej nehody je dokonca konštatované aj vo výroku rozhodnutia o priestupku žalovaného, v ktorom je uvedené, že „obaja vodiči majú podiel na zavinení dopravnej nehody nakoľko obaja vodiči mohli zabrániť vzniku dopravenej nehody, čiže zavinenie dopravnej nehody je riešené spoluvinou oboch účastníkov dopravnej nehody. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa snaží navodiť dojem, že neporušil žiadny predpis na úseku cestnej dopravy. Žalobca bezprostredne pred kolíziou prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť. Rovnako žalobca pri vedení svojho vozidla konal v rozpore s , pretože si nepočínal takým spôsobom, aby nedošlo ku vzniku škody, čo rovnako vyplýva zo záverov znalca. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a žiada, aby odvolací súd rozhodol v intenciách odvolania podaného žalovaným.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že zotrváva na všetkých jeho predošlých stanoviskách a vyjadreniach. Odmietol tvrdenie žalovaného, že žalobca aj žalovaný majú podiel na zavinení dopravnej nehody nakoľko obaja mohli zabrániť vzniku dopravnej nehody. Poukázal na to, že rozhodnutím o priestupku bol uznaný vinným iba žalovaný a to pre porušenie dopravných predpisov. Tvrdenie žalovaného, že mu dopravnou nehodou bola spôsobená škoda vo výške 4.916,62 € považoval za bezpredmetné, pretože dokazovaním nebolo preukázané, či sa jednalo o skutočnú škodu. Nakoniec samotný žalovaný si neuplatňoval svoje nároky voči žalobcovi napr. vzájomným návrhom alebo započítaním. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol.

9. V replike sa žalovaný vyjadril, že pokiaľ žalobca spochybňuje závery odborného vyjadrenia znalca A. J., tak mal možnosť si zabezpečiť súkromné odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok, čo však neurobil. Znalec A.. J. v odbornom vyjadrení uviedol, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo bezprostredne pred dopravnou nehodou rýchlosťou XX,XX km/h +- 10 %, t. j. žalobca mohol viesť bezprostredne pred dopravnou nehodou vozidlo rýchlosťou až XX,XX km/h. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie pri vyporiadaní škody medzi prevádzateľmi prihliadať v zmysle na celkovú škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Žalovaný naďalej považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné.

10. V duplike sa žalobca vyjadril, že zotrváva na všetkých svojich predošlých stanoviskách, vyjadreniach a odvolaní. Žalobca nebol uznaný vinným žiadnym rozhodnutím správneho orgánu pre porušenie svojich povinností pri dopravnej nehode, pri vedení motorového vozidla a pri uhýbacom manévri konal okamžite, inštinktívne, reflexne a v časovej tiesni, keďže mu žalovaný nedal prednosť na križovatke tesne pred tým ako žalobca vošiel do križovatky. Z toho vyplýva, že konanie žalobcu, ktorým sa snažil, aby nedošlo k dopravnej nehode, nie je možné posudzovať ako porušenie povinností a za ktoré by mal niesť zodpovednosť za vzniknutú škodu.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. , účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v zmysle ust. a , vzhľadom na včas podané odvolania, osobou oprávnenou (ust. , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania (ust. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.06.20022 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti neprípustné a v časti nedôvodné a odvolanie žalovaného je nedôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnymi skutkovými zisteniami, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ).

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18.11.2018 došlo k dopravnej nehode tak, ako to je popísané v bode 6. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného o spoluzavinení žalobcu na dopravnej nehode. Z vykonaného dokazovania - oboznámením sa s odborným vyjadrením znalca A. J. vyplýva záver (č. l. 22 Odborného vyjadrenia), že technickou príčinou dopravnej nehody boli dve skutočnosti: 1. spôsob jazdy žalobcu, ktorý vykonával vybočovací manéver vpravo, potom ako vyhodnotil dopravnú situáciu za nebezpečnú, pričom plynulou jazdou mierny vybočením vľavo mohol obísť vozidlo F. (vozidlo žalovaného), ktoré presahovalo do jeho jazdného pruhu, 2. príčinou dopravnej nehody bolo stojace vozidlo F. zastavením s presahom cca 1,5 m do jazdného pruhu vozidla R. (vozidlo žalobcu).

17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri hodnotení každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že je daná účasť žalobcu na spôsobení dopravnej nehody. Žalovaný vošiel vozidlom cca 1,5 m do jazdného pruhu žalobcu, zastavil vozidlo a následne žalobca nesprávnou technikou jazdy vybočil vozidlo doprava s úmyslom obísť vozidlo žalovaného po pravej strane. Odvolací súd dodáva, že treba brať do úvahy tiež, že žalobca nevyvrátil zistenia, že bezprostredne pred kolíziou mohol prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, pričom táto skutočnosť vyplýva z odborného vyjadrenia znalca A. J.. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne konštatoval, že podiel žalobcu na priebehu deja dopravnej nehody je 20 %. Odvolací súd nevidel dôvod, aby vstupoval do úvahy súdu prvej inštancie vo vzťahu k ustálenou spoluzavinenia žalobcu na dopravnej nehode.

18. Čo sa týka námietky žalovaného, ohľadom jemu spôsobenej škody vo výške 4.916,62 eur s DPH, odvolací súd uvádza, že nebolo v priebehu konania preukázané, či sa jednalo o skutočnú škodu a žalovaný si ani neuplatňoval svoje nároky voči žalobcovi iným spôsobom, preto túto námietku považoval za irelevantnú.

19. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v .

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane správneho výroku o trovách konania podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

21. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

22. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

23. Žalobca podal odvolanie aj proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.135,10 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.135,10 eur od 13.08.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že vo svojich ustanoveniach nezveruje každej strane sporu právo podať riadny opravný prostriedok, ale toto právo priznáva len tomu, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie v neprospech strany sa prejavuje buď ako neúspech vo veci samej alebo ako neúspech v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu ujmu. Právo podať odvolanie teda nie je dané tej strane sporu, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorá takýmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.

24. Odvolací súd tak zdôrazňuje, že odvolaním napadnutý I. výrok rozsudku nie je v konečnom dôsledku vydaný v neprospech žalobcu, čo znamená, že tento nebol oprávnený v zmysle na podanie odvolania voči uvedenému výroku.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ho bolo potrebné v zmysle ust. v tejto časti odmietnuť.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo žiadaná zo strán sporu nebola v odvolacom konaní úspešná.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).