Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-746-2009.pdf
PDF · 75.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/746/2009
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, proti povinnému: 1. Q. U., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXXX/XX, XXX XX Ž. G. I., 2. K. M.V., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XXX/X, XXX XX Ž. G. I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, so sídlom Štefana Rasívala 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, pod sp. zn. EX 590/09, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 819,92 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom poveril dňa 25.08.2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinným vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 819,92 Eur spolu s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Michala Krnáča pod sp. zn. RK-1459/07-MK zo dňa 07.03.2008. 2. Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá zaviedla do Exekučného poriadku nasledovné ustanovenia: 3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 5. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 7. Exekučným titulom v tomto konaní je Rozhodcovský rozsudok, ktorým súd priznal oprávnenému nárok zo zmenky proti povinným, ktorí sú označení ako fyzické osoby. Dňa 25.01.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinnými, nárok z ktorého
bol zabezpečený zmenkou a uplatnený v konaní vedenom rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom pod sp zn. RK-1459/07-MK. Súd z predložených listín zistil, že zmluva, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinnými je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Oprávneného uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinní uzatvárali zmluvu ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti). 8. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011) 9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 11. Zo súdu predložených listín vyplýva, že medzi povinným a oprávneným nebola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť Úverových zmluvných podmienok spoločnosti PROFIREAL SALOVAKIA spol. s.r.o. Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnými je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, ktorú uzatvára oprávnený ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú tzv. všeobecné obchodné podmienky dodávateľa ako celok. V predmetnom prípade povinní nemali možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj dojednania majúce povahu všeobecných obchodných podmienok. 12. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 16. Za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.2008, považuje rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 18. Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnými je podľa povahy zmluvných strán v zmysle vyššie citovaných ustanovení spotrebiteľskou zmluvou, a to formulárového typu, ktorú uzatvára oprávnený ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a prijímajú spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami. Je preto zrejmé, že spotrebiteľ, v tomto prípade povinní nemali možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, okrem vyplnených polí mohol zmluvu, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uvedená rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a nie je možné od nej ani dodatočne odstúpiť. Súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje zjavnú nerovnováhu v právach zmluvných strán. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná
19. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. 20. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone, dospel súd k záveru, že predložený exekučný titul nikdy nenadobudol materiálnu vykonateľnosť a exekúciu v zmysle vyššie citovaných ustanovení zastavil. 21. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 22. Vzhľadom na dvojinštančnosť rozhodovania o trovách konania, ktorú zaviedol Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016, súd v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekučného konania rozhodol najprv o nároku na ich náhradu /§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku/. V druhej fáze rozhodovania o trovách exekučného konania, rozhodne súd o ich výške po predložení vyčíslenia trov súdnym exekútorom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.