Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-771-2014.pdf
PDF · 100.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/771/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu C. S. - S., IČO: 41 289 293, s miestom podnikania X. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému U. V., IČO: 10 751 971, s miestom podnikania R. 1234/12, 048 01 C., právne zastúpenému JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 1.860,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 7. mája 2014, č. k. 10C/249/2013-50
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 1.360,00 Eur istiny a náhradu trov konania vo výške 51,55 Eur súdneho poplatku, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.860,00 Eur na tom skutkovom základe, že 27. júla 2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme dopravného prostriedku, na základe ktorej žalovanému po ukončení nájmu vystavil faktúru č. 1512/11 zo dňa 10.12.2011, splatnú dňa 20.12.2011, na sumu 2.400 Eur a faktúru č. 1612/11 zo dňa 10.12.2011, splatnú dňa 20.12.2011, na sumu 500,00 Eur. Žalovaný titulom nájomného uskutočnil čiastočné úhrady celkom vo výške 1.040,00 Eur. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil dlžnú sumu vo výške 1.860,00 Eur. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu prenechať žalovanému motorové vozidlo značky T. F., aby ho dočasne, v dobe od 12-tej hodiny dňa 27. 07.2011, užíval, a záväzok žalovaného zaplatiť za to žalobcovi dohodnutú odplatu - nájomné vo výške 25,00 Eur za 1 deň nájmu. Motorové vozidlo bolo žalobcovi vrátené dňa 31.10.2011 o 15:30 hod., pričom malo ojazdené pneumatiky, odtrhnutú ručnú brzdu a poškodené čelné sklo. Žalobca svoj záväzok zo zmluvy splnil. Žalovaný porušil zákonnú povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné dohodnuté v zmluve a zo sumy nájomného, určenej v súlade s nájomnou zmluvou za dobu 96 dní nájmu vo výške 2.400,00 Eur, zaplatil žalobcovi len sumu 1.040,00 Eur. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti zodpovedajúcej rozdielu nájomného vyfakturovaného žalobcom žalovanému faktúrou č. 1512/11 zo dňa 10.12.2011 a vyššie uvedeným úhradám žalovaného, t.j. v časti o zaplatenie 1.360,00 Eur, je dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel. Nárok žalobcu v uvedenej časti súd prvej inštancie oprel o ustanovenia § 630 ods. 1, 2, § 634 ods. 1 a 2, § 632 ods. 3 a 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Zároveň súd poukázal na ust.
§ 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s tým, že účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Žalobca preukázal, že prenajal žalovanému motorové vozidlo a ku svojim tvrdeniam doložil listinné dôkazy a to zmluvu o nájme, faktúry a príjmové doklady. Žalovaný len tvrdil, že neuzavrel nájomnú zmluvu za 25,00 Eur denne a poukázal na to, že v minulosti uzatváral zmluvu za 200,00 Eur mesačne. Iné dôkazy, okrem svojho tvrdenia, v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať. Na základe uvedenej dôkaznej situácie súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že by neuzavrel nájomnú zmluvu za 25,00 Eur za deň nájmu, nakoľko okrem svojho tvrdenia neprodukoval žiadny iný dôkaz oproti predloženému dôkazu žalobcom a to písomnej nájomnej zmluve. Ani tvrdenie, že predchádzajúci rok platil len 200,00 Eur mesačne, nemôže zmeniť písomnú nájomnú zmluvu, okrem toho žalovaný ani tu neuviedol pravdivú skutočnosť, pretože v predchádzajúcom roku bola uzavretá nájomná zmluva za 250,00 Eur mesačne. Preto bol žalobca v tejto časti nároku úspešný. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 500,00 Eur, ktoré si žalobca uplatnil voči žalovanému titulom náhrady škody spôsobenej na motorovom vozidle, súd žalobe žalobcu nevyhovel, a preto ju v uvedenej časti zamietol. V danom prípade žalobca právo na náhradu škody neuplatnil v zákonom stanovenej lehote. Obchodný zákonník pod sankciou zániku práva prenajímateľa na náhradu škody na dopravnom prostriedku ustanovuje na jeho uplatnenie lehotu šiestich mesiacov odo dňa vrátenia dopravného prostriedku. Táto lehota má charakter prekluzívnej lehoty. Zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v zákonom ustanovenej lehote, ktorá je prekluzívnou lehotou, je zánik tohto práva, na ktorý musí súd prihliadnuť ex offo. Súd mal za preukázané, že motorové vozidlo bolo žalobcovi vrátené dňa 31.10.2011. Lehota na uplatnenie práva na náhradu škody teda uplynula dňa 30.04.2012. Žalobca uplatnil právo na náhradu škody žalobou podanou súdu dňa 12.06.2013. Na uplynutie prekluzívnej lehoty súd musel prihliadnuť z úradnej povinnosti, preto v časti nároku na náhradu škody na predmetnom motorovom vozidle žalobu zamietol.
3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, priznal právo na pomernú náhradu trov konania. Na strane žalobcu vznikli trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 111,50 Eur. Žalobca bol v konaní úspešný na 73,12 % v pomere k celku a žalovaný bol úspešný na 26,88 % v pomere k celku. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, má žalobca právo na náhradu trov konania vo výške 46,24 %, čomu zodpovedá suma 51,55 Eur zaplateného súdneho poplatku.
4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. Žalovaný v odvolaní namieta, že v spore nebol vypočutý ako účastník konania, ďalej, že súd dospel k vyššie uvedenému záveru iba na základe tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov. Žalovaný má za to, že vykonané dokazovanie je nedostatočné na právne posúdenie veci a že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, pretože nikdy neuzavrel dohodu na nájomné vo výške 25,00 Eur za 1 deň nájmu dopravného prostriedku, pričom samotná zmluva o nájme dopravného prostriedku bola žalobcom vyhotovená až v deň vrátenia predmetného motorového vozidla, t.j. 31. októbra 2011. Túto písomnosť žalovaný podpísal v tento deň pri odovzdaní predmetného motorového vozidla s tým, že vybodkované časti zmluvy neboli vyplnené a nebol v nej uvedený údaj v článku III. nájomné. Žalovaný naďalej zotrváva na svojom tvrdení, že so žalobcom uzavreli ústnu dohodu ohľadom dlhodobého prenájmu dopravného prostriedku s tým, že dohodnutá výška nájomného je 200,00 Eur za mesiac. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné motorové vozidlo nebolo technicky v poriadku, žalovaný pri cestnej kontrole bol upozornený zo strany príslušníkov dopravnej polície na nevyhovujúci technický stav vozidla a preto sa rozhodol 31. októbra 2011 motorové vozidlo prenajímateľovi vrátiť. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu ohľadom poškodenia motorového vozidla. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že nemal zo strany žalobcu doručené žiadne faktúry, nemal o nich vedomosť až do doby doručenia platobného rozkazu zo súdu a má za to, že zo strany žalobcu ide o dodatočne, účelovo vyhotovené dokumenty, v snahe vymôcť od žalovaného nejaké finančné zadosťučinenie za predčasné ukončenie zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Je otázne, z akého dôvodu žalobca datoval predmetné faktúry s dátumom vystavenia 10.12.2011, keď nájomný vzťah bol ukončený ku dňu 31.10.2011, a ani zo žalobného návrhu nie je zrejmé, voči komu žaloba smeruje, t.j. či ide o občianskoprávny resp. obchodnoprávny spor. Túto nezrovnalosť podľa názoru žalovaného neodstránil ani súd prvej inštancie. Žalovaný preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vo výške 178,74 Eur za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho
zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 7.5.2014, a 81,33 Eur + režijný paušál 8,04 Eur). Zároveň uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,37 Eur za podané odvolanie.
5. K odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný ako účastník konania vo veci nebol vypočutý napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný, pretože na pojednávaní sa miesto neho zúčastnil jeho právny zástupca. Ďalej uvádza, že tvrdenia žalobcu sa zakladajú na pravde, pričom poukázal na výsledky vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že zmluvu o nájme dopravného prostriedku vypisovala bývalá manželka žalobcu, ktorá však nebola pri podpise zmluvy, je to pravda, ale žalovaný si to pletie asi s rokom 2010. S exmanželkou je žalobca rozvedený od 13.5.2011 a odvtedy nie sú v kontakte. Zmluva sa vypisovala 27.7.2011, preto žalobca uznáva, že nebola pritom, a ani inak nemala s tým nič spoločné. Zostatková alebo morálna hodnota motorového vozidla nemá vplyv na výšku denného nájomného, na ktorom sa účastníci zmluvy dohodli. Výška denného nájomného zahŕňa opotrebovanie pneumatík, oleja, bŕzd a iných súčiastok, ktoré sa kupujú rovnako drahé do použitého vozidla, ako i do nového vozidla. Pokiaľ žalovaný uvádza, že bol upozornený príslušníkmi dopravnej polície na nevyhovujúci technický stav motorového vozidla, z ktorého dôvodu ho 31. októbra 2011 vrátil, žaloba upozorňuje na fakt, že auto malo platnú STK a emisnú kontrolu. Ak príslušník dopravnej polície uzná, že auto nie je spôsobilé na premávku po cestnej komunikácii, zakáže mu ďalšiu jazdu a odoberú technický preukaz až po dobu odstránenia závad. Žalovaný žalobcovi nikdy nič podobné neoznámil, ani vozidlo nemalo odobratý technický preukaz. Ak je to tak, ako v odvolaní tvrdí, žalobca žiada doložiť záznam z polície. Ďalej žaloba vo vyjadrení uvádza, že pri preberaní vozidla sa zistili aj poškodenia zo strany nájomcu, pričom žalovaný prisľúbil, že to opraví vo vlastnej réžii alebo zoženie lacné súčiastky z Nemecka od svojho známeho. Bolo to len zavádzanie a naťahovanie času, pretože prestal žalobcovi dvíhať aj telefón. Všetky opravy prebehli na náklady žalobcu do 10. decembra 2011. Vtedy boli vystavené aj faktúry, ktoré riadne poslal Slovenskou poštou doporučene. Zásielka sa mu nevrátila. Ďalej žalobca vo vyjadrení uviedol, že pri vypisovaní zmluvy o nájme dopravného prostriedku sa žalovaný preukázal občianskym preukazom, preto faktúru vystavil na jeho meno a rodné číslo. Ak by sa preukázal platným živnostenským oprávnením, vystavil by faktúru na IČO. Nájom trval od 27.7.2011 do 31.10.2011, t.j. 96 dní, ako je uvedené vo faktúre. Žalovaný spomínal, že ukončil sezónny predaj zeleniny a ovocia.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 28. decembra 2016 o 12.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
9. Rozsudok, okrem výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
10. Žalovaný v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p., ktoré v CSP zodpovedajú dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h).
11. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. nie sú dôvodne uplatnené.
13. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov preskúmavaného rozsudku vo vzťahu k napadnutým výrokom, t.j. výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj výroku o trovách konania, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a odkazuje na tieto dôvody.
14. Žalovaný v odvolaní argumentoval aj skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolateľ ako podstatu odvolacích námietok uviedol, že tvrdenia žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie sú pravdivé, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca na svoje tvrdenia predložil súdu aj listinné dôkazy.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno, ktoré bolo aj na strane žalovaného, tento dostatočne neuniesol.
16. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodol, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
17. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci (predovšetkým s ohľadom na obsah petitu žaloby).
18. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že účastníci majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva, v danom prípade na žalobcovi. Je potrebné zdôrazniť, že iné než navrhnuté dôkazy, súd vykonáva iba výnimočne.
19. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti umožňujúce prijať iné závery, než k akým dospel súd prvej inštancie, pretože v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne jasne zdôvodnil, prečo tvrdenia žalovaného bez podloženia dôkazmi nemohli obstáť.
20. Odvolací súd tak konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutých výrokoch, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania, potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a neúspešný žalovaný na ich náhradu nemá právo.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).