Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-861-2014.pdf
PDF · 99.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/861/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: U. B. J., a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Q. XXXX/XXX, XXX XX H., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., IČO: 36 789 615, so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 193,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 5. mája 2014, č. k. 10C/526/2013-28
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a právo na náhradu trov tohto konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 193,34 Eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do spísania žaloby vo výške 31,81 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 193,34 Eur od 12.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 62,56 Eur na tom skutkovom základe, že 17. decembra 2007 uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu č. 3712113066, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 331,94 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 60 mesačných splátkach po 12,12 Eur, spolu vo výške 727,20 Eur. Zmluva o úvere bola uzatvorená ako telefónna pôžička s následnou písomnou komunikáciou. Žalovaný sa s úhradou svojho záväzku dostal do omeškania, preto bol v zmysle Úverových zmluvných podmienok listom z 30. januára 2012 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 196,66 Eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 115a ods. 2 a § 200ea ods. 1, 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) a vzal za preukázané, že na základe Úverovej zmluvy č. 3712113066, ktorej súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky, uzavretej 11. decembra 2007 žalobcom a dňa 17. decembra 2007 žalovaným, žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 331,94 Eur (10.000,00 Sk), ktorý mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 12,12 Eur (365,00 Sk) s termínom splatnosti mesačných splátok počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru a splatnosťou prvej splátky po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pričom konečná výška úveru predstavovala sumu 727,20 Eur (21.900,00 Sk) a ročná percentuálna miera nákladov 43,40 %. Zo splátkového kalendára pripojeného k Úverovej zmluve vyplýva, že žalovaný žalobcovi v mesačných splátkach od 18.2.2008 do 26.10.2011 uhradil celkovo
sumu 521,11 Eur pri poskytnutom úvere vo výške 331,94 Eur. Z listu z 30. januára 2012 vyplýva, že v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním úveru ho žalobca vyzval na úhradu zostávajúcej časti úveru spolu so zmluvnou pokutou, teda celkovej dlžnej čiastky k uvedenému dňu vo výške 196,66 Eur, ktorej splatnosť bola určená 15. dňom od spísania listu. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preto poukázal na ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), ďalej na čl. 3 ods. 1, 2, na prílohu, bod 1 písm. e) smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34
- ďalej len „smernica“), ako aj na čl. II zákona č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník a bola uvedená smernica prebratá. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27. júna 2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. Zároveň súd poukázal na ust. § 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a dospel k záveru, že Úverová zmluva zo 17. decembra 2007, uzavretá medzi účastníkmi, je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Súd zistil, že predmetná úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, a navyše podľa ustanovenia § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z úverovej zmluvy, ktorú žalovaný podpísal 17. decembra 2007, jednoznačne vyplýva, že bol dohodnutý úver vo výške 331,94 Eur (10.000,00 Sk). V zmluve je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov 43,40 %, avšak v zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba úveru a zo zmluvy nevyplýva, z akých položiek (poplatkov a úrokov) pozostáva navýšenie úveru, preto tieto zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, o ročnej úrokovej sadzbe v zmluve, ako aj o výške a druhu poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Úverových zmluvných podmienkach a v sadzobníku poplatkov a úrokov je neurčité a nezrozumiteľné, spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že žalovaný čerpanú istinu úveru vo výške 331,94 Eur (10.000,00 Sk) žalobcovi uhradil, keďže vzhľadom na žalobcom predložený splátkový kalendár spolu uhradil sumu vo výške 521,11 Eur, súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
4. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaný si trovy konania neuplatnil.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve chýba výška úroku z úveru, ako aj výška a popis poplatkov. Žalobca znovu poukázal na obsah predmetnej úverovej zmluvy podpísanej medzi stranami sporu. Zároveň zdôraznil, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu uvedené na rube úverovej zmluvy a na samostatnom liste, ktoré sú v origináli so zmluvou pevne spojené, t.j. tvoria so zmluvou jeden celok (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zdôraznil, že aj pri zmluvných vzťahoch podľa Občianskeho zákonníka je možné, aby boli zmluvné podmienky inkorporované do zmluvného vzťahu. Smerodajné v tomto prípade bude ustanovenie § 37 OZ, v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Vzhľadom na to, že Úverové zmluvné podmienky sú nepriamymi dojednaniami a nie sú zahrnuté do samotného textu zmluvy, ktorý je podpisovaný, je potrebný osobitný odkaz na ne. Prvou podmienkou inkorporácie je preto existencia inkorporačnej doložky. Touto doložkou sa odkazuje na celý text Úverových zmluvných podmienok. Vzhľadom na skutočnosť, že inkorporačnú doložku žalobca výslovne uvádza na prednej strane zmluvy, má za to, že aj v prípade, ak by sa na daný úverový vzťah aplikoval Občiansky zákonník, úverové podmienky žalobcu by sa aj v takomto prípade stali jej platnou súčasťou. Pokiaľ ide o platnosť úverových podmienok, v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 9. júla 2013, sp. zn. 24Co 412/2012, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 25. februára 2013, sp. zn. 1Co 136/2012. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na § 3 hlava 1 a § 1 hlava 5 Úverových zmluvných podmienok, ako aj na ustanovenie § 4 ods. 2 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 17.12.2007 a vyslovil názor, že uzavretá úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti tak, aby mohol byť poskytnutý úver považovaný za úver s úrokmi a poplatkami, nakoľko z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že ZSU v ustanovení § 4 výslovne sankcionuje úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere bezúročnosťou a bez poplatkov len v jedinom prípade, a to v prípade neuvedenia RPMN [§ 4 ods. 2 písm. g)], pričom v čase uzavretia zmluvy medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepatril údaj o výške úrokovej sadzby za poskytnutie úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy nebol povinný uvádzať údaj o výške úrokovej sadzby úroku za poskytnutie úveru, pričom všetky povinné obsahové náležitosti, vrátane RPMN v zmluve uviedol, má za to, že žalobca si voči žalovanému uplatnil úroky a poplatky spojené s poskytnutím úveru dôvodne. Poukázal zároveň aj na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach z 23. januára 2013, sp. zn. 1Co 159/2012. Ďalej žalobca v odvolaní uvádza, že napriek skutočnosti, že žalobca nebol v zmysle platnej právnej úpravy povinný uvádzať v zmluve výšku úroku z úveru samostatne, táto z uzatvorenej zmluvy vyplýva z ust. § 1 hlavy 5 Všeobecných zmluvných podmienok. Celková výška úroku z úveru dohodnutého v úverovej zmluve predstavuje sumu 343,23 Eur, t.j. 10.340,- Sk. Zo splátkového kalendára priloženého k návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva výška vyrubeného úroku z úveru do zosplatnenia 323,32 Eur a ušlého úroku z úveru 17,88 Eur, ktorých súčet sa rovná úroku spolu 341,20 Eur, t.j. 10.278,99 Sk, čo je suma o niečo vyššia ako výška úroku z úveru, ktorá bola v úverovej zmluve dohodnutá. Zvyšok bol žalovanému odpustený a žalovaný sa tak dostal do výhodnejšieho postavenia, než v akom by bol v prípade úhrad riadne a včas. Poukazuje aj na bod 39 úverovej zmluvy s názvom Konečná výška úveru, obsahujúci údaj o sume, ktorú v konečnom dôsledku žalovaný zaplatí za poskytnutie peňažných prostriedkov. Daná suma obsahuje nielen výšku úveru, ale aj predmetné úroky z úveru, ako aj poistné dohodnuté priamo v úverovej zmluve. Žalobca má za to, že tento údaj najjednoduchšie a najvýstižnejšie spĺňa podmienku, aby bol žalovaný vopred informovaný o výške úrokov a poplatkov, ktoré za poskytnutie úveru bude musieť zaplatiť. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že uzavretá úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti tak, aby mohol byť poskytnutý úver považovaný za úver s úrokmi a poplatkami. Podľa názoru žalobcu pri výklade náležitostí spotrebiteľských zmlúv je potrebné venovať pozornosť tomu, či z celkového obsahu zmluvného dojednania je možné zistiť zákonom požadované údaje, a neuchyľovať sa k prílišnému formalizmu pri výklade obsahu týchto zmlúv. Poukázal na časť odlišného stanoviska sudcu Ústavného súdu SR E.I. vo veci sp. zn. I. ÚS 547/2012. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, vrátane uplatnených trov na súde prvej inštancie. Zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 13a ods. 1, § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení predpisov vo výške 31,56 Eur s DPH za 1 úkon právnej služby (odvolanie - 18,26 Eur bez DPH, + 8,04 Eur paušálna náhrada).
6. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.
7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 28. decembra 2016 o 13.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
10. Žalobca v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., ktoré v CSP zodpovedajú dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h).
11. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. nie sú dôvodne uplatnené.
13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na zistení, že v úverovej zmluve, uzavretej medzi sporovými stranami, je síce uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov 43,40 %, avšak v zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba úveru, avšak zo zmluvy nevyplýva, z akých položiek (poplatkov a úrokov) pozostáva navýšenie úveru, preto tieto zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, o ročnej úrokovej sadzbe v zmluve, ako aj o výške a druhu poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
14. Odvolací súd sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje a konštatuje, že dôvody napadnutého rozsudku sú vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce. Preto odvolací súd na tieto dôvody v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, preto z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a neúspešný žalobca na ich náhradu nemá právo.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).