Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/640/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. X, XXX XX Z. C., v konaní o zaplatenie 4 526,59 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/288/2014-88 zo dňa 13. 04. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4 526,59 € spolu s úrokom vo výške 14,49 % ročne zo sumy 4 273,29 € od 03. 10. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4 499,79 € od 01. 01. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania zodpovedajúce súdnemu poplatku vo výške 271,50 € na účet žalobcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 405,72 € na účet právneho zástupcu žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4526,59 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14. 09. 2010. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14. 09. 2010 uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi klasický spotrebiteľský úver vo výške 5000,- Eur a súčasne záväzok odporcu nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to formou 120 mesačných splátok vo výške 84,64 Eur, so splatnosťou prvej splátky 15. 09. 2010. V zmysle zmluvy navrhovateľ previedol na účet odporcu sumu vo výške 5000,- Eur. Pri uzatváraní úverovej zmluvy odporca bez výhrad súhlasil so všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Podľa bodu III.-4-1. Všeobecných úverových podmienok (ďalej len VÚP) je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Podľa bodu III.-4-1. VÚP navrhovateľ použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený z príslušnej časti úverovej istiny. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Odporca uhradil navrhovateľovi len časť dlžnej sumy, a to vo výške 2708,48 Eur. Na predžalobné výzvy odporca nereagoval. Navrhovateľ bol oprávnený písomne vypovedať úverovú zmluvu formou doporučeného listu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane. Podľa bodu V.-6.VÚP ku dňu účinnosti výpovede je splatný celý dlh klienta voči navrhovateľovi. Z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ vypovedal úverovú zmluvu dňa 10. 10.

2013, pričom výpoveď nadobudla účinnosť dňa 31. 12. 2013 a dlh odporcu sa stal splatným v celom rozsahu. Navrhovateľ si zároveň uplatnil z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, ako aj zákonné úroky z omeškania.

Súd v konaní zisťoval pobyt odporcu. Podľa oznámenia Registra obyvateľov SR Banská Bystrica, súd zistil, že odporca má vedený trvalý pobyt na Mesto Banská Bystrica. Na základe oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV., OO PZ Dúbravka, Bratislava, bolo zistené, že odporca sa na adrese I. XX, K. nenachádza. Obyvatelia obytného domu uviedli, že odporcu nepoznajú, nevedia, či sa v obytnom dome zdržiava a nemajú informáciu, kde by sa odporca mohol momentálne zdržiavať. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu, súd mu v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ustanovil opatrovníčku pre toto konanie.

Opatrovníčka odporcu sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to návrhom navrhovateľa, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14. 09. 2010, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10. 10. 2013, výpisom z úverového účtu odporcu, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 31. 10. 2014, potvrdením o prijatých platbách zo dňa 31. 10. 2014, plánom amortizácie, výpisom z obchodného registra na navrhovateľa, písomným ospravedlnením právneho zástupcu navrhovateľa a zisťovaním pobytu odporcu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril dňa 14. 09. 2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia základného ustanovenia, podľa ktorého bola zmluva uzatvorená. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 5000,- Eur. Odporca bol zaviazaný splácať poskytnutý úver v 120 mesačných splátkach vo výške 80,64 Eur. Splatnosť prvej splátky bola vždy k 15. dňu v mesiaci, RPMN bola vo výške 15,49 %, celková čiastka k zaplateniu 9 493,20 Eur, priemerná hodnota RPMN bola vo výške 18,09 %, ročná úroková sadzba 14,49 %. Podľa potvrdenia navrhovateľa (čl.77 spisu) odporca zaplatil 32 splátok po 84,64 Eur, spolu vo výške 2708,48 Eur.

V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok, navrhovateľ vypovedal úverovú zmluvu dňa 10. 10. 2013 s účinnosťou ku dňu 31. 12. 2013, kedy sa dlh odporcu stal splatným v celom rozsahu.

Účastníci konania uzavreli zmluvu dňa 14. 09. 2010 v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 5000,- Eur, ktoré bol odporca povinný splácať v 120 mesačných splátkach. Mesačná splátka predstavovala sumu 84,64 Eur. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporca) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide však o vzťah obchodno-právny, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym obchodom, to znamená, že záväzkové vzťahy z takej zmluvy sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom. Preto súd na záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, založeným zmluvou o úvere použil príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti práva požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

Podľa § 786k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 01. 02. 2013 sa spravujú podľa predpisov určených do 31. 01. 2013.

Podľa § 1 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d/ zák. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnúť peňažné prostriedky vráti a zaplatí celkové náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej 1 jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Ustanovenie § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch upravuje podstatné (obligatórne) náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré takáto zmluva musí mať.

Podľa § 11 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu, podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) - k), r) a y) c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, alebo do 3 mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1, alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluva je písomná a má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd mal z dokazovania za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 5000,- Eur, ktorý odporca riadne a včas nesplácal. Navrhovateľ svoj nárok preukázal, odporca ho nijakým spôsobom nespochybnil. Súd preto vyhovel navrhovateľovi a priznal mu nárok v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.

S poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru. Úroky v tomto prípade sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s poskytovaním finančných prostriedkov s omeškaním. S úhradou úroku je možné požadovať aj platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov (§ 369 v spojení s § 502 Obchod. zák.). Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obchod. zák.), je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania.

Súd teda navrhovateľovi priznal tak úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, keďže odporca si svoju povinnosť včas a riadne nesplnil, čím sa dostal do omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal náhradu trov konania navrhovateľovi podľa úspechu v konaní. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 271,50 Eur a trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, hodnota jedného úkonu á 161,01 Eur, 2 x režijný paušál á 8,04 Eur + 20 % DPH, spolu vo výške 405,72 Eur. Súd uvedené trovy považoval za účelne vynaložené.

3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva odvolanie, nakoľko okresný súd podrobil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25. 08. 2010 (ďalej v texte aj Zmluva) súdnej kontrole v nedostatočnom rozsahu, keď dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a že obsahuje všetky obligatórne obsahované náležitosti vyžadované zák. č. 129/2010 Z. z. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; to neplatí ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané. Žalovaný v odvolaní poukázal tiež na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Žalovaný v odvolaní poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 27. 02. 2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu zmluvnej podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorým je zabrániť tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto Smernice, pretože takéto preskúmanie zmluvy môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých zmluvných podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie podrobil Zmluvu súdnej kontrole v nedostatočnom rozsahu, pričom jeho záver týkajúci sa absencie neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve je nesprávny, pretože podľa ust. § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na jej formulárovú predtlač. Je teda zrejmé, že spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v kľude a bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je však podľa žalovaného spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. V prípade uzavretia tejto zmluvy je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný v pozícií zákazníka - spotrebiteľa nemal dostatočnú zmluvnú voľnosť pri uzatváraní predmetnej zmluvy, pričom zmluvné podmienky neboli v danom prípade individuálne dojednané. Z informácií uvedených v žiadosti/ zmluve o poskytnutí spotrebiteľného úveru nie je podľa žalovaného jasné aká percentuálna sadzba úroku sa voči žalovanému použije, v zmluve absentuje doba trvania zmluvy, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. Všetky tieto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú obligatórnymi náležitosťami a absencia ktorejkoľvek z nich by podľa žalovaného mala znamenať absolútnu neplatnosť celého právneho úkonu. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v Zmluve sa uvádza údaj o RPMN vo výške 21,84 %, o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 17,99% a priemerná hodnota RPMN vo výške 19,11%. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že pre spotrebiteľa je tento rozpor v percentuálnych sadzbách zavádzajúci, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktorá percentuálna sadzba sa skutočne použije a ktorá je pre neho záväzná. Taktiež zo Zmluvy podľa žalovaného jednoznačne nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok poplatkov, pretože v Zmluve sa uvádza len celková výška splátok, z ktorej

tieto jednotlivé zložky nie je možné identifikovať a určiť. Vzhľadom na chýbajúce údaje v Zmluve o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, mal podľa žalovaného súd prvej inštancie považovať úver na základe predmetnej zmluvy poskytnutý za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V závere odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 221 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K obsahu odvolania žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 07. 07. 2015 a vo vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 13. 04. 2015, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4 526,59 € s úrokom vo výške 14, 49 % ročne zo sumy 4 273,29 € od 03. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 4 499,79 € od 01. 01. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie podľa žalobcu k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na časť „B“ Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25. 08. 2010, kde je uvedený dátum splatnosti prvej splátky a to 15. deň v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru (15. 10. 2010), pričom súčasne na tom istom mieste Zmluvy je uvedený tiež počet mesačných splátok číslom 120. Podľa názoru žalobcu k dátumu konečnej splatnosti úveru je možné dospieť výkladom. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného na ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní. Ďalej poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného na ust. § 122 Občianskeho zákonníka v súvislosti s koncom lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, podľa ktorého koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Vzhľadom k vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam a k tomu, že začiatok splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15. 10. 2010, je podľa žalobcu možné pri dohodnutom počte mesačných splátok 120 dospieť k záveru, že dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15. 09. 2020 tak, ako to vyplýva z plánu amortizácie, ktorý žalobca súdu predložil. Žalobca je preto toho názoru, že dátum konečnej splatnosti úveru bol v úverovej zmluve aj keď nepriamo uvedený a že žalovaný si mohol pomocou údajov uvedených v úverovej zmluve termín splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru jednoducho vypočítať. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v zákone č. 129/2010 Z. z. (ďalej v texte Zákon o spotrebiteľských úveroch), ani v inom právnom predpise nie je uvedené, že údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve presne určený konkrétnym dátumom. Podľa názoru žalobcu, ním uvedený údaj je dostatočný a je v súlade s platnou právnou úpravou účinnou v čase uzavretia Zmluvy vzhľadom k tomu, že zákonodarca neustanovil, akým spôsobom má byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený konečný dátum splatnosti úveru. Taký výklad Zákona o spotrebiteľských úveroch aký uvádza v odvolaní žalovaný (že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedený konkrétny dátum splatnosti úveru), je podľa názoru žalobcu extenzívny. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v Zmluve sa nachádza aj údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V časti „B“ Zmluvy je uvedená výška splátky 84,64 €, počet splátok 120 a termín splatnosti splátky úveru k 15. dňu v mesiaci. V bode III.-4.-1. Všeobecných úverových podmienok sa uvádza, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že súčasťou mesačnej splátky úveru je v súlade s bodom III.- 4.- 1. Všeobecných úverových podmienok istina, úroky a poplatok za poistenie, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého plánu amortizácie

- splátkového kalendára, nesúhlasí s tvrdením o absencii uvedeného údaju v zmluve. Vo vzťahu k RPMN žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že RPMN bolo vypočítané podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za podmienok uvedených v ust. § 19 ods. 2 tohto zákona. RPMN uvedené v časti B úverovej zmluvy vo výške 15,49 % je vypočítaná správne a uvedená v Zmluve jasne a zrozumiteľne aj pre bežného spotrebiteľa. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z dlžnej úrokovej istiny vo výške 14,49 % ročne, čo je v súlade s úrokovou sadzbou uvedenou v úverovej zmluve v časti „B“ Zmluvy. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že v prípade spotrebiteľských úverov nie je možné priamo porovnávať úrokové sadzby komerčných bánk s úrokovými sadzbami nebankových subjektov, ktoré tieto úvery poskytujú a to z dôvodu rozdielneho zabezpečenia pohľadávok z takýchto úverov a teda aj rozdielneho rizika nesplatenia úveru, ktoré sa v cene úveru prejavuje. Podľa názoru žalobcu úroková sadzba vo výške 14,49 % ročne bola v danom čase a mieste uzatvárania úverového

vzťahu s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a neexistujúce zabezpečenie obvyklá a primeraná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 a ust. § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil; podľa ust. § 391ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalobcom za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej zákonom č. 99/1963 Zb., Občianskym poriadkom zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal už podľa príslušných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, t.j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016. 7. Žalovaný v odvolaní okresnému súdu vytkol, že sa nedostatočne vysporiadal s charakterom predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok ako aj z hľadiska absencie obsahových náležitostí zmluvy vyžadovaných v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky žalovaného sú v prevažnej miere opodstatnené, pričom ich opodstatnenosť je takého charakteru, že možno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa neplatnosti celej zmluvy, pretože tak existencia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve ako aj absencia obligatórnych obsahových náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v zmluve o spotrebiteľskom úvere nespôsobuje neplatnosť zmluvy a s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa rozdielnosti percentuálnych sadzieb uvedených v Zmluve, tak ako ju prezentoval žalovaný v odvolaní, čo však nemá vplyv na to, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je z iných dôvodov, tiež vytýkaných žalovaným v odvolaní vecne nesprávny. V prvom rade odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, tak mal správne na daný zmluvný vzťah aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, to znamená, že mal skúmať, či predmetná zmluva o úvere obsahuje také zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd uvedené skutočnosti vôbec neskúmal, tiež sa nezaoberal tým, či zmluva o úvere, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. obsahuje obligatórne obsahové náležitosti vyžadované v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., s absenciou ktorých Zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle ust. § 11 ods. 1 spája bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že zmluva uzatvorená medzi jej účastníkmi ako zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom vyžalované náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tak s uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa nemožno stotožniť, nakoľko je predčasný a nezodpovedá skutkovým okolnostiam súvisiacim s obsahom predmetnej zmluvy. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nemožno sa stotožniť s takou interpretáciou ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorej údaj o konečnej splatnosti úveru, je možné vyvodiť z iných údajov obsiahnutých v Zmluve, pretože pokiaľ zákonodarca v záujme ochrany spotrebiteľa, presne a jednoznačne v ust. § 9 ods. 2 cit. zákona vymedzil, ktoré obsahové náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obligatórne obsahovať, tak nemožno túto striktnú požiadavku zákona nahradiť dedukciou vyplývajúcou z iných obsahových náležitostí Zmluvy.

9. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v rámci ktorého súd prvej inštancie v nadväznosti na charakter zmluvy, ktorý správne ustálil, posúdi predmetnú zmluvu z hľadiska existencie základných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a v nadväznosti na zistenia z toho vyplývajúce opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený v žalobe z toho hľadiska, či v takom rozsahu v akom je uplatnený je dôvodný. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396 aj o trovách tohto odvolacieho konania.

10. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .