Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-84-2020.pdf
PDF · 114.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. P. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka L. E.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom B. K. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpená JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 19 a otec O. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom L. G. X, XXX XX C., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e výživné zo strany otca O. Č., nar. XX.X.XXXX na maloletého P. Č., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- EUR mesačne na sumu 250,- EUR mesačne od 1.9.2021 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a tým mení rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 11P/103/2017-51 zo dňa 12.12.2017 v časti I. výroku o výživnom.
II. D l ž n é v ý ž i v n é na maloletého P. Č., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2021 do 30.6.2022 vo výške 1.500,- EUR p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- EUR pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 3.9.2020 sa domáhala zvýšenie výživného na mal. P. Č. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho otca.
2. Matka návrh odôvodnila tým, že Okresný súd Košice I upravil rozsudkom sp. zn. 18P/94/2014 zo dňa 30.10.2014 vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu vo výške 200 Eur mesačne od 16.6.2014 do budúcna. Následne Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 11P/103/2017 zo dňa 12.12.2017 vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu upravil vo výške 100 Eur mesačne od 18.7.2017 do budúcna a týmto rozsudkom došlo k podstatnému zníženiu vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na to, že došlo k zmene pomerov na strane otca aj na strane maloletého dieťaťa je potrebné znova upraviť túto vyživovaciu povinnosť. Zo živnostenského registra vyplýva, že otec maloletého dieťaťa si zriadil živnosť počnúc dňom 2.10.2017, pričom jeho aktuálny mesačný príjem nie je známy, avšak z pracovných ponúk na pozícii elektrikár vyplýva ponúkaný plat, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od 696 do 2.500 Eur a teda priemerný plat elektrikára sa pohybuje okolo 1.598 Eur za mesiac. K zmene pomerov došlo aj na strane maloletého dieťaťa, keďže toho roku nastúpil do 1. ročníka základnej školy. S tým je spojené aj podstatné zvýšenie nákladov na maloletého. Matka žije v jednej domácnosti iba so svojim synom a pravidelné mesačné náklady na domácnosť predstavujú : 162 Eur splátka hypotéky,
SIPO približne 70 Eur, nájomné 182 Eur, splátka pôžičky 35 Eur, internet a TV 30 Eur, 20 Eur sporenie k osobnému účtu, dochádzka do práce od 60 do 100 Eur a za telefón 40 Eur. Nepravidelné náklady matka má za povinné zmluvné poistenie motorového vozidla vo výške 35 Eur štvrťročne a za havarijné poistenie vo výške 170 Eur štvrťročne. Ďalšie náklady predstavujú hygienické potreby, strava, oblečenia a voľnočasové aktivity maloletého dieťaťa. Raz za dva roky je nutné kontrolné vyšetrenie na detskej kardiológii z dôvodu, že u maloletého dieťaťa bola zistená vrodená vývinová chyba pravej chlopne srdca v dôsledku ktorej bol operovaný. Matka ďalej uviedla, že v súčasnosti nástupom maloletého do školy bolo potrebné nakúpiť veci za sumu 414,45 Eur, avšak v blízkej dobe bude potrebné počítať aj s ďalšími poplatkami. Mesačný príjem matky predstavuje približne 750 Eur a rodinné prídavky 24,95 Eur, pričom s výdavkami, ktoré matka má jej finančne pomáhajú jej rodičia.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 3.11.2020 navrhol upraviť výšku výživného s poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa s prihliadnutím na príjmové, majetkové schopnosti a možnosti na strane oboch rodičov.
4. Z výpovede matky súd zistil, že mal. P. nastúpil do 1. triedy základnej školy a z tohto dôvodu má zvýšené výdavky, za ŠKD platí 11 Eur mesačne a pravidelne platí za nakupovanie školských potrieb (zošity, perá, ceruzky, farbičky) a taktiež za oblečenie. Matka za oblečenie zaplatila 50 Eur plus 25 Eur (oblečenie a obuv na zimu), za sezónne oblečenie na jar a leto zaplatila 70 Eur.
5. Z výpovede otca súd zistil, že v Nemecku pracoval ako elektrikár, avšak prišiel o prácu kvôli corone a že v Nemecku pracoval preto, aby si zarobil aj na prerobenie bytu priateľky a že býva u svojej priateľky. Otec ďalej uviedol, že už nepodniká, pretože sa to nedá finančne zvládnuť a že si hľadá prácu.
6. Kolízny opatrovník v doplňujúcej správe o prešetrení pomerov v rodine zo dňa 12.10.2021 uviedol, že matka sa s mal. P. odsťahovala na adresu B.. K. XXXX/XX, A. v mesiaci júl/2021, kde matka žije s maloletým dieťaťom a s priateľom, ktorý je vlastníkom bytu. V uvedenom byte nechcú zostať bývať, zakúpili stavebný pozemok v obci I. a v súčasnosti vybavujú stavebné povolenie pre stavbu domu. Matka je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Senica ako uchádzačka o zamestnanie. Mesačne poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 540 Eur. Matka s priateľom hospodária spolu a pán J. je zamestnaný vo firme W. A.. Mal. P. je žiakom 2. ročníka ZŠ I., navštevuje školský klub, za ktorý matka hradí mesačný poplatok 7 Eur a za stravné platí 23 Eur. Mal. P. navštevuje voľnočasovú aktivitu
- pohybové hry a matka za jednu hodinu hradí 3,20 Eur. Mal. P. je alergik, sezónne užíva lieky, inak je zdravý, s otcom je v kontakte, majú spolu pekný vzťah a letné prázdniny trávil u otca.
7. Z písomného vyjadrenia otca doručeného súdu dňa 6.6.2022 vyplýva, že pracuje v Rakúsku cez agentúru od konca augusta 2021, že v decembri 2021 ho agentúra prepustila a bol na úrade práce AMS do marca 2022, že jeho priateľka si našla iného priateľa a že sa mu skomplikovali stretávanie sa so synom. Ďalej uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného, avšak nie so spätným vyplácaním. Otec uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je vo výške 1.820,67 Eur a to od 28.3.2022. Mesačné výdaje uviedol nasledovné: D. R. 130,13 Eur, elektrina 40 Eur, nájom za byt 361,65 Eur, internet 35 Eur, poistka 55,50 Eur, havarijné poistenie 36,66 Eur, diaľničný poplatok 7,50 Eur, mobil 10 Eur, životná poistka 40 Eur, cestovné poistenie 18,50 Eur, pôžička 246 Eur, výživné 100 Eur, cesta za mal. P. 163,80 Eur, koncesionárske poplatky 30 Eur a pohonné hmoty do práce 200 Eur. Okrem toho otec má náklady na stravu, oblečenie a hygienické potreby.
8. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18P/94/2014-26 zo dňa 30.10.2014 súd zistil, že mal. P. Č. bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia, otec bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletého sumou 200 Eur mesačne od 16.6.2014 do budúcna a styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2014.
9. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11P/103/2017-51 zo dňa 12.12.2017 súd zistil, že bolo znížené výživné zo strany otca na mal. P. Č. zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne od 18.7.2017 do budúcna, ktoré výživné súd uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (I. výrok). Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom v zmysle druhého výroku predmetného rozsudku a týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/94/2014 zo dňa 30.10.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2018.
10. V čase poslednej úpravy matka mala čistý mesačný príjem vo výške 401,14 Eur za obdobie 8/2016 do 6/2017, za obdobie 3/2017 do 5/2017 vo výške 546,21 Eur a za obdobie od 5/2017 do 7/2017 vo výške 446,87 Eur. Matka mala výdavky za nájom 182 Eur mesačne, inkaso 34 Eur mesačne, interne, mobilný telefón 80 Eur mesačne a splátku úveru 154 Eur mesačne.
11. Mal. P. v čase poslednej úpravy mal štyri roky, navštevoval materskú škôlku, v ktorej boli výdavky nasledovné: školné 15 Eur mesačne, strava 24 - 25 Eur mesačne, sponzorské v materskej škole za 1. polrok 35 Eur, 2. polrok 35 Eur. Matka hradila rôzne aktivity a akcie v škôlke. K ďalším výdavkom patria hygienické potreby, strava - 50 - 60 Eur mesačne. Maloletý bol naďalej vedený v imunologickej ambulancii a zisťovali sa príčiny jeho chorobnosti. V tejto súvislosti matka mala výdavky na lieky. Ďalšie výdavky matky boli spojené s voľnočasovými aktivitami.
12. Otec v čase poslednej úpravy pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti IPJ Obchodno - realizačná spol. s.r.o. PO, Zupkova 12, Košice a uvedená dohoda bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2017. Čistý priemerný mesačný príjem otca bol za obdobie 6/2017 vo výške 148 Eur mesačne, za obdobie 7/2017 vo výške 148 Eur mesačne, za obdobie 8/2017 vo výške 531 Eur mesačne, za obdobie 9/2017 vo výške 545,48 Eur a za obdobie 10/2017 vo výške 386,61 Eur mesačne. Otec v čase poslednej úpravy maloletého syna P. pravidelne každý druhý týždeň bral k sebe od piatka do nedele, resp. do pondelka kedy ho odniesol do škôlky a následne ho vyberala matka. Počas doby kedy bol maloletý u neho, zabezpečoval mu stravu, ošatenie, obuv, hračky, knihy a chodili spolu na výlety.
13. Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa, keďže od 1.9.2020 nastúpil do 1. ročníka základnej školy a v čase rozhodnutia súdu ukončil 2. ročník základnej školy.
14. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce jej výdavky na maloleté dieťa a v súvislosti s domácnosťou a iné.
15. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 12/2019 až 11/2020 bol vo výške 683,93 Eur.
16. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej čistý priemerný mesačný príjem bol za obdobie 12/2020 do 3/2021 vo výške 797,75 Eur.
17. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 4/2021 do 7/2021 bol vo výške 819,83 Eur.
18. Z predloženého oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Senica zo dňa 19.10.2021 vyplýva, že matka je poberateľkou štátnej sociálnej dávky, prídavok na dieťa od 27.6.2013 na dieťa P. Č. vo výške 25,50 Eur mesačne, že za mesiac 9/2021 bol matke vyplatený zvýšený PnD - Covid 19 vo výške 74,50 Eur, že nie je poberateľkou inej dávky a príspevku a že od 1.8.2021 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jej evidencia trvá.
19. Z predloženého oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Senica zo dňa 25.1.2022 vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa P. Č. vo výške 25,88 Eur mesačne, nepoberá pomoc v hmotnej núdzi a je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 1.8.2021 a jej evidencia trvá naďalej.
20. Z predloženého oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 16.3.2022 vyplýva, že matka nie je poberateľkou dávok v nezamestnanosti.
21. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 8.7.2022 vyplýva, že matka je zamestnaná v spoločnosti Oxygen Slovakia, s.r.o. a to od 1.4.2022 a že vymeriavací základ za mesiac 4/2022 bol vo výške 851,71 Eur, úhrn poistného 80,04 Eur a za mesiac 5/2022 vymeriavací základ bol vo výške 901,62 Eur a úhrn poistného 84,73 Eur.
22. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice č. 820-84214 súd zistil, že otec začal vykonávať podnikateľskú činnosť od 2.10.2017.
23. Z daňového priznania za rok 2019 súd zistil, že u daňovníka (otca) základ dane z príjmu predstavuje 7.862,65 Eur a preto čistý mesačný príjem otca za rok 2019 predstavuje sumu 655 Eur.
24. Z oznámenia zamestnávateľa otca Progres MT s.r.o. so sídlom Kráľovce 177 zo dňa 21.5.2021 súd zistil, že otec bol zamestnaný v uvedenej spoločnosti ako pracovník v TPP od 10.2.2014 do 20.6.2017 a pracovný pomer bol ukončený dňa 20.6.2017 dohodou pravdepodobne z dôvodu inej pracovnej ponuky.
25. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice č. 820-84214 súd zistil, že podnikateľský subjekt (O. Č.) ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 13.10.2020.
26. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 21.6.2021 súd zistil, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.10.2020 a evidencia trvá a že nepoberá dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani iné sociálne dávky.
27. Z daňového priznania za rok 2020 súd zistil, že u daňovníka - otca základ dane z príjmu predstavuje sumu 3.961,22 Eur a preto priemerný čistý mesačný príjem otca za rok 2020 bol vo výške 330,10 Eur.
28. Z oznámenia Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 11.8.2021 vyplýva, že otec nepoberá dávku v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.
29. Z predloženého oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 14.1.2022 súd zistil, že otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, že naposledy bol vedený v tejto evidencii od 27.10.2020 do 29.8.2021 a že vyradený bol z dôvodu odchodu do zahraničia. Nepoberá ani nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.
30. Z predloženého potvrdenia o príjme otca súd zistil, že čistý mesačný príjem otca bol za mesiac september 2021 vo výške 2.267,30 Eur, za mesiac november 2021 vo výške 2.619,90 Eur, za mesiac december 2021 vo výške 1.540,50 Eur, za január 2022 vo výške 754,80 Eur, za február 2022 vo výške 1.071,90 Eur a za mesiac marec 2022 vo výške 1.820,67 Eur.
31. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
32. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
34. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
35. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
36. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
37. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
38. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
39. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
40. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
41. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
42. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. zo sumy 100 Eur mesačne od 1.9.2021 do budúcna na sumu 250 Eur mesačne. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadal na počet vyživovacích povinností tak na strane matky i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa v súčasnosti ukončilo 2. ročník základnej školy a vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením a záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa ako i skutočnosť, že otec sa s maloletým dieťaťom stretáva iba sporadicky od doby odkedy pracuje v Rakúsku a okrem výživného vo výške 100 Eur mesačne inou formou neprispieva.
43. Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti a aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna, so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s ich vekom rastom a štúdiom. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v priebehu konania boli matkou dostatočne preukázané. Okrem bežných výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletej ako i strava, ošatenie a bývanie, bolo potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby, pričom v čase dochádzky do školského zariadenia to boli nielen náklady na poplatok v škole, ale aj zdravotné poistenie, výučba cudzích jazykov, zabezpečovanie dochádzka ale aj mimoškolské aktivity. V súvislosti s nástupom do školy sa potreby detí nevyhnutne zvyšujú, čo je všeobecne známou skutočnosťou a spravidla je to i dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. K podstatnej a trvalej zmene pomerov došlo u maloletej v súvislosti s nástupom na strednú školu, ktorú skutočnosť ustálená súdna prax považuje za výraznú zmenu v tých okolnostiach, ktoré boli podkladom rozhodnutia o výživnom v predchádzajúcom veku maloletej. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou, vyplýva že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
44. Súd preskúmal všetky dôvody uvádzané matkou a otcom v návrhu na zvýšenie výživného, na ktoré poukazovali v priebehu konania a je toho názoru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný.
45. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
46. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
47. Vzhľadom na zvýšenie vyživovacej povinnosti vzniklo otcovi dlžné výživné za obdobie od 1.9.2021 do 30.6.2022 vo výške 1.500 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: zvýšené výživné 250 Eur
- 100 Eur = 150 Eur x 10 mesiacov, spolu 1.500 Eur. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery otca.
48. Súd návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti zamietol (za obdobie od 3.9.2020 t.j. od podania návrhu do 31.8.2021), nakoľko z vykonaného dokazovania zistil, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu čistý mesačný príjem matky bol za obdobie 8/2016 do 6/2017 vo výške 401,14 Eur, za obdobie 3/2017 do 5/2017 vo výške 546,21 Eur, za obdobie 5/2017 do 7/2017 vo výške 446,87 Eur a v čase od podania návrhu (3.9.2020 do 31.8.2021) bol vo výške 806,12 Eur čo znamená podstatné zvýšenie čistého príjmu matky, t.j. zmenu pomerov na strane matky v jej príjmoch za uvedené obdobie. Na druhej strane príjem otca za uvedené obdobie (od 3.9.2020 do 31.8.2021) bol vo výške 330,10 Eur (rok 2020) a od 27.10.2020 do 29.8.2021 bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.