Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/407/2015

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného: Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, proti povinnému: R. Y.-F.-Š., Y. T. Č. XX, XXX XX Č., K.: XX XXX XXX, na vymoženie pohľadávky vo výške 11 050,87 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 194/2015, na odvolanie povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1Er/407/2015-47 zo dňa 16.02.2016, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.04.2015 udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Deákovi, so sídlom Exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 131959, č. k. 1Er/407/2015, voči označenému povinnému. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na súd dňa 18.02.2015, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného: Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 (ďalej len „oprávnený“), doručeného na sídlo exekútora dňa 19.01.2015 a exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. II/2014-7176, zo dňa 15.11.2014, právoplatný dňa 07.12.2014 a vykonateľný dňa 10.12.2014 (ďalej len „exekučný titul“).

Na účely rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie si súd výzvou zo dňa 06.03.2015 vyžiadal listinu, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, ako aj predmetnú zmluvu, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným. Dňa 07.04.2015 bola na tunajší súd doručená Zmluva o kontokorentnom úvere č. S01191/2011 zo dňa 21.04.2011, uzatvorená medzi oprávneným a povinným, obsahujúca vo svojom bode 9. 4 rozhodcovskú doložku (ďalej len „Zmluva o úvere“). Súčasne s uvedenou zmluvou bol doručený aj Dodatok č. 1 Zmluvy o úvere, zo dňa 19.03.2012 a Dodatok č. 2 Zmluvy o úvere, zo dňa 28.03.2013 a Všeobecné úverové podmienky zo dňa 07. 03. 2008, v znení Dodatku č. 1, schváleného dňa 17.02.2012.

Dňa 29.05.2015 boli na tunajší súd zo strany exekútora postúpené vznesené námietky povinného proti exekúcii, doručené na sídlo exekútora dňa 26.05.2015 (ďalej len „námietky“) a Upovedomenie o začatí exekúcie, zo dňa 12.05.2015 s fotokópiou doručenky o jeho doručení povinnému dňa 13.05.2015. V námietkach povinný uviedol, že v Zmluve o úvere je síce označený ako fyzická osoba podnikateľ, pričom ale úver potreboval ako fyzická osoba na krytie bežných výdavkov. Zmluvu o úvere je preto podľa neho potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Ďalej uviedol, že z obsahu zmluvy vyplýva, že nemal reálny dosah na jej obsahové náležitosti a teda nešlo o individuálne dojednanú zmluvu. Zmluva bola okrem iného vyhotovená na pripravenom tlačive, do ktorého sa vpisujú len údaje. Podľa povinného

jeho jedinou alternatívou pre získanie úveru bolo akceptovanie textu zmluvy a jej podmienok, inak by mu úver nebol poskytnutý. Oprávnený mu mal podľa jeho vyjadrenia poskytnúť možnosť voľby, a to spolu s informáciou o tom, čo ktorá voľba znamená a aké dôsledky má na riešenia sporov pred rozhodcovským súdom. Znenie rozhodcovskej doložky podľa neho síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, čím dochádza k obchádzaniu zákona. Rozhodcovská doložka je preto podľa neho neprijateľná podmienka. Ďalej poukázal na bod 9.4.2 predmetnej zmluvy zo dňa 21.04.2011, v ktorom je uvedené, že rozhodcovské konanie vrátane spôsobu ustanovenia rozhodcu a senátu bude prebiehať podľa pravidiel uvedených v Úverových podmienkach. V tejto súvislosti zdôraznil, že nebol informovaný o pravidlách uvedených v Úverových podmienkach, s ktorými nebol oboznámený a žiadne nepodpisoval, čoho následkom je, že dojednanie o riešení sporov v rozhodcovskom konaní nie je platné. Navrhol, aby súd námietkam vyhovel, exekúciu zastavil a uložil oprávnenému znášať trovy exekúcie.

Na námietky sa podaním doručeným súdu dňa 15.06.2015 vyjadril oprávnený, ktorý poukázal na účel exekučného konania a na podstatu inštitútu námietok v exekučnom konaní, ktorých predmetom môžu byť skutočnosti hmotného a procesného práva. Podľa neho povinný v námietkach uvádza okolnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu a ktoré boli predmetom základného konania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd v súlade s ust. § 44 Exekučného poriadku preskúmal podanú žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a skúmal listiny, ktoré založili právomoc predmetného rozhodcovského súdu a ktoré založili aj záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným. Tým podľa oprávneného exekučný súd nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by malo byť exekučné konanie zastavené. Podľa oprávneného preto po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Ďalej uviedol, že dôvodom vedenia exekúcie je skutočnosť, že povinný nesplnil povinnosť vyplývajúca mu z exekučného titulu a teda nie je možné, aby v súčasnosti bola zastavená exekúcia, pretože by došlo k poškodeniu práva oprávneného domáhať sa splnenia povinnosti zo strany povinného, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Na základe uvedených skutočností preto oprávnený navrhol, aby súd námietky zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania.

Naposledy vyšší súdny úradník uznesením tohto okresného súdu č. k. 1Er/407/2015-47 zo dňa 16. 02. 2016 rozhodol tak, že námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel.

Proti tomuto citovanému uzneseniu, ktoré bolo doručené aj povinnému dňa 10.03.2016, tento podal včas odvolanie na súde dňa 23.03.2016. Preto žiadal predmetným odvolaním napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka tohto exekučného súdu zrušiť v celom rozsahu. Na zdôvodnenie odvolania uviedol, že trvá na tom, že nebol oboznámený s úverovými podmienkami. Má za to, že zmluvný vzťah uzavretý dňa 21.04.2011 bol v podstate popretý Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2, nakoľko banka v postavení oprávneného ku každému takémuto dodatku pristupovala ako k novej zmluve, ktorej dala názov Dodatok. Posledný z dodatkov neobsahuje písomný súhlas povinného s úverovými podmienkami, ktoré iste podliehajú viacerým zmenám a pokiaľ nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, mohol by nimi oprávnený ľubovoľne manipulovať a meniť ich. Nesúhlasil s konštatovaním, že v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ. K tomuto konštatovaniu uviedol, že ani ako spotrebiteľ ani ako fyzická osoba - podnikateľ nemohol ovplyvniť obsah a znenie prvotnej zmluvy a následných dodatkov, teda nových zmlúv, nebol až do tohto konania reálne oboznámený s konaním stáleho rozhodcovského súdu. Úverový rámec vo výške 75 000,00 Eur neboli reálne finančné prostriedky, ale banka ich poskytovala za neho ako takzvanú zábezpeku vo verejnom obstarávaní. Povinnému bolo podozrivé, prečo banka túto úplne novú úverovú zmluvu opäť nazýva dodatkom, hoci mala úplne iný podklad k vzniku a inú podstatu, ale nemohol to zmeniť, ovplyvniť, nakoľko tieto finančné prostriedky potreboval na podnikateľskú činnosť. Táto suma bola použitá ako tzv. zábezpeka, reálne ňou nedisponoval, banke bola vrátená v plnej výške a s úrokmi. Ale sumu 25 000,00 Eur, ktorá je predmetom uznesenia súdu a jeho odvolania, potreboval na krytie bežných výdavkov, a túto je nutné považovať za spotrebiteľskú. Banka pri prvom náznaku problémov žiadala sumu vrátiť v plnej výške a ihneď. Až po zásahu pracovníka banky mu bolo umožnené túto sumu splácať, avšak keď sa dostal do situácie nemožnosti splácania, banka účet povinného zrušila a následne tento spor dala na stály rozhodcovský súd. Do tejto situácie bol dotlačený, pretože jedinou alternatívou bolo, ak chcel získať úver, bez výhrad súhlasiť s podmienkami zmluvy, pričom povinný tvrdí, že banka mu mala poskytnúť možnosť voľby spolu s informáciou o tom, čo ktorá voľba znamená a aké dôsledky má riešenie sporov stálym rozhodcovským súdom. Nebol mu doručený tento rozsudok, preto sa nemohol stať vykonateľným. Vzhľadom na uvedené

žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v exekučnom konaní, zrušiť exekučný titul a zastaviť exekúciu podľa § 50 ods. 5 EP. Následne oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie, keďže tento zavinil jej zastavenie.

Podaním došlým dňa 05.05.2016 sa oprávnený písomne vyjadril k odvolaniu povinného. Poukázal na to, že dôvody odvolania sú totožné s dôvodmi námietok proti exekúcií. Námietky proti exekúcií nie sú opravným prostriedkom povinného. Práve v rozhodcovskom konaní mohol povinný uviesť všetky okolnosti na svoju obranu, čo napriek výzve zaslanej stálym rozhodcovským súdom nevyužil. Námietky proti exekúcií majú predstavovať obranu povinného v prípade, ak po vydaní exekučného titulu nastanú okolnosti, pre ktoré by mohla byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, takéto okolnosti však nenastali. Ďalej oprávnený poukázal na to, že VÚP oprávneného v znení neskorších dodatkov sú podľa zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 21.04.2011 jej neoddeliteľnom súčasťou, pričom aj pri podpise jednotlivých dodatkov k úverovej zmluve v ich záverečných ustanoveniach sám povinný podpisom potvrdil, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, pričom zároveň potvrdil, že prevzal jedno ich vyhotovenie. Teda nie je pravda, že povinný nebol oboznámený s úverovými podmienkami. Ďalej sa vyjadril v tom smere, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom obchodnoprávnym, povinný vystupoval ako podnikateľ. Úver bol poskytnutý za účelom financovania prevádzkových potrieb, na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a teda je evidentné, že povinný nevystupoval v tomto vzťahu ako spotrebiteľ, nejde o spotrebiteľskú zmluvu, nie je možné aplikovať na tento zmluvný vzťah úpravu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka. Konanie na rozhodcovskom súde bolo vedené v súlade so zákonom a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, ktorého právomoc bola dojednaná v úverovej zmluve, pričom rozhodcovská zmluva bola v úverovej zmluve dojednaná formou rozhodcovskej doložky v písomnej forme (v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).

Exekučný súd k veci uvádza nasledovné:

Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 vety prvej právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Predmetné odvolanie povinného bolo podané za účinnosti OSP. Vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 2 vety prvej CSP, právne účinky úkonu (odvolania) zostali zachované podľa príslušných ustanovení OSP.

Podľa § 374 ods. 4 vety prvej a tretej OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Odvolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu vydaného vyšším súdnym úradníkom o nevyhovení námietkam proti exekúcii, proti výroku ktorého zákon odvolanie nepripúšťa. Keďže odvolanie povinného bolo podané oprávnenou osobou a včas, preto súd pristúpil k vecnému posúdeniu a rozhodovaniu o predmetných námietkach.

Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentom a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak Exekučný poriadok tak výslovne ustanovuje.

Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,

že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe takýchto námietok rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z ust. § 50 ods.1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Teda námietky povinného proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom povinného a nesmerujú proti určitému rozhodnutiu súdu. Sú jeho obranou, ktorou čelí proti nemu vedenej exekúcii. Ich cieľom nie je dosiahnuť zmenu alebo zrušenie konkrétneho súdneho rozhodnutia, ale vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 4 Cdo 51/98).

Exekučný súd najskôr preskúmal, či bola dodržaná zákonná lehota na ich vznesenie. Z pripojených obálok a predmetných doručeniek zistil, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 13.05.2015 a námietky boli doručené na sídlo exekútora dňa 26.05.2015. Potom námietky boli podané u exekútora v zákonnom ustanovenej lehote 14 dní od doručenia upovedomenia povinnému o začatí exekúcie. Následne súd pristúpil k posudzovaniu ich dôvodnosti.

Podľa obsahu námietok je zrejmé, že povinný namieta dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá je podľa neho neprijateľnou podmienkou v súvislosti s tým, že síce bol v zmluvnom vzťahu s oprávneným označený ako fyzická osoba podnikateľ, ale reálne bol v pozícii spotrebiteľa. Rovnako namieta aj individuálne dojednanie samotnej Zmluvy o úvere. Má za to, že zmluvný vzťah uzavretý dňa 21.04.2011 bol v podstate popretý Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2, nakoľko banka v postavení oprávneného ku každému takémuto dodatku pristupovala ako k novej zmluve, ktorej dala názov Dodatok. Posledný z dodatkov neobsahuje písomný súhlas povinného s úverovými podmienkami, ktoré iste podliehajú viacerým zmenám a pokiaľ nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami. Nesúhlasil s konštatovaním, že v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba

- podnikateľ s poukazom na vopred uvádzané skutočnosti v jeho podaní. Sumu 25 000,00 Eur, ktorá je predmetom napadnutého uznesenia súdu odvolaním, potreboval na krytie bežných výdavkov, a túto je nutné považovať za spotrebiteľskú. Nebol mu doručený rozsudok označený ako exekučný titul, preto sa nemohol stať vykonateľným.

Súd následným postupom na účely posúdenia opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti námietok pristúpil k skúmaniu rozhodcovskej doložky z hľadiska jej súladu s ustanoveniami Spotrebiteľských zmlúv Občianskeho zákonníka účinných ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere a ich jednotlivých dodatkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd považoval za potrebné najskôr ustáliť pred skúmaním skutočností ohľadne individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky a následého posúdenia, či obsahuje neprijateľnú podmienku, skutočnosť, a to či daný zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý bol založený Zmluvou o úvere v znení jej dodatkov, je spotrebiteľským vzťahom alebo vzťahom obchodno-právnym. V tejto súvislosti súd pristúpil k definovaniu subjektov právneho vzťahu a k posúdeniu okolností, na základe ktorých došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere a ich dodatkov.

Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je: osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa § 8 Obchodného zákonníka obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len "meno"). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

Zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že oprávnený vystupoval ako podnikateľ v rámci svojho predmetu podnikania, ktorým je podľa Obchodného registra aj poskytovanie úverov. Oprávneného je možné preto označiť za dodávateľa služby v zmysle citovaného ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že povinný vystupuje pri jej uzatváraní ako fyzická osoba podnikateľ, označená svojim miestom podnikania, identifikačným číslom a identifikačným číslom DPH. Zmluva o úvere definuje účel poskytnutia úveru, ktorý je uvedený ako „financovanie prevádzkových potrieb“. Úverový rámec bol určený na výšku 25 000,- Eur. Súd na účely posúdenia, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah, ďalej zo Zmluvy o úvere zistil, že záväzkom povinného bolo, aby udržiaval počas trvania záväzkového vzťahu celkovú likviditu svojho podniku, ktorá podľa zmluvy sa vypočítavala podľa hodnôt obežného majetku, pohľadávok, rezerv, záväzkov úverov atď. (bližšie pod bodom 6.1 písm. c) Zmluvy o úvere).

Z Dodatku č. 1 Zmluvy úvere exekučný súd okrem iných skutočností zistil, že týmto dodatkom sa menil deň konečnej splatnosti úveru a pridal sa aj záväzok, že povinný musí dodržiavať mesačný súčet došlých platieb na svoje účty vo výške 50.000 Eur, príp. jeho ekvivalent v cudzej mene. Tiež boli upravené podmienky udržiavania celkovej likvidity.

Z Dodatku č. 2 Zmluvy o úvere súd okrem iných skutočností zistil, že týmto dodatkom sa menila výška úverového rámca poskytnutého úveru z predošlých 25 000,- Eur na 100.000 Eur. Súčasne bol doplnený účel poskytnutia úveru, ktorý teda okrem „financovania prevádzkových potrieb“ bol doplnený o „zabezpečenie a zaplatenie Osobitných pohľadávok veriteľa“.

Na základe zisteného stavu v predmetnej veci vyplýva, že povinný označením v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ. Ďalej je zrejmé, že účelom poskytnutia úveru, ako aj jeho navýšenia (v zmysle Dodatku č. 2 Zmluvy o úvere) bolo financovanie prevádzkových potrieb povinného a ďalším účelom bolo zabezpečenie a zaplatenie Osobitných pohľadávok oprávneného. Nemenej dôležitou skutočnosťou ovplyvňujúcou posudzovanie postavenia povinného bola aj výška úverového rámca, ktorá sa svojou sumou vymyká bežným výškam súm poskytovaných bankovými alebo nebankovými subjektmi spotrebiteľom, známe súdu aj zo svojej rozhodovacej činnosti, príp. zo sumáru internetových finančných portálov (napr. <https://totalmoney.sk/uvery-a-pozicky/>). Ďalšou skutočnosťou vyplývajúcou zo samotnej Zmluvy o úvere (bod ž. 6. 1. písm.c) ) bolo, že povinný mal podľa zmluvného záväzku udržiavať svoju určitú likviditu (platobnú schopnosť), ktorá bola počítaná na základe údajov, ktoré bolo možné zistiť len z obchodných údajov firmy (t. j. obežný majetok, dlhodobé pohľadávky,

rezervy, Výkaz ziskov a strát a iné). Okrem uvedeného exekučný súd poukazuje na to, že VÚP oprávneného v znení neskorších dodatkov sú podľa zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 21.04.2011 jej neoddeliteľnom súčasťou, pričom aj pri podpise jednotlivých dodatkov k úverovej zmluve v ich záverečných ustanoveniach sám povinný podpisom potvrdil, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, pričom zároveň potvrdil, že prevzal jedno ich vyhotovenie. V súvislosti s týmito zistenými skutočnosťami preto tvrdenie povinného, že úver potreboval na krytie bežných výdavkov, neobstojí, pretože zo zistených skutočností vyplýva, že tieto boli žiadané na účely prevádzkovania živnosti povinného. Samotný povinný uviedol, že finančné prostriedky potreboval na podnikateľskú činnosť. Preto súd prijal záver, že povinný pri dojednávaní Zmluvy o úvere a jej dvoch dodatkov nevystupoval ako spotrebiteľ, ale ako fyzická osoba podnikateľ. Povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp. podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní (č. 244/2002 Z. z.) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Vzhľadom na uvedené exekučný súd dospel k záveru, že povinný konal ako podnikateľ, že v tomto prípade nejde o spotrebiteľský vzťah a teda nie je možné v následných fázach rozhodovania ďalej pristúpiť k skúmaniu individuálneho dojednania záväzkového vzťahu a posudzovania neprijateľných podmienok, teda aj dojednania rozhodcovskej doložky podľa ustanovení Spotrebiteľským zmlúv Občianskeho zákonníka. Súd preto preskúmal rozhodcovskú doložku podľa Zákona o rozhodcovskom konaní a zistil, že táto bola písomná a ustanovená vo forme doložky tak, ako to upravujú citované ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní. Bol v nej definovaný aj súd (Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie), ktorý by prípadne prejednával spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere. Súd preto považoval rozhodcovskú doložku dojednanú v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, čoho následkom je aj skutočnosť, že exekučný titul vydaný na jej základe je preto potrebné považovať za spôsobilý tvoriť podklad v súčasnosti vedenej exekúcie a exekučného konania s nárokmi, ktoré z neho pre oprávneného vyplývajú.

Súd nad rámec uvedeného považuje za potrebné stručne uviesť, že ochrana pri spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strany a ochrana subjektu vystupujúceho ako podnikateľ pri porovnaní Obchodného a Občianskeho zákonníka vykazuje zásadné odchýlky, pretože podnikateľ je chápaný ako subjekt, ktorý vo vlastnom mene a na vlastné riziko vstupuje do zmluvných vzťahov v rámci jeho podnikania.

Ďalej povinný namietal, že rozsudok označený ako exekučný titul mu nebol doručený a preto sa nemohol stať vykonateľným. Zo zapožičaného spisového materiálu rozhodcovského súdu exekučný súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol doručený povinnému dňa 21. 11. 2014, ktorý následne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Teda je spôsobilým exekučným titulom v danej veci.

Podľa názoru súdu povinný v námietkach uvádza okolnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu a ktoré boli predmetom základného konania, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom povinného. V rozhodcovskom konaní mohol povinný uviesť všetky okolnosti na svoju obranu, čo napriek výzve zaslanej stálym rozhodcovským súdom nevyužil. Zo zisteného stavu nevyplýva, že po vzniku exekučného titulu by nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Povinný doposiaľ nesplnil povinnosť vyplývajúca mu z exekučného titulu.

Na základe takto zisteného stavu exekučný súd dospel k záveru, že exekučné konanie voči povinnému bolo začaté oprávnene, a to na základe vykonateľného exekučného titulu. Preto súd rozhodol výrokom tohto uznesenia tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol. Súd poznamenáva, že exekúciu je možné zastaviť na návrh povinného subjektu podľa § 58 EP, avšak len z dôvodov taxatívne pomenovaných v ust. § 57 EP, návrh ktorý však musí byť riadne odôvodnený, príp. doložený súvisiacimi listinnými dôkazmi. Okrem uvedeného súd poukazuje na ust. § 56 ods. 10 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného (iba za predpokladu takéhoto súhlasu zo strany oprávneného) uzavrieť navrhovanú písomnú dohodu s povinným účastníkom o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Pokiaľ by došlo k takejto písomnej dohode, potom počas plnenia dohody povinným účastníkom o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky exekútor by v exekúcii iným spôsobom nepokračoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii nie je prípustné odvolanie.