Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/113/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej S. W., J.. XX.X.XXXX, G. I. H., Z. XX, o zaplatenie 2.473,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7. septembra 2015 č.k. 37C/314/2012-105 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podanú na súd dňa 16.7.2012, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.473,95 eura, pozostávajúcej z istiny vo výške 1.910,47 eura, úroku vo výške 472,67 eura, zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 90,81 eura, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 19,82 eura a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.910,47 eura od 4.11.2009 do zaplatenia, a to z titulu dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila dňa XX.X.XXXX žalovaná s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou GE MONEY, a.s., Bottová č.7, Bratislava, IČO: 17 324 220, ktorá mu svoju pohľadávku voči žalovanej postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX.

2. V odôvodnení uviedol, že do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, ktoré vznieslo námietku premlčania celej peňažnej pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou, poukázalo na fakt, že právny predchodca žalobcu v dôsledku omeškania žalovanej s platením viac ako troch splátok v súlade s obchodnými podmienkami zosplatnil úver ku dňu X.XX.XXXX a ktoré napadlo platnosť dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa XX.X.XXXX pre jej rozpor s dobrými mravmi, nezrozumiteľnosť, neurčitosť a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva a žiadalo preto žalobu zamietnuť.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že spoločnosť GE MONEY a.s., IČO : 17 324 220 ako veriteľ uzatvorila dňa XX.X.XXXX so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, označenú Expres pôžička, na základe ktorej poskytla žalovanej úver vo výške 60.000,-

Sk s výškou mesačnej splátky 1.524,- Sk (50,59 eura), dátumom splatnosti prvej splátky 28.6.2008, ročnou percentuálnou mierou nákladov na úver 17,44 %, cenou úveru 91.440, - Sk a počtom splátok 60. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.1.2010 súd zistil, že žalovaná ako dlžník uznala záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom GE MONEY, a.s., číslo zmluvy XXXXXXXXXX L. O. XX.X.XXXX s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 1.910,47 eura, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 240,81 eura. Ďalej zistil, že forma splatenia záväzku nebola dohodnutá, obsahom článku III bod 3.4 označeného ako forma splatenia záväzku je, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch a k zosplatneniu úveru došlo dňa X.XX.XXXX.

4. Vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, § 2 písm. a) až e), § 3 ods. 1 až 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom do 10.6.2010, § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom do 31.7.2008, § 52 ods. 2, § 53 ods. 8, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1 až 3, § 101, § 524 ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Dôvodil, že platnosť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa XX.X.XXXX posúdil podľa § 558, § 3 ods. 1, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že k platnému uznaniu záväzku zo strany dlžníka nedošlo, nakoľko žalobca totiž v snahe predĺžiť plynutie premlčacej doby pod zámienkou výhodnosti spísania splátkového kalendára, do formulárovej listiny inkorporoval aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom, použijúc pritom nejednotnú terminológiu, a dohoda je absolútne neplatná. Poukazom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustálenú judikatúru (rozsudky Súdneho dvora EÚ C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Salvat Editores SA, Mostaza Claro C-168/05, POHOTOVOSŤ c/a Korčovská C-76/10, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo 20/2009), § 4 ods. 8, § 5b, § 7 ods. 2, § 8 ods. 1 a 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého ako orgán rozhodujúci o nárokoch žalobcu zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, prihliadol z úradnej povinnosti aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a vychádzajúc zo zistenia, že k zosplatneniu úveru došlo dňa X.XX.XXXX, konštatoval, že premlčacia lehota ohľadne na uplatnenie peňažného nároku žalobcu začala plynúť dňa X.XX.XXXX a uplynula dňa X.XX.XXXX a uzavrel, že žalobca podal žalobu na súd dňa 16.7.2012, po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby a preto žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. V odvolaní namietol právny záver súdu, že nárok je premlčaný, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa X.XX.XXXX, premlčacia doba začala plynúť dňa 4.12.2008 a uplynula dňa 4.12.2011, a on žalobu podal na súd dňa 16.7.2012 po uplynutí premlčacej doby. Tvrdil, že v predmetom spore sa jedná o absolútny obchod, a preto aj v otázke premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňa 4.12.2008 a uplynula dňa 4.12.2012, a teda žalobu podal v premlčacej dobe. V tejto súvislosti poukázal na viaceré súdne rozhodnutia (Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2011, 6MCdo/4/2012 a 7MCdo/9/2014, ako i viacero rozhodnutí krajských súdov Slovenskej republiky).

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhlo potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správy a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za písomné vyjadrenie k odvolaniu. Poukázal na novelu, v spojení s dôvodovou správou, ustanovenia § 52 ods. 2 poslednej vety Občianskeho zákonníka, vykonanú zákonom č. 102/2014 Z.z., podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ako i na rozsudok

Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 12/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/81/2012-279 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013-10.

9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety .

10. Odvolací súd (§ 34 na základe toho prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného peňažného nároku, nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonávaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p., z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver, že nárok žalobcu je premlčaný, ku ktorému správne prihliadol súd i z úradnej povinnosti, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

13. Žalobca v odvolaní namietal, že právne vzťahy zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX, uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

14. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poznamenáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (platného v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa XX.X.XXXX), aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Charakter predmetnej zmluvy správne posudzoval vo svetle účelu a cieľa Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej súd členského štátu ako vnútroštátny súd ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, a to aj napriek tomu, že je pomenovaná inak alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.

15. V posudzovanom spore nie je sporné, že žalobca (eventuálne jeho právny predchodca) je dodávateľom služby poskytovania úverov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri, ako i že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako fyzická osoba. Zo žiadnych ustanovení zmluvy o úvere nevyplýva, že žalovaná konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, b/ Smernice rady č. 93/13/EHS). Zmluva o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý žalobca (právny predchodca žalobcu) bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti. Je teda nepochybné, že právny vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, a teda aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie v posudzovanom spore. K otázke právneho posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľského úveru a aplikácie ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva,

sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014 tak, že toto ustanovenie sa vzťahuje i na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Súd prvej inštancie otázku premlčania v danom spore posúdil v súlade s týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, od ktorého nie je dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Pre úplnosť možno doplniť, ako to konštatoval najvyšší súd v citovanom rozhodnutí, že tak ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014, ako i ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou tieto ustanovenia sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

16. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

17. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

18. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovaná úspech v odvolacom konaní síce mala, ale žiadne trovy jej v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a plnú náhradu trov odvolacieho konania priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré v čase podania vyjadrenia k odvolaniu žalobcu vystupovalo ako vedľajší účastník na strane procesne úspešnej žalovanej spotrebiteľky.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .