Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/135/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu D. H., V.. X.XX.XXXX, P. L. Q., Y. Č. Ľ. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštová 2, proti žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 23.8.2015 č.k. 19C/216/2014 - 106 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn. PW-B/0413/0012 zo dňa 30.4.2014, vydaný rozhodcom Mgr. Miroslavou Oršulovou. Zároveň vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca pred prvým pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa 30.7.2015, zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že zo strany žalovaného v príslušnej lehote nebol podaný návrh na výkon exekúcie.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 96 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie zastavil.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 146 ods. 2 prvá veta, § 150 ods. 1 O.s.p. a poukazom na znenie § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, účinného od 1.1.2015. Konštatoval, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania a preto by v zásade žalovaný mal právo na náhradu trov konania v podobe uplatnených trov právneho zastúpenia, dospel však k záveru, že v danom prípade je daný dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktorý žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal pritom zo záveru, že 1/ žaloba bola podaná v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. včas a zo zákonných dôvodov a stala sa bezdôvodnou až v priebehu legislatívnej úpravy Exekučného poriadku (§ 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.) a súčasne v dôsledku nepodania návrhu na výkon exekúcie žalovaným v zákonom stanovenej lehote, 2/ žalobca opodstatnenosť žaloby a s tým súvisiaci úspech, prípadne neúspech v konaní v súvislosti s novelou Exekučného poriadku nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, na rozdiel od žalovaného, ktorý disponoval právom podať návrh na začatie exekučného konania najneskôr do troch mesiacov od účinnosti zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, 3/ priznanie náhrady trov konania žalovanému by bolo neprimerane tvrdým postupom vo vzťahu k žalobcovi, ktorý je spotrebiteľom oslobodeným od súdnych poplatkov, do majetkovej sféry ktorého by zasiahlo nepochybne výraznejšie, než nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorý je právnickou osobou so stálym finančným zázemím a ktorý sa nebránil proti žalobe dôvodom, pre ktorý žalobca vzal svoju žalobu späť. Napokon súd prvej inštancie poznamenal, že vzhľadom na späťvzatie žaloby bolo bezpredmetným zaoberať sa návrhom žalovaného na zámenu účastníkov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. ako i podľa § 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p.. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že návrh žalobcu na zastavenie konania zamieta a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania, alternatívne aby súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazom na znenie § 92 ods. 2 a 3, § 96 ods. 1 a 2, § 97 ods. 1 až 3 O.s.p., na viaceré súdne rozhodnutia (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 380/2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 13/2005, sp. zn. 4 MCdo 16/2011, sp. zn. 4 Obo 81/2010, 4 Cdo 136/2010) žalovaný uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2015 postúpil pohľadávku na tretiu osobu, čo oznámil elektronicky súdu prvej inštancie dňa 24.6.2015 a zároveň žiadal, aby súd pripustil zmenu účastníka na strane žalovaného a vytkol súdu prvej inštancie, že sa procesne nevysporiadal s návrhom na zmenu účastníka konania a konanie predčasne zastavil bez toho, aby sa zároveň vysporiadal s jeho protinávrhom (vzájomnou žalobou), ktorou sa domáhal, aby súd rozhodol o protinároku žalovaného voči žalobcovi. V tejto súvislosti žalovaný pripomenul, že vo vyjadrení k žalobe žiadal súd žalobu zamietnuť a „ak sa súd rozhodne pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, žiadame súd, aby v zmysle § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe podanej na rozhodcovskom súde a aby vydal rozsudok: navrhovateľovi súd ukladá zaplatiť odporcovi istinu vo výške 603,99 eura ...“ a namietol, že súd prvej inštancie nevylúčil tento jeho protinárok na samostatné konanie a ani o ňom nerozhodol. Podľa žalovaného súd ho mal vyzvať na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby z naliehavého dôvodu na strane žalovaného. Späťvzatie žaloby označil žalovaný za šikanózny výkon práva, nakoľko žalobca svojím konaním dosiahol nekonanie pojednávania vo veci a vzal svoju žalobu späť, čím sa žalovaný dostal do nevýhodnejšieho postavenia, pretože má vážne dôvody na to, aby so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Žalovaný vyjadril názor, že ak súd ho nevyzval na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby, porušil jeho právo na spravodlivý proces. Napokon žalovaný poukazom na znenie § 137, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 a 4 O.s.p. a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 4/2010 a sp. zn. 5 Sžo 173/2010 napadol i správnosť výroku o trovách konania tvrdiac, že žalobca procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, preto podľa § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p. je povinný nahradiť mu trovy konania.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. V intenciách uvedeného odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

10. Z obsahu spisu plynie, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 28.7.2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. sp.zn. PW-B/0413/0012 zo dňa 30.4.2014, z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky umožňujúcej, aby spor medzi žalobcom a žalovaným zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX prejednal výlučne označený rozhodcovský súd v sídle žalovaného, vzdialený vo vzdialenosti cca 500 km od bydliska žalobcu. Na výzvu súdu žalobca dňa 27.10.2014 doručil súdu prvej inštancie písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom navrhol súdu, aby žalobu zamietol a pre prípad, ak sa súd rozhodne pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, aby v zmysle § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe podanej na rozhodcovskom súde a aby vydal rozsudok, ktorým žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 603,99 eura spolu s príslušenstvom a trovy konania. Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca písomným podaním zo dňa 29.7.2015, doručeným súdu dňa 30.7.2015, žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť z dôvodu, že žalovaný v zákonnej lehote nepodal návrh na výkon exekúcie.

11. V situácii, ak žalobca zobral späť svoju žalobu pred prvým pojednávaním (správnosť uvedeného žalovaný v odvolaní nespochybňuje), nemožno prisvedčiť žalovanému v tom, že bolo potrebné žiadať stanovisko žalovanému k späťvzatiu žaloby a skúmať, či sú v danom spore na strane žalovaného vážne dôvody pre nepripustenie späťvzatia žaloby a zastavenie konania. Pokiaľ žalovaný výslovne uviedol, že späťvzatie žaloby je v rozpore so záujmami žalovaného (naviac bez bližšej špecifikácie), v okolnostiach daného sporu ani tento dôvod nemožno sám o sebe považovať za relevantný. Je tomu tak preto, že žalobca učinil dispozíciu so svojou žalobou, lebo účel ňou sledovaný bol dosiahnutý nezávisle od žalobcu tým, že došlo k zmene právnej úpravy (prijatiu ustanovenia § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, účinného od 1.1.2015) a žalovaný neučinil úkon smerujúci k nútenému výkonu (exekúcii) v žalobe označeného rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa včas podanou žalobou žalobca domáhal. Dispozičný úkon žalobcu tak nemožno označiť za úkon, ktorým by sa žalobca vzdal uplatneného nároku v žalobe, ale výkonom dispozičného oprávnenia, ktoré reagovalo na zmenu situácie, ku ktorej v priebehu konania došlo (pred začatím pojednávania vo veci samej), a to zmenu právnej úpravy a nečinnosť žalovaného smerom k nútenej exekúcii rozhodcovského rozsudku, a to v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Za tohto stavu nemožno dospieť k záveru, že by výkon práva žalobcu bol šikanózny, uskutočnený na úkor práva žalovaného, čím sa žalovaný dostal do nevýhodnejšieho postavenia (ani v tomto smere žalovaný v odvolaní toto svoje tvrdenie nijako bližšie nekonkretizoval).

12. K tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odvolací súd dodáva, že k takémuto zásahu by mohlo dôjsť iba vtedy, ak by žalovanému bolo upreté jeho právo domáhať sa svojho nároku na nezávislom a nestrannom súde, event. by nemohol uplatniť procesné prostriedky voči žalobe smerujúce proti jeho osobe. Takáto situácia v posudzovanom spore nenastala. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalovaného, že súd nevylúčil na samostatné konanie jeho protinávrh vo vyjadrení k žalobe, za stavu, ak vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť a len pre prípad „ak sa súd rozhodne pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku“, žiadal súd, aby v zmysle § 43 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe podanej na rozhodcovskom súde a aby vydal rozsudok, ktorým žalobcovi súd uloží povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 603,99 eura s príslušenstvom, okrem toho podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v čase podania žaloby, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, tak, ako na to poukazoval sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

13. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie o zastavení konania potvrdil ako vecne správne.

14. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

15. Podľa § 150 O.s.p. ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

16. Odvolací súd hodnotil odvolaním napadnutý výrok o trovách konania a uzavrel, že súd prvej inštancie správne a v súlade s ustálenou judikatúrou súdov rozhodol o náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby podľa ustanovenia §146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a správny je i záver súdu, že z hľadiska procesného zavinenia nemožno priznať právo na náhradu trov konania žalovanému, hoci by mu inak patrilo, lebo sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce tak v okolnostiach posudzovaného sporu (o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej žalujúcim spotrebiteľom), spočívajúce v zmene právnej úpravy, nezávislej na vôli sporových strán, na ktorú žalobca reagoval posudzovaným dispozičným úkonom ako i na strane žalobcu, ktorý je spotrebiteľom oslobodeným zo zákona od platenia súdnych poplatkov a žalovaného dodávateľa, ktorý je právnickou osobou so stálym finančným zázemím.

17. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, z ktorého dôvodu odvolací súd uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá, procesne úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .