Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/263/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Š. M. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov E. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V. na M. ul. č. XX a R. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. na X. ul. č. XX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 4.8.2016 č.k. 14P 128/2016-52 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Ukladá mal. Š. M., nar. X.X.XXXX, jeho rodičom E. M., nar. X.X.XXXX a R. M., nar. XX.X.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu štyroch mesiacov.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal styk otca R. M. s mal. Š. M. až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

2. Rozhodol tak na základe návrhu matky doručeného súdu 13.6.2016, ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, a to zákazu styku otca s mal. U. až do rozhodnutia vo veci samej. K návrhu pripojila vo fotokópiách správu o psychologickom vyšetrení dieťaťa z 14.10.2014, dodatok k správe zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia z 18.5.2016, lekárske správy z 20.5.2016, 11.4.2016 a 13.11.2014 MUDr. M. C., rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13.2.2014 sp.zn. 5CoP 29/2013 a rozsudok Okresného súdu Prešov z 10.9.2013 sp.zn. 29P 69/2013. Návrh odôvodnila najmä tým, že otec v zmysle rozhodnutia súdu je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy za jej prítomnosti. Otec maloletého opustil spoločnú domácnosť 1.8.2011, potom ju niekoľkokrát fyzicky napadol a 13.9.2011 napadol fyzicky aj maloletého, ktorý sa na následky tejto bitky pomočil, preto v obave o svoj život a zdravie podala na otca maloletého trestné oznámenie z dôvodu opakovaného nebezpečného vyhrážania. V decembri 2011 podala trestné oznámenie na otca aj z podozrenia spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania dieťaťa zo strany otca, ktoré konanie bolo ukončené v máji 2014, teda dva a pol roka po jeho začatí. Od napadnutia maloletého zo strany otca na ulici sa u neho začali prejavovať rôzne ochorenia a tieto diagnózy pretrvávajú, maloletý je pri každom stretnutí s otcom vystavovaný stresu a neustálemu nátlaku zo strany otca, občas aj fyzickému, čo veľmi negatívne vplýva na jeho psychický stav a môže mať aj negatívny dopad na jeho mentálny vývoj. Stretávania s otcom mu spôsobujú stresovú záťaž, čím mu je upierané právo slobodne sa rozhodnúť, voči ktorému konaniu je ona bezmocná. Poukázala na správu o psychologickom vyšetrení dieťaťa PhDr. X. L., ktorá skonštatovala, že dieťa sa otcom stretávať nechce, pretože je svedkom útočného správania sa otca k matke, čo maloletý citlivo vníma a odmieta, maloletý je nervóznejší, má časté bolesti hlavy, preto lekárka odporučila styk s otcom prerušiť do doby obnovy emočného potenciálu. Detská pedopsychiatrička MUDr. M. C. taktiež na základe vyšetrenia dieťaťa skonštatovala, že dieťa sa s otcom stretávať nechce a že počas zákazu styku bol maloletý spokojný

a riadne fungoval. Matka uviedla, že otec dieťaťa sa rozhodol z neho urobiť trosku, čím sa jej chce pomstiť. V lekárskych správach je taktiež skonštatované, že dieťa sa otca bojí a absolútne ho odmieta. Poukázala na obrovskú tenziu dieťaťa, pod ktorou dieťa je, pričom pribúdajú psychosomatické diagnózy. Dňa 20.5.2016 navštívila pedopsychiatričku s maloletým po tom, čo maloletý prežíval akútny stav ako reakciu na stres, keďže otec dvakrát za štyri dni zavolal policajnú hliadku z dôvodu, že maloletý sa s ním odmietal stretnúť. Od 14.5.2016 v tomto konaní otec dieťaťa pokračuje, čím dieťa stresuje a deptá. Navyše aj špeciálny pedagóg Mgr. et Mgr. Y. J. v správe z 24.4.2015 odporučila prerušiť styk dieťaťa s otcom, nakoľko tento styk je nezvládnuteľný a pre potrebu zabezpečenia stabilného a pokojného prostredia pre dieťa odporučila dieťa nechať v opatere matky. Na základe uvedeného matka žiadala styk dieťaťa s otcom zakázať, keďže dieťa je otcom vystavované neustálym stresovým a neurotickým vplyvom a je ohrozený zdravý vývin maloletého.

3. Konajúci súd zo záverov predloženej správy PhDr. X. L. - psychologičky z 14.10.2014 zistil, že doporučila styk otca s maloletým prerušiť, resp. ho obmedziť vzhľadom na záťažový styk, keďže dieťa odmieta styk s otcom a nevylúčila, že bolesti hlavy dieťaťa súvisia aj so zvýšenou psychickou záťažou dieťaťa. Z dodatku špeciálno-pedagogického vyšetrenia z 18.5.2016 Mgr. et Mgr. Y. J. zistil, že odporúča prerušiť styk dieťaťa s otcom, keďže tento je pre neho toho času nezvládnuteľný a odporučila zabezpečenie stabilného a pokojného prostredia pre dieťa výlučne v starostlivosti matky. Z lekárskych správ MUDr. M. C. z 20.5.2016, 13.11.2014 a 11.4.2016 zistil, že je nutné rešpektovať želanie dieťaťa, dieťa je vo veku, kedy dokáže a je schopné vyjadriť svoje potreby, dieťa má strach zo stretnutí s otcom, odmieta sa s ním stretávať, lekárka diagnostikovala dieťaťu posttraumatickú stresovú poruchu a iné diagnózy, ktoré pribúdajú, preto odporučila stabilizovať stav dieťa, návštevy otca obmedziť a len za prítomnosti matky.

4. Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 329 ods. 2 a § 360 a konštatoval, že dospel k záveru, že je potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, nakoľko je tu odôvodnená obava, že otec svojím správaním ruší priaznivý vývin maloletého a jeho výchovu, je v záujme maloletého, aby vyrastal v harmonickom prostredí a je predovšetkým potrebné rešpektovať vôľu maloletého, ktorý sa s otcom toho času nechce stretávať, má strach sa s otcom stretávať aj vzhľadom na správanie sa otca v minulosti, kedy ho zbil a osočoval a fyzicky napádal aj matku maloletého. Na základe uvedeného nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal styk otca s maloletým až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, keďže mal za to, že zákaz styku otca s maloletým je v najlepšom záujme maloletého a v jeho prospech, nakoľko maloletý nebude vystavený stresu a pocitom strachu, ktoré v ňom stretnutia s otcom vyvolávajú. Vychádzal najmä z predložených lekárskych správ, z ktorých je zrejmé, že maloletý prežíva ťažké obdobie, je vystavovaný záťažovým a stresovým situáciám a odmieta stretnutia s otcom, keďže je vo veku, kedy dokáže vyjadriť svoj názor, súd koná v jeho najlepšom záujme a dočasne styk maloletého s otcom zakázal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého a navrhol, aby súd okamžite zrušil napadnuté uznesenie a nariadil dôkladné prešetrenie celej veci. Uviedol, že matka účelovo uvádza nepravdy a polopravdy s cieľom vytesniť ho zo života syna. Matka vníma dieťa ako svoj majetok, nie ako svojprávnu bytosť, ako niečo, o čom môže rozhodovať aj proti jeho vlastným prianiam a túžbam. Ako otec má a mal vždy úprimný záujem o dieťa, o jeho výchovu, ako aj o jeho dobro. Nemôže však súhlasiť so zákazom styku, ktorý považuje za krajné a veľmi radikálne riešenie poškodzujúce ich vzájomný vzťah so synom. Poukázal na to, že s dieťaťom doposiaľ počas uplynulých piatich rokov nebol ani raz sám a tak sa s ním dieťa nemohlo slobodne bez vždyprítomnej matky nikde slobodne a uvoľnene stretnúť napriek tomu, že dieťa je samostatné a v škole dokázalo byť bez matky 6 až 8 hodín. Bez ohľadu na to, čo medzi jeho rodičmi bolo, dieťa bolo šťastné, keď mohlo byť nielen s matkou, ale aj so svojím otcom a prežívať spoločné chvíle. Už od narodenia matka žiarlila na lásku dieťaťa k otcovi, ktorého vnímala ako konkurenciu a nie ako partnera vo výchove dieťaťa. Maloletý bol šťastné dieťa do chvíle, kým sa jeho matka nerozhodla to jeho otcovi zrátať. Začalo to nafingovaním fyzického napadnutia jej, ako aj dieťaťa a údajným sexuálnym zneužívaním dieťaťa. Dieťa bolo zneužité, ale inak, keď ešte ani nie trojročné z diaľky utekalo k nemu s radosťou a teraz sa ho začalo báť. Nie preto, že by mu niečo urobil alebo zmenil svoje správanie k nemu, ale preto, že matka sa rozhodla ho zo života dieťaťa odstrániť, a to za každú cenu. Uviedol, že aj zo správy PhDr. L., ktorú predložila matka vyplýva, že dieťa neadaptívne znáša rozvodovú situáciu v rodine, je rozladené z tejto zmeny, ktorú vníma ako ohrozujúcu. Z uvedeného vyplýva, že nie otec, ale strata rodiny je pre dieťa traumou a skutočným ohrozením, ktoré sa prejavuje

na jeho zdravotnom stave. Za päť rokov však nikto nedokázal v prospech dieťaťa túto situáciu vyriešiť, keď ju matka zneužíva proti nemu. Pokiaľ matka udáva, že 1.8.2011 opustil ich spoločnú domácnosť a odsťahoval sa k svojej matke, nie je to pravda, skutočnosť bola taká, že mu odňala kľúče od bytu a tak nemal inú možnosť ako bývať v inom byte. Matka zároveň opakovane bránila maloletému navštíviť svoju babku, teda jeho matku a ostatnú jeho rodinu. Všetky podrobnosti obsahuje uznesenie Okresného súdu Prešov 36P 124/2011. Ďalej uviedol, že to, čo matka opisuje ako fyzické napadnutie syna, bolo dvakrát ťapnutie po zadku cez bundu. To, čo opisuje ako jej napadnutie v byte v Prešove, bolo bránenie dieťaťa voči jej tlaku, keď ho nútila umyť si ruky. Keď sa maloletého zastal, že nič také nerobil, aby si musel okamžite umývať ruky, bola to matka, ktorá ho (otca) fyzicky napadla so slovami, zabijem ťa ty plemeno prekliate, a to všetko v prítomnosti maloletého syna. Po privolaní policajnej hliadky matkou dieťa po tomto incidente vôbec nechcelo ísť k matke, pričom svedkami toho boli prítomní policajti N. M. a L. Ň.. Dieťa sa túlilo k nemu a vôbec k matke nechcelo ísť. Ak matka uvádza, že syn sa v noci pomočil, môže to byť práve z traumy, keď sa otcovi vyhrážala, že ho zabije. Otázne je, či aj MUDr. C.C.I. má v chorobopise maloletého uvedené údaje. Z toho je zrejmé, že matka posúva ošetrujúcim lekárom len účelovo pre ňu vhodné informácie. Matka tvrdí, že podala trestné oznámenie v obave o svoj život, pravda je však taká, že opakovane klamala na pojednávaní súdu a snažila sa z neho vytvoriť násilníka a nebezpečného človeka. O týchto veciach už bolo dávno súdom rozhodnuté v uznesení 1T 42/2012 z 27.7.2012. Pokiaľ ide o jeho obvinenie matkou zo sexuálneho zneužívania dieťaťa, išlo o podlú a špinavú hru, pričom vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-1091/1-OVK-PO-2013 boli zhotovené znalecké posudky na neho aj na matku, pričom zo znaleckého posudku na matku vypracovaného PhDr. Y. J. (47/2012) znalec konštatuje, že u nej eviduje zvýšenú podozrievavosť a jej výrazne negatívny a hostilný vzťah k manželovi. Okrem toho bol zhotovený aj znalecký posudok 17.2.2012 č. 13/2012 znalcom PhDr. X. Č. ohľadne mal. Š., ktorý konštatoval, že psychický stav a vývoj maloletého prebieha v norme, nezistil u neho zaostávanie vývinu ani prítomnosť psychopatologických príznakov, po psychickej stráne sa nelíši od svojich rovesníkov. Pre zdravý vývin osobnosti mal. Š. je potrebný kontakt s oboma rodičmi, matkou i otcom. Nedoporučuje vystavovať osobnosť maloletého ďalším psychologickým vyšetreniam, resp. vypočúvaniu či už na polícii alebo súde, lebo by mohlo dôjsť k vážnemu narušeniu jeho osobnostného vývoja. Otec ďalej uviedol, že všetky dôležité kroky v styku s dieťaťom konzultuje s detskou psychologičkou, s ktorou spolupracuje od novembra 2011, t.j. od času, kedy sa vzťahy medzi rodičmi začali zhoršovať a všetky zápisy z konzultácií sú v príslušných spisoch (rozvod, zákaz styku). Vzhľadom na uvedené má za to, že zdravotný stav dieťaťa je zhoršený práve z dôvodu citového vydierania jeho matkou. Opakovane sa stávalo na spoločných stretnutiach, že matka dieťa vydierala a podmieňovala svoju lásku k nemu tým, aby chcelo ísť len tam, kde chcela ona. I tieto skutočnosti sú podchytené v zápisoch a oznámené na ÚPSVaR príslušným pracovníkom. Dieťa má tak panický strach práve z matky, ktorá ak niečo nie je ochotné urobiť ako si ona želá, okamžite sa mu vyhráža, že ho opustí, že ho nechce a podobne. Dokonca bol svedkom toho, ako matka dieťa fyzicky škrtila. Aj tieto skutočnosti nahlásil na kuratelu a konzultoval ich aj s pracovníkom poradensko-psychologického centra. Takéto konanie sa javí ako týranie blízkej osoby a matka sa javí ako nezrelá osoba. V tomto smere navrhuje vyžiadať si dátumy konzultácií u Mgr. C. O. (ÚPSVaR Prešov, Požiarnická ulica a zo spisu na SPoK). Ďalej poukázal na to, že matka mu má v zmysle rozsudku Okresného súdu Prešov 27P 61/2012-53 z 15.5.2012 zasielať písomné správy o zdravotnom stave maloletého, avšak ani v jednej nie je zmienka o tom, že dieťa je liečené u psychiatričky a navštevuje psychologičku. Sám navštívil MUDr. C.C.I. trikrát osobne v jej ordinácii, lebo sa zaujímal o zdravotný stav maloletého, naposledy ju navštívil aj spolu s Mgr. A. N. prezidentkou Rady pre práva dieťaťa, pričom lekárka sa v prítomnosti Mgr. A. N. vyjadrila, že syn otca potrebuje a vo veku 8 až 10 rokov ho bude potrebovať ešte viac. Sama mu prisľúbila pomoc pri výchove dieťaťa a možnosť príležitostnej konzultácie. Pokiaľ matka tvrdí, že jeho vyšetrovanie kvôli obvineniu zo sexuálneho zneužívania dieťaťa bolo ukončené až po dva a pol roku, opäť klame, nakoľko trestné stíhanie bolo ukončené do roka a pol s tým, že konanie bolo zastavené, nakoľko tvrdený skutok sa nestal. Matka sa však aj naďalej odvolávala a dožadovala sa doplnenia vyšetrovania, a to z jediného dôvodu, aby čo najdlhšie trval jeho zákaz styku s dieťaťom. Až na základe jeho návrhu mu bol umožnený styk so synom, i keď súhlasil s tým, aby bol zatiaľ aj za prítomnosti matky. Matka však v návrhu neuviedla, že hneď prvé stretnutie po ročnom zákaze zmarila a je o tom aj potvrdenie na polícii v Prešove z 5.12.2012. V tomto smere navrhuje vyžiadať si uznesenie o vznesení obvinenia z 31.1.2012 a uznesenie o zastavení trestného stíhania z 14.5.2013. Matka dieťaťa podala ďalší návrh na zákaz styku už v roku 2014 (sp.zn. 24P 380/2014), kde použila tie isté dôkazy ako teraz (správa Dr. L. z 14.10.2014 a Dr. C. z 13.11.2014), ku ktorým už podal svoje stanovisko v príslušnom spise (24P 380/2014) a následne navrhovateľka svoj návrh vzala späť. Ďalej uviedol, že v rámci konania o predchádzajúcom predbežnom opatrení bolo nariadené znalecké dokazovanie a bol určený znalec z oblasti psychológie a takisto v konaní o rozvod, ktorý podala samotná

matka dieťaťa, bolo nariadené znalecké dokazovanie a potom, čo sa matka nedostavila na znalecké dokazovanie a hrozilo, že bude predvedená políciou, zobrala svoj návrh na rozvod a vzápätí aj návrh na predbežné opatrenie späť. Z uvedeného je zrejmá snaha matky vyhnúť sa znaleckému dokazovaniu, kde by sa mala sama podrobiť testom a skúmaniu spôsobilosti rodiča. Podotkol, že už od roku 2013 podáva pravidelne na ÚPSVaR a súde (v Prešove) informácie o tom, že u maloletého dieťaťa sa prejavujú známky syndrómu zavrhnutého rodiča a ako potom môže takéto dieťa objektívne a pravdivo informovať kuratelu, psychológa, psychiatra o svojom vzťahu k druhému rodičovi, ak na samotnom vyšetrení je prítomná matka, teda rodič, ktorý svojím správaním sa a konaním tento syndróm vyvolala. Taktiež v období posledných dvoch rokov má zdokumentované všetky spoločné stretnutia so synom, má z nich zápisy, ktoré aktuálne prikladal aj k rozvodovému konaniu, ktoré ak by si niekto podrobne preštudoval, zistil by, že dieťa s ním bolo pri stretnutiach spokojné a nechcelo ísť na konci stretnutia niekoľkokrát ani domov. Bola to naopak matka, ktorá vstupovala do ich rozhovorov absolútne neprijateľným spôsobom, čo dieťa rušilo a bolo z toho podráždené. Na vlastný podnet tiež navštívil 13.6.2016 riaditeľku základnej školy a psychologičku, ako aj triednu učiteľku, ktoré ho opakovane uistili, že maloletý sa o ňom ani raz negatívne nevyjadril. V tomto konaní tak súd vydal zákaz styku na základe jednostranných tvrdení matky, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na také represívne opatrenie bez akéhokoľvek overenia pravdivosti a vierohodnosti tvrdení matky.

6. K odvolaniu pripojil daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, uznesenie Okresného súdu Prešov zo 7.11.2012 č.k. 36P 124/2011-108, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.1.2013, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 27P 382/2011-23 z 21.12.2011 o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom a predbežne bol upravený styk otca s maloletým každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod. a v stredu od 13.30 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 36P 124/2011, výňatok z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoP 31/2014, znalecký posudok č. 47/2012 znalca PhDr. Y. J. z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých vo veci zločinu sexuálneho zneužívania týkajúceho sa vyšetrenia poškodenej E. M. k č. spisu ORPZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov ORP-1590/1-OVK-PO-2011, znalecký posudok č. 13/2012 znalca PhDr. X. Č. znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých podaného k rovnakému vyšetrovaciemu spisu, ktorým bol posudzovaný poškodený mal. Š. M., oznámenie otca ÚPSVaR v Prešove z 31.5.2016, návrh na výkon rozsudku Okresného súdu Prešov 29P 69/2013 z 22.4.2016, rozsudok Okresného súdu Prešov z 15.5.2012 č.k. 27P 61/2012-53 o schválení dohody rodičov o povinnosti matky informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, správy matky zaslané otcovi o dieťati za mesiace júl a jún 2016, ako aj máj 2016, ktorá je nečitateľná, písomný opis otca stretnutia s MUDr. C. 29.4.2015, odvolanie otca proti uzneseniu z 5.2.2015 sp.zn. 28P 27/2012 Okresného súdu Prešov, uznesenie Okresného súdu Prešov zo 7.4.2016 č.k. 28P 27/2012-295 o zastavení konania o rozvod manželstva účastníkov konania z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou, uznesenie Krajskej prokuratúry v Prešove z 10.6.2013 1/2 KPt 165/2012-24 o zamietnutí sťažnosti poškodenej E. M. proti uzneseniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov zo 14.5.2013 č.k. 1Pv 85/12-52, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené proti obvinenému R. M. pre zločin sexuálneho zneužívania, potvrdenie ORPZ Odboru kriminálnej polície Prešov z 5.12.2012 o podaní trestného oznámenia otcom v súvislosti s podozrením trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorého sa mala dopustiť jeho manželka v súvislosti s neumožnením styku so synom, uznesenie Okresného súdu Prešov z 5.2.2015 č.k. 28P 27/2012-222, ktorým súd v konaní o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu ustanovil znalkyňu z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých PhDr. R. Č. za účelom zistenia vzájomných vzťahov otca a matky, dieťaťa vo vzťahu k rodičom, povahových a osobnostných predpokladov rodičov zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, vhodnosti úpravy styku a zverenia dieťaťa do výchovy niektorého z rodičov, návrh, ktorý podal Okresnému súdu Prešov 16.9.2014 na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky, výňatok z článku týkajúceho sa manipulácie s dieťaťom a syndrómu zavrhnutého rodiča bez uvedenia zdroja, z ktorého materiál pochádza, potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície OO PZ Košice Juh z 14.5.2016 o podaní oznámenia otcom o robení schválností manželkou počas stretnutia s ich spoločným synom 14.5.2016 v Kulturparku v Košiciach, zápis otca o stretnutí so synom 14.5.2016, mailová komunikácia zrejme medzi otcom a detským psychológom z 14.6.2016.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že tvrdenia otca sú účelové a nepravdivé, nepovažuje za potrebné reagovať na emočné výlevy otca, ktoré sú podľa jej názoru v tomto konaní irelevantné. Bude reagovať len na jeho skutkové tvrdenia. Popiera, že by v roku 2010 odmietala na podnet manžela navštíviť manželskú poradňu, naopak, navštívila ju na vlastný podnet, pričom otec dieťaťa s pracovníkmi poriadne komunikoval až vtedy, keď ona začala rázne a aktívne konať na ochranu dieťaťa a seba. Ak otec dieťaťa poukazuje na niektoré vyjadrenia účelovo vytrhnuté z kontextu niektorých posudkov, uvádza, že je logické, že každé dieťa v rodine vníma rozvodovú situáciu záporne, na druhej strane však zo správy vyplýva odborný názor, že zákaz styku otca s dieťaťom bude v súčasnosti na prospech dieťaťa. K údajnému škrteniu maloletého dodáva, že otec dieťaťa by nepochybne privolal hliadku polície, keby to bola pravda, nakoľko to robí veľmi rád a často v iných oveľa menej závažnejších situáciách. Údajné vyjadrenia hliadky (pán M. a pán Ň.) nikdy neodzneli. K tvrdeniam otca, že bolo zastavené jeho trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania mal. Š., uvádza, že za týmto tvrdením si stojí aj naďalej, nakoľko takýto pokus videla na vlastné oči. Pokiaľ otec maloletého tvrdí, že ona ho fyzicky napadla, je to fakticky nemožné vzhľadom k rozdielnym fyziognómiám ich oboch. Okrem toho absentuje doklad o jeho ošetrení po takomto údajnom fyzickom napadnutí. Ďalej udáva, že mal. Š. bol vždy a na každom vyšetrení v ambulancii s odborníkom sám a ona nemala žiaden záujem za dieťa rozprávať, nakoľko to nie je nutné ani žiaduce. Stačí sa prísť pozrieť, ako sa dieťa správa, keď má ísť za otcom. Tieto negatívne emócie zachytili viacerí odborníci, ako aj jednotlivé hliadky polície (minimálne v piatich prípadoch) privolané samotným otcom. Za zmienku stojí vyjadrenie dieťaťa „Radšej budem chorý, ako mám byť s ním sám alebo na stretnutí“. Dieťa v čase odkedy otec za ním prestal chodiť (jún až október) bolo choré iba raz so zápalom ucha v dôsledku prievanu. V zmysle rozhodnutia Okresného súdu Prešov vždy a pravdivo informuje otca o zdravotnom stave dieťaťa. Taktiež dodáva, že MUDr. C. otca vyhodila z ambulancie pri jeho pokuse o nátlak na jej osobu. Podľa jej vedomostí otec nikdy nenavštívil riaditeľku, resp. triednu učiteľku v základnej škole, ktorú navštevuje maloletý za účelom, aby sa oboznámil s prospechom a správaním sa maloletého. Ak sa zúčastnil rodičovského združenia, tak bez toho, aby sa na čokoľvek opýtal triednej učiteľky a jeho záujem o syna sa obmedzil na vypisovanie mailov riaditeľke školy. Naopak, ona bola po konzultácii so špeciálnou pedagogičkou a triednou učiteľkou informovaná o pozitívnom trende v správaní sa maloletého, odkedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu o zákaze styku otca so synom. Vyjadrila názor, že základnou povinnosťou rodiča je zabezpečiť a postarať sa po ekonomickej stránke o svoje dieťa v takej miere, aby sa mohlo psychicky, fyzicky a citovo plne rozvíjať. U otca táto povinnosť absentuje už od 1.8.2011, ak považuje sumu 65 € za postačujúcu na mesačné výdavky dieťaťa so zvlášť závažnými diagnózami, ktoré sú finančne nákladné. Pokiaľ ide o vyjadrenie otca, že dieťa je v škole 6 až 8 hodín samé bez matky, prečo by sa nemohlo stýkať s ním samé 1 hodinu, uvádza, že nemohlo, pretože v škole sa nikto k nemu násilne nespráva, má výbornú učiteľku, ako aj vychovávateľku a dobrých spolužiakov, ktorí ho majú radi. Otec maloletého veľmi rád poúča, prikazuje, zakazuje, nariaďuje a práve vtedy sa cíti byť niekto. Veľmi trpí úchylkou spochybňovania profesionálnosti odborníkov, čím vyvyšuje seba nad všetkých.

8. Otec zaslal konajúcemu súdu stanovisko k vyjadreniu matky 23.11.2016, v ktorom uviedol pokiaľ ide o konzultáciu v manželskej poradni, že s ním tam manželka nechcela ísť, nakoniec bola u psychológa Mgr. O. sama bez jeho vedomia a dokonca mu oznámila, že on nemá záujem na konzultáciu prísť. Všetky údaje o návštevách v poradni môže psychológ na vyžiadanie súdu doložiť. K ďalším tvrdeniam matky uvádza, že vo výpise zo zdravotnej poisťovne nenašiel žiadnu návštevu matky s dieťaťom u psychologičky Dr. L. po októbri 2014. Nakoľko je rok 2016 a matka podala návrh na zákaz styku 13.6.2016, môže ísť o účelové vyšetrenie, naviac tento doklad z roku 2014 použila v spise 24P 380/2014, ktorý sama pred piatimi mesiacmi vzala späť. On naopak trvá na svojich tvrdeniach o tom, že dieťa odmietalo ísť k matke a túlilo sa k nemu, ako uvádzal v odvolaní, čoho boli svedkami policajti M. a Ň.. Poukazuje na to, že matka stále tvrdí niečo iné, nepamätá si, čo a kde povedala a hovorí to, čo jej aktuálne vyhovuje. Pokiaľ ide o jej tvrdenie, že ho MUDr. C. vyhodila z ambulancie, je to opätovne výmysel matky, nakoľko ju navštívil po riadnom ohlásení a naviac s Mgr. A. N.V.I.. O tejto návšteve spísal zápis, s ktorým sa stotožňuje aj Mgr. N.. Naďalej trvá na tom, že matka ho riadne neinformuje o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, keď mu neoznámila ani samotný fakt, že dieťa je hospitalizované, čo dokonca zatají a len žiada preložiť termín stretnutia, ako keby sa nič nedialo. Tiež poukazuje na to, že matka už počas dochádzky dieťaťa do predškolského zariadenia (MŠ Šafárikova trieda č. 4) zakázala tomuto zariadeniu poskytovať mu informácie o dieťati, a to napriek platnému uzneseniu súdu. Keď riaditeľka predškolského zariadenia odmietla matke vyhovieť, matka prestala so škôlkou komunikovať a do tohto zariadenia už maloletého celých 5 mesiacov nepriviedla. So základnou školou momentálne on veľmi dobre komunikuje, a to vďaka ústretovosti školy. Podotýka, že aj teraz, keď

matka podala návrh na zákaz styku, v mesiacoch august a september ho o dieťati neinformovala, preto požiadal školu listom o informácie o výsledkoch dieťaťa v škole, o čom ho škola raz mesačne informuje. Ďalej sa vyjadruje k správe kolízneho opatrovníka, ktorú podal vo veci a namieta, že kolízny opatrovník nedokázal vypočuť maloleté dieťa a domnieva sa, že táto správa nie je preto objektívna. V ďalšom opäť zapakoval svoju odvolaciu argumentáciu o zásahu do jeho rodičovských práv a práv maloletého dieťaťa. K vyjadreniu pripojil 30 strán listín, a to komunikáciu s C. O. psychológom prostredníctvom e-mailu, zrejme výňatok zo znaleckého posudku, ďalej potvrdenie Rady pre práva dieťaťa podpísané Mgr. A. N. o priebehu stretnutia v ambulancii MUDr. C. v Košiciach 29.4.2015 s potvrdením správnosti spísaného záznamu otcom o priebehu tejto návštevy, odborný príspevok Mgr. A. N. o syndróme zavrhnutého rodiča, otcom písaná žiadosť o pomoc a spoluprácu pri výkone rodičovských práv z 5.9.2016 adresovaná Základnej škole v Košiciach na Staničnej ulici č. 13, mailovú komunikáciu s riaditeľkou uvedenej školy o možnosti dohodnúť si stretnutie s triednou učiteľkou mal. Š. z 14.9.2016, mailom dohodnutú konzultáciu na 4.10.2016, ďalšiu komunikáciu otca so školou v novembri 2016, mailovú správu matky adresovanú otcovi 5.8.2016, stiahnutý materiál z internetu o syndróme CAN, odpoveď na sťažnosť otca adresovanú Magistrátu mesta Košice 29.1.2014 a sťažnosť otca adresovanú Magistrátu mesta Košice zo 7.1.2014, sťažnosť otca adresovanú ÚPSVaR v Košiciach z 22.11.2016, žiadosť otca o podanie informácií o dieťati adresovanú ÚPSVaR Košice 10.10.2016, odpoveď ÚPSVaR v Košiciach z 19.10.2016 a materiál s názvom Odkaz sudcom: Žiadne dieťa nechce, aby sa ho rodič vzdal autorov PhDr. Jozefa Tinku, PhD. a Kataríny Štiglincovej.

9. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu nevyjadril, avšak konajúcemu súdu doručil 14.11.2016 správu, v ktorej uviedol, že vo veci neodkladného opatrenia boli úradom predvolaní matka aj maloletý U. 21.10.2016 za účelom úradného pohovoru a zistenia vôle maloletého dieťaťa, na ktoré sa matka nedostavila s ospravedlnením s tým, že sa dostaví 26.10.2016. V uvedený deň sa na úrad dostavila matka sama, neprítomnosť dieťaťa zdôvodnila jeho intenzívnym odmietaním vyjadriť sa k akejkoľvek skutočnosti súvisiacej s otcom. Bolo jej navrhnuté vykonať návštevu dieťaťa v jeho prirodzenom prostredí za rovnakým účelom, avšak matka uviedla, že bude rešpektovať vôľu dieťaťa, pretože dieťa sa nechce vyjadriť k realizácii styku s otcom, nakoľko je to pre neho zaťažujúce a spôsobuje mu to emočné vypätie. Návšteva úradu v domácnosti preto podľa jej vyjadrenia nemá opodstatnenie, stanovisko dieťaťa sprostredkuje sama. Ďalej uviedla, že na návrhu na zákaz styku zotrváva, pretože je v najlepšom záujme maloletého. V máji sa odohralo pri realizácii styku až päť incidentov medzi rodičmi a maloletým, kedy otec privolal policajnú hliadku. Začiatkom júna 2016, keď sa otec dostavil na styk naposledy, maloletý s ním odmietol ísť a keďže otec matke nedôveroval, chcel odmietnutie počuť priamo od syna. Následne údajne dieťa otcovi vo dverách bytu povedalo, že žiaden spolužiak v triede nemá takého hnusného otca, ktorý by na neho päťkrát zavolal políciu, preto ho už nikdy nechce vidieť. V priebehu júla 2016 otec o dieťa neprejavil žiaden záujem. Na základe jej návrhu konajúci súd v auguste 2016 rozhodol o zákaze styku otca s dieťaťom. Matka ďalej uviedla, že maloletý odmieta komunikovať o akýchkoľvek skutočnostiach súvisiacich s prípadom a so stykom s otcom, odmieta taktiež konzultácie so školskou psychologičkou, ktorá je o celej situácii informovaná. Ona chce vôľu dieťaťa vždy rešpektovať aj vzhľadom na jeho vážny zdravotný stav. Od času, kedy sa U. s otcom nestretáva, nevyskytlo sa u neho žiadne bežné ochorenie alebo príznaky psychického charakteru. Na základe súdneho rozhodnutia otca pravidelne informuje o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa maloletého písomnou formou alebo emailom. Kolízny opatrovník ďalej poukázal na skutočnosť, že od r. 2013 bol trikrát realizovaný rozhovor s maloletým v rámci konaní vedených na Okresnom súde Prešov č.k. 27P 148/2013 o úprave styku, č.k. 29P 69/2013 o úprave rodičovských práv a povinností a zákaze styku, v rámci konania na Krajskom súde v Prešove 5CoP 29/2013 a taktiež v rámci konania na Okresnom súde Prešov 24P 380/2014 o zmenu úpravy styku a nariadenie predbežného opatrenia. Maloletý 9.8.2013 na úrade uviedol, že s otcom sa nechce stretávať viackrát ako sa s ním stretával v tom čase. Takto mu to vyhovuje, páčia sa mu miesta, ktoré spoločne navštevujú, ale sám bez matky by s otcom ostať nechcel. Otca nemá rád, lebo údajne, keď bol chorý, mu nedoniesol žiadne lieky, ale aj preto, že bil ho aj mamku. Dňa 4.2.2014 maloletý počas konzultácie na úrade v prítomnosti matky spontánne uviedol, že s otcom sa v nedeľu nechce stretávať, pretože chodí na rodinné stretnutia s inými deťmi. Tiež uviedol, že naposledy, keď boli spolu s otcom na stretnutí, bol veľmi sklamaný, pretože bol hladný a otec ho nezobral do reštaurácie aj napriek tomu, že mu to povedal. Dôvodom bolo, že nemal čas, lebo sa ponáhľal preč. Maloletý ďalej uviedol, že počas styku otec údajne prikazuje matke, aby pre prechádzkach išla za nimi, nie súčasne s nimi. V záujme objektívneho posúdenia veci bol pohovor s dieťaťom realizovaný 13.5.2015 v rámci sociálneho šetrenia v prirodzenom prostredí, kedy maloletý okrem iného uviedol, že na poslednom stretnutí s otcom aj v prítomnosti matky trávili spoločné chvíle aktívne pri hrách, avšak otec dieťaťu nič nepriniesol. Pokiaľ sa Š. má s otcom

stretávať, tak chce, aby to bolo v prítomnosti matky. Nechce čas s otcom tráviť častejšie, ako to bolo v tom čase, za otcom mu nie je smutno, tiež nechce byť u neho doma len s ním. V čase realizácie styku sa ho otec na výsledky v škole pýta iba niekedy, častejšie sa ho pýta, čo robia, keď sú sami s mamkou, kam chodievajú a podobne. Na základe zistených skutočností kolízny opatrovník odporúča konajúcemu súdu, nakoľko posúdenie záujmu maloletého dieťaťa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku otca s maloletým vyžaduje v tomto prípade podrobné vyšetrenie rodičov a maloletého dieťaťa a dôsledné zhodnotenie prípadu odborníkom, zvážiť možnosť nariadenia súdnoznaleckého dokazovania z odboru psychológie. Má za to, že závery znaleckého posudku a odporúčania znalca budú vychádzať z aktuálnych potrieb dieťaťa a budú v jeho záujme. Na základe týchto záverov by mal súd rozhodnúť o úprave styku dieťaťa s otcom do budúcna.

10. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 360 ods. 1 neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

14. Podľa § 362 vety druhej odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

15. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP, oboznámil sa s obsahom predloženého spisu, ako aj pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp.zn. 24P 380/2014 (zmena úpravy styku a nariadenie predbežného opatrenia), 29P 69/2013 (úprava výkonu rodičovských práv a povinností a zákaz styku), 27P 382/2011 (nariadenie predbežného opatrenia), 36P 87/2013 (zvýšenie výživného), 27P 148/2013 (úprava styku), 27P 61/2012 (uloženie povinnosti informovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa) a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, nakoľko nebola osvedčená naliehavosť potreby dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov vyžadujúca si okamžitý zásah súdu, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania neboli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bezprostredne ohrozené.

17. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bol upravený rozsudkom Okresného súdu Prešov z 10.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 13.2.2014 č.k. 5CoP 29/2013-152, ktorým bol maloletý U. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého od 1.5.2012 do 31.8.2013 po 50 € mesačne a od 1.9.2013 do budúcna po 65 € mesačne. Otec bol zaviazaný doplatiť dlh na výživnom za obdobie od 1.5.2012 do 31.8.2013 v sume 141,50 € a zároveň bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky v nepárnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod., v párnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. a každý štvrtok v čase od 16.00 hod. do 17.30 hod.. Uvedenému rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 21.12.2011 č.k. 27P 382/2011-23, ktorým súd predbežne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platením výživného 40 € mesačne a zároveň zakázal styk otca s maloletým z dôvodu podania trestného oznámenia matkou voči otcovi maloletého pre údajné sexuálne zneužívanie maloletého. Trestné stíhanie otca pre zločin sexuálneho zneužívania bolo uznesením Okresnej prokuratúry Prešov č.k. 1Pv 85/12-52 zo 14.5.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.6.2013, zastavené, pretože skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa nepochybne nestal. Následne súd ďalším uznesením č.k. 36P 124/2011-108 zo 7.11.2012 zrušil uznesenie o zákaze styku otca s dieťaťom a zároveň upravil predbežne styk otca s dieťaťom každý nepárny týždeň v roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. a v stredu od 13.30 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. Pri rozhodovaní vo veci samej v tom čase konajúci súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku 13/2012 vypracovaného

pre účely trestného konania PhDr. X. S. znalcom z odboru psychológie, klinickej psychológie detí a dospelých, z ktorého zistil, že znalec narušenie vzťahu maloletého k otcovi nezistil, prítomnosť otca v jeho blízkosti nezanechala na ňom negatívny vplyv na psychický stav a vývoj maloletého, znalec zároveň doporučil pre zdravý vývin osobnosti maloletého kontakt s oboma rodičmi, matkou i otcom. Okresný súd Prešov ešte pred rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností konal na základe návrhu otca aj o uložení povinnosti matky informovať ho o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa v konaní 27P 61/2012 a rozsudkom z 15.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.5.2012 schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa matka zaviazala písomne informovať otca maloletého vždy k poslednému dňu, toho ktorého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého U., o absolvovaných vyšetreniach a ich výsledkoch, o navštevovaní predškolského zariadenia, o jeho správaní a aktivitách v predškolskom zariadení a aktivitách mimo predškolského zariadenia a aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, ako sú podstatné zmeny správania. O úrazoch a stavoch vyžadujúcich okamžitý lekársky zásah je matka povinná otca informovať bez zbytočného odkladu, a to všetko začínajúc právoplatnosťou rozsudku.

18. Matka podala 22.12.2014 návrh na zmenu styku otca s maloletým dieťaťom a nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 24P 380/2014, ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia zákazom styku otca s dieťaťom až do právoplatného skončenia konania a vo veci samej navrhla zmeniť rozsudok Okresného súdu Prešov z 10.9.2013 sp.zn. 29P 69/2013 vo výroku o úprave styku tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým za jej prítomnosti poslednú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod.. K návrhu pripojila správu o psychologickom vyšetrení maloletého PhDr. X. L. z 14.10.2014, ako aj správu MUDr. M. C., psychiatričky, z 13.11.2014. Uznesením zo 6.5.2015 č.k. 24P 380/2014-98 súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd vo veci vykonal i pojednávanie 23.9.2015, ktoré po vypočutí rodičov dieťaťa odročil na neurčito za účelom oboznámenia sa s výsledkami znaleckého dokazovania nariadeného vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého (28P 27/2012), ktoré však následne bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou (matkou maloletého), z dôvodu ktorého nebolo znalecké dokazovanie vykonané. Následne matka maloletého zobrala i návrh na zmenu úpravy styku späť podaním doručeným Okresnému súdu Prešov 28.4.2016 a súd uznesením z 2.5.2016 č.k. 24P 380/2014-132 konanie zastavil.

19. Už po mesiaci a pol matka opätovne podáva návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), ktorým sa domáha zákazu styku otca s dieťaťom v podstate z rovnakých dôvodov ako v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov 24P 380/2014 s poukazom opäť na správu PhDr. X. L., psychologičky, zo 14.10.2014 a správu psychiatričky MUDr. M. C. z 13.11.2014 a prikladá ďalšiu správu tejto psychiatričky z 20.5.2016, v ktorej konštatuje posttraumatickú stresovú poruchu u dieťaťa s odporúčaním ukončiť súdne prieťahy, rešpektovať želanie a zdravotný stav dieťaťa, keďže dieťa je vo veku, kedy je schopné vyjadriť svoje potreby, odporúča práceneschopnosť dieťaťa a krátkodobý pobyt mimo mesta za účelom úpravy zdravotného stavu dieťaťa, ako aj správu Centra špeciálno-pedagogického poradenstva z 18.5.2016 s odporúčaním prerušenia styku otca s maloletým, nakoľko pre dieťa je tento vzťah nezvládnuteľný, zabezpečenia stabilného pokojného prostredia výlučne v opatere matky, čo môže zabezpečiť zlepšenie fyzického a psychického stavu žiaka tak, aby mohol aj na základe všetkých primárnych diagnóz lepšie fungovať, čo toho času aj napriek nadpriemerne vysokému intelektu nie je možné. Pokiaľ ide o správy z roku 2014 je potrebné konštatovať, že nemajú časovú súvislosť so skutkovým stavom, na ktorý matka poukazuje v terajšom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a navyše boli už podkladom pre rozhodovanie Okresného súdu Prešov o predchádzajúcom návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol zamietnutý. Pokiaľ ide o správy z roku 2016, nie sú dostatočne relevantným dôkazom preukazujúcim nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa tak závažným zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, akým je zákaz styku otca s dieťaťom vzhľadom na to, že pri vyšetrení dieťaťa boli zohľadňované len vyjadrenia matky a dieťaťa v kontexte informácií podávaných výlučne matkou, keďže otec o týchto vyšetreniach zjavne informovaný nebol a ani nebol k nim prizvaný. Otázne ostáva, prečo matka napriek právoplatne uloženej povinnosti rozhodnutím súdu otca o takýchto podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa neinformuje. Za pozornosť tiež stojí skutočnosť, že napriek množstvu konaní týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa a oboma rodičmi prezentovanými problémami pri realizácii styku otca s dieťaťom nebolo vykonané znalecké dokazovanie na zistenie príčin údajného odmietania dieťaťa stýkať sa s otcom a zistenia vzťahu dieťaťa k rodičom z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania matkou akonáhle súd dospeje k záveru o potrebe vykonania takéhoto dokazovania. Vzhľadom

na uvedené odvolací súd konštatuje, že v danom prípade existujú indície, že údajné správanie sa maloletého nie je ovplyvnené výlučne otcom, ako tvrdí matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale vyplýva z konfliktného vzťahu rodičov dieťaťa a tendencie matky rozhodovať samostatne o všetkých veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie styku druhého rodiča s dieťaťom, prípadne zákaz styku s druhým rodičom je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Dôvody, ktoré vedú jedného z rodičov k podaniu návrhu nevyplývajú takmer nikdy z návrhu samotného a rodič sa vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný napr. tým, že sa dieťa s druhým rodičom nechce stretnúť, príp., že druhý rodič má negatívny vplyv na dieťa. Judikatúra sa s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťa skutočne ohrozuje zdravie, resp. záujem dieťaťa, alebo, či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V zásade nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako bývalého partnera nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Tak isto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa stretnúť sa s rodičom najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. V prípade konfliktného vzťahu medzi rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na vysporiadanie tohto vzťahu a aj priemerne empatické dieťa sa za prítomnosti dvoch znepriatelených rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť čo i len jednému z rodičov kladie na psychiku dieťaťa neúmerné požiadavky. Pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatné posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci. Záujem dieťaťa však nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia, teda s ich predstavami o výkone rodičovských práv a povinností. Z ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať, a že nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s týmto rodičom, pretože rodič má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom a nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ sa v konaní preukáže, že dieťa odmieta stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať opatrenia smerujúce k náprave a obnoveniu normálneho fungovania rodinno-právnych vzťahov, napr. nariadením výchovných opatrení a pokiaľ tieto nebudú úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom. Musí byť ale jednoznačne preukázané, že ide o skutočnú vôľu dieťaťa, ktorá je podložená konkrétnymi skutočnosťami a že dieťa neprezentuje navonok vôľu druhého rodiča, ktorý v práve dieťaťa vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam vidí príležitosť vyhrať nad druhým rodičom súboj o dieťa. Rovnako je potrebné pripomenúť, že aj keď právo maloletého dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú je jeho nepopierateľným právom, konečné hodnotenie, resp. posúdenie záujmov maloletého dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie, pričom pri zisťovaní vôle maloletého dieťaťa tiež musí prihliadať na jeho vek, schopnosť vyjadriť svoj názor samostatne bez vplyvu iných osôb na jeho prejavenú vôľu a to aj v tom smere, či názor dieťaťa nie je podmienený psychickou manipuláciou dieťaťa zo strany rodičov alebo iných osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine) a preto nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí žiadny zákonný dôvod, aby bol jeden z rodičov úplne obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv a povinností.

21. V tomto prejednávanom prípade nebolo doposiaľ preukázané, alebo aspoň osvedčené, že by existovali skutočnosti na strane otca spôsobujúce matkou udávaný stav, pričom je potrebné zdôrazniť,

že úlohou rodiča, ktorý dieťa vychováva, teda ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je zabezpečiť úspešnú realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom a to vytváraním vhodných podmienok, ako aj psychickou prípravou dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom, motiváciou dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom, ako aj pozitívnym usmerňovaním dieťaťa pri vytváraní jeho citových väzieb s druhým rodičom.

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, avšak vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, ktorý sa prenáša do vzťahu medzi otcom a dieťaťom, považoval za potrebné bezodkladne nariadiť rodičom dieťaťa, ako aj dieťaťu, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu štyroch mesiacov za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi vyplývajúcimi z ich výrazne negatívneho vzťahu manifestovaného aj pred maloletým dieťaťom, ktoré dieťa v dôsledku rozvíjajúcej sa psychiky zjavne nie je schopné vo vnútornom prežívaní zvládnuť, v dôsledku čoho mu hrozí emočné preťaženie, ktoré môže mať vážne následky na jeho psychike, čo rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Nedostatok primeranej komunikácie medzi rodičmi a kooperácie vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o dieťa rezonuje vo všetkých doterajších konaniach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, preto je nevyhnutné bezodkladne vykonať opatrenia na odstránenie týchto negatívnych vplyvov na výchovu maloletého dieťaťa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že referát poradenskopsychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom, alebo medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať, alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení).

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .