Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15Ro/488/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: KESIDY s.r.o. so sídlom Sládkovičova 1/1562, Trebišov, IČO: 46 045 082, zastúpeného JUDr. Tomáš Zaleta, advokát so sídlom Ťahanovská riadky 25, Košice, proti žalovanému: Y. L., W. XX.XX.XXXX, M. F. W.. V. X, V., o zaplatenie 546,25 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 380 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 21.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 40%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.10.2014 sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 546 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 475 eur od 21.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania spočívajúcich v uhradenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. V dôvodoch podanej žaloby žalobca uviedol, že so žalovaným dňa 12.08.2013 uzavrel 2 zmluvy o pôžičke na základe ktorých poskytol žalovanému pôžičku vo výške 200 eur a 180 eur, pričom sa žalovaný zaviazal vrátiť tieto sumy do 14.09.2013 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 50 eur a 45 eur spolu 95 eur. odplata mala charakter dohodnutých úrokov z pôžičky a bola taktiež dohodnutá písomne, rovnako ako samotná zmluva. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v dohodnutej lehote bola 475 eur (istina +odplata). K uzavretiu zmluvy došlo tak, že žalovaný zvolil ním požadovanú dobu splatenia pôžičky, vypísal a odoslal elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára na webovej stránke žalobcu. Žalovaný pred odoslaním žiadosti o pôžičku označením príslušného okienka na I-stránke vyjadril okrem iného aj svoj bezvýhradný súhlas so zmluvnými podmienkami. Bez tohto potvrdenia by automatizovaný systém I-Stránky neumožnil zaslať žiadosť o pôžičku. Žalobca na základe jemu doručenej žiadosti o pôžičku schválil žiadosť o poskytnutie pôžičky. Žalovanému vytvoril na I-Stránke osobný účet dostupný výlučne pre žalovaného a vygeneroval žalovanému prihlasovacie meno a heslo na prístup k jeho osobnému účtu. Žalobca žalovaného informoval prostredníctvom dvoch SMS správ o tom, že žiadosť o pôžičku bola schválená a že na osobný účet mu bol zaslaný návrh zmluvy o pôžičke, ako aj všetky súvisiace dokumenty. Druhá SMS správa žalovanému oznamovala informácie o prístupe k osobnému účtu, a to prihlasovacie meno a heslo. Bez týchto údajov nie je možný prístup k osobnému účtu. Na osobnom účte žalovaného boli prehľadne uvedené podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v prípade uzatvorenia zmluvy: údaje žalovaného, výška sumy, ktorú si má žalovaný záujem požičať, výška odplaty za poskytnutie pôžičky v prípade uzatvorenia zmluvy, celková suma, ktorá má byť vrátená, dátum splatnosti pôžičky a ročná percentuálna miera nákladov. Na osobnom účte žalovaného v tom čase už boli v PDF formáte dostupné

aj dokumenty: záväzný návrh zmluvy o pôžičke, rozhodcovská zmluva, zmluvné podmienky poskytované prostredníctvom internetu a štandardné európske informácie o pôžičke. Automatizovaný systém na I-Stránke umožnil žiadateľovi o pôžičku akceptovať záväzný návrh zmluvy o pôžičke elektronickou formou až po tom, ako žalovaný označením príslušných okienok na I-Stránke potvrdil oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých vyššie uvedených dokumentov pre neho záväzný. Tým žalovaný akceptoval podmienky, za akých bol žalobca ochotný pôžičku poskytnúť, akceptoval návrh zmluvy a tým prejavil vôľu splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou. Žalobca žalovaného cca 3 dni pred dňom splatnosti pôžičky upozornil SMS správou na blížiaci sa termín splatnosti. Napriek tomuto upozorneniu žalovaný pôžičku nevrátil ani len sčasti. V snahe vyjsť žalovanému v ústrety dva dni po uplynutí dňa splatnosti žalobca žalovanému zaslal ďalšiu SMS správu (1. upomienka), oznamujúcu predĺženie termínu splatnosti poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií o 5 dní. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie splatného dlhu a zároveň si v súlade s čl. 6.2 zmluvných podmienok uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15% dlžnej sumy a na úhradu paušálneho režijného poplatku za administratívne a poštové výdavky súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 10 EUR. Na preukázanie tvrdených skutočností predložil žalobca tlačenú podobu z web stránky www.kesidy.sk- formulár, výpis z osobného účtu žalovaného, zmluvu o pôžičke, zmluvné podmienky, výpis z účtu o poukázaní čiastky žalovanému a výzvy na zaplatenie.

2. Dňa 24.10.2014 vydal tunajší súd vo veci platobný rozkaz č.k.: 15Ro/488/2014-22, ktorý však následne zrušil uznesením č.k.: 15ro/488/2014-30 zo dňa 30.12.2015, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Súd rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu v súlade s ustanovením § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne 28.12.2016, oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu bolo zverejnené 21.12.2016 (§ 219 ods. 3

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinami predloženými žalobcom a to: žalobou, vytlačenou podobou príslušnej časti webovej stránky a to- www.kesidy.sk-CK <http://www.kesidy.sk-CK> Forms- Data, www.kesidy.sk <http://www.kesidy.sk> -výpis z osobného účtu, zmluvami o pôžičke uzavretými medzi žalobcom a žalovaným, zmluvnými podmienkami poskytovanými prostredníctvom internetu spoločnosťou KESIDY, s.r.o., výpismi z účtu a s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Podľa vytlačených a súdu predložených údajov z webovej stránky žalobcu, požiadal žalovaný žalobcu o poskytnutie dvoch pôžičiek prvej vo výške 200 eur a druhej vo výške 180 eur pričom v žiadosti vyplnil osobné údaje (meno priezvisko, dátum narodenia rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, hrubú mesačnú mzdu, číslo bankového účtu), kontaktné údaje (adresu trvalého pobytu, číslo mobilného telefónu, email). Zároveň mal prejaviť súhlas s tým, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami, ktoré akceptuje bez výhrad, rovnako ako zmluvu o pôžičke, súhlasí s rozhodcovskou zmluvou a oboznámil sa aj s formulárom o štandardných informáciách o pôžičke. Podľa výpisu z osobného účtu ako aj zo zmluvy o pôžičke s VS XXXXXX zo dňa 12 augusta 2013 vyplýva, že žalovanému mala byť poskytnutá prvá pôžička vo výške 200 eur za odplatu 50 eur pri splatnosti 30 dní, splatná 14.09.2013 pri RPMN 1410,33 %. Rovnako tak z výpisu osobného účtu ako aj zo Zmluvy o pôžičke s VS XXXXXX vyplýva, že žalovanému mala byť poskytnutá prvá pôžička vo výške 180 eur za odplatu 45 eur pri splatnosti 30 dní, splatná 14.09.2013 pri RPMN 1410,33 %. Podľa potvrdení o transakcii, boli z účtu žalobcu odoslané prostriedky na účet žalovaného vo výške 200 eur a 180 eur dňa 12.08.2013 s doplňujúcim údajom a to menom a priezviskom žalovaného.

6. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

7. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým

veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

8. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

9. V zmysle uvedeného sa právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nespravuje režimom poskytnutia spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., avšak inak sa na právny vzťah vzťahujú všetky ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa zákona č. 250/2009 Z.z. ako aj osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd zároveň uvádza, že právny vzťah medzi účastníkmi vzhľadom na spôsob a formu vzniku právneho vzťahu sa spravuje aj ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetných zmlúv, dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o zmluve na diaľku, a to o: práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy; minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo opakovane; možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich zmluvných pokutách; postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie o odstúpení; označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy; voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu; jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu.

11. Podľa ustanovenia § 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

12. Súd zároveň na daný právny vzťah aplikoval aj Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR je nevyhnutné uviesť, že spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a oba tieto zákony je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne. Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho spoločenstva to zdôraznil právnym názorom: „podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

14. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pritom samotná skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa.

15. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti. Táto formálna rovnosť je opozitom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ch a spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je rovnosťou nerovných. Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej hospodárskej a spoločenskej pozície právnych subjektov, ktorá podmieňuje ich faktické možnosti, prístup k informáciám a podobne. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým ekonomickým tlakom z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ. Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými prostriedkami. Takým je napr. "leasio enormi", či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto disproporcie zakladá domnienku, že ide o využitie alebo zneužitie výhodného postavenia.

16. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Porušenie rovnováhy, "ekvivalencie" sa prejavuje najmä neprimeranosťou konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za obvyklé podmienky berú podmienky požadované bankami. Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. V zmysle § 4 ods. 5. zákona o ochrane spotrebiteľa: "konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto

definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície v oblasti dobrých mravov.

17. Hoci vzhľadom na krátkodobý charakter úveru nepresahujúci 3 mesiace môže si vyžadovať tento typ zmluvného vzťahy vyššie náklady spojené s administratívou, súd vzhľadom na výšku RPMN avšak najmä pomer nákladov vo vzťahu k poskytnutej sume a dobe poskytnutie prostriedkov, považoval výšku veriteľom určeného poplatku v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor súd vzhliadol vo výške poplatku za úver, nakoľko zaťaženie spotrebiteľa poplatkom za úver, ktorý bol deklarovaný ako bezúročný, nielenže niekoľko násobne prekračovalo bežnú úrokovú sadzbu a RPMN. Pritom prioritne odmena za poskytnutie úveru má byť krytá práve úrokom poskytnutých prostriedkov, ktorý popri RPMN predstavuje jeden z najpodstatnejších ukazovateľov výhodnosti úveru. Pri úvere uvádzanom ako bezúročnom sa predpokladaná maximálna výhodnosť, pretože takéto prostriedky nie sú poskytované za odplatu. Odplata však nemôže byť zastretá práve stanovením neprimeranej výšky odplaty za poskytnutie úveru, teda v takej výške, že odplata zahŕňa aj nároky odmeny, ktorá by ináč bola krytá práve zmluvnými úrokmi. Teda pri spotrebiteľskom úvere musí byť odplata primeraná vynaloženým nákladom a rovnako tak aj možnej primeranej odmene - provízii pre zástupcu či agenta ale nesmie byť prostriedkom, ktorý nahrádza prostriedky za poskytnutie úveru.

18. Práve novelizáciou nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. bola stanovená všeobecne akceptovateľná výška odplaty a nárokov veriteľa voči spotrebiteľovi. Samozrejme znenie právneho predpisu nemožno aplikovať na právne vzťahy pred jeho účinnosťou - zákaz retroaktivity, avšak pri posudzovaní súladu konania s dobrými mravmi, musí byť konanie v určitom primeranom časovom období zosúladené. Teda nároky uplatnené v určitom časovom období pred účinnosťou zákona pri obdobných ekonomických a sociálnych podmienkach, nesmú bez zjavného dôvodu niekoľkonásobne prevyšovať nároky, ktoré by podľa účinných právnych predpisov bolo možné priznať v čase rozhodovania, teda nároky vždy musia zodpovedať určitej proporcionalite a rovnováhe.

19. Súd preto považoval stanovenú výšku poplatku pri splatnosti záväzku 30 dní, ktorý násobne prevyšoval sumu priemernej úrokovej sadzby a výrazne presahoval výrazne sumy poplatkov za poskytnutie úveru stanovené bankami (v priemerne 1 - 2% z požičanej sumy, prípadne poplatku za administráciu úveru do sumy cca 3 eurá mesačne), za nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade súd konštatoval zneužitie práv veriteľa predstavujúce charakter civilnoprávnej úžery, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto zmluvného dojednania. Podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Prešov z 8. decembra 2011, sp. zn. 16Co/71/2011: „civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde hoci len z nedbanlivosti.“

20. Súd v tomto smere poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách ako aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 3Co 3/2011 zo dňa 28.09.2011. Akékoľvek ustanovenia zakladajúce nárok žalobcu na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (poplatky za upomienky, trovy mediácie) ako aj úroky za poskytnutie úveru v neprimeranej výške sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. S poukazom na rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp.zn.: 18Co 109/2011, podľa ktorého: „neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa zaplnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10), ako aj § 53, ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v dobe podpisu Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, predloženej do tohto konania žalobcom, stanovuje: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti."

21. Na základe týchto skutočností súd vyhovel nároku žalobcu len pokiaľ ide o vrátenie neuhradenej časti istiny, ktorá bola poskytnutá žalovanému na základe vyššie uvedených zmlúv o pôžičke zo dňa 12.08.2013, teda celkovo v sume 380 eur (200+180). Pokiaľ ide o nárok na vrátenie odplaty z oboch predmetných zmlúv v celkovej výške 95 eur (50+45), súd v tejto časti žalobu zamietol a to s poukazom na vyššie uvedené dôvody.

22. Pokiaľ si veriteľ uplatnil aj nárok na úhradu zmluvnej pokuty, súd nezistil ani len platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute a preto nárok v tejto časti zamietol. Podľa skutkových okolností uvedených v žalobe, zmluvná pokuta vo výške 15% z dlžnej sumy bola uvedená v čl. 6.2 zmluvných podmienok a rovnako v zmluvných podmienkach mal byť dohodnutý paušál na administratívne a poštové výdavky spojené s vymáhaním pohľadávky.

23. Pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z.. Poskytovateľ služieb si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a cenníku ľubovoľné povinnosti. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Z uvedeného vyplýva, že jedná sa o všeobecnú úpravu práv a povinností ktoré vykladajú jednotlivé ustanovenia zmluvy alebo obsah zmluvy podrobne špecifikujú - časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky,. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky nemôžu obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah, prípadne v ktorých by boli obsiahnuté podstatné náležitosti zmluvy. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok prípadne cenníka je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti vzťahujúce sa k uzavretej zmluve o poskytovaní služieb, prípadne že v cenníku budú uvedené ceny služieb.

24. Všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah či dopĺňať a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie), teda výsledkom rokovaní a úplnej sa zrejmej vôľa uzavrieť takúto zmluvu. Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatím návrhu podľa § 43c Občianskeho zákonníka je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je naviac druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len tým, že žalobca vloží do zmluvy klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve, s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkonu. Žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by žalovaný chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil.

25. Súd v tejto súvislosti poukazuje na záväzný právny názor vyslovený Súdnym dvorom európskej únie v rozsudku z 27. júna 2000 vo veci spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero a spol., podľa ktorého Smernicou Rady 93/13/EEC z 5. apríla 1993 o neprimeraných, nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi. Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

26. Súd nemôže pripustiť výklad, podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je naviac druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkonu. Žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by žalovaný chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach.

27. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 21.12.2013 (deň po poslednom stanovenom termíne splatnosti celej pohľadávky) vo výške 0,25%.

30. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobcu v časti vyhovel a zaviazal žalovaného (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 380 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 21.12.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

31. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

32. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 40% (70% úspešnosť žalobcu - 30 % úspešnosť žalovaného) a preto mu súd v tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý vydá príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

36. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.