Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/332/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30807484, vo veci pobočky Trenčín, so sídlom Trenčín, Jilemnického 3760, proti povinnému: MONT Expres s.r.o., so sídlom Čachtice, Železničná 29, IČO: 36 794 040, o vymoženie sumy 2.080 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 5. apríla 2016, č.k. 6Er/51/2014-23, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Uviedol, že poverením č. 5304 039245 zo dňa 31.01.2014 poveril súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlíka vykonaním exekúcie. Dňa 29.01.2016 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenia, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani motorových vozidiel. Podľa www.dlznik.sk je povinný dlžný na poistnom voči Sociálnej aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne bol povinný vedený ako zamestnávateľ len do 31.07.2015, v súčasnosti nemá zamestnancov. Bol zablokovaný účet povinného vedený v Prima banke, Tatra banke, a SlSp, do dňa 27.01.2016 neprišla žiadna úhrada. V roku 2014 boli zablokované možné účty v ďalších 7 bankách a to VÚB, UniCredit, Sberbank, OTP, ING, ČSOB a v Poštovovej banke, s rovnakým výsledkom. Podľa elektronickej súčinnosti s bankami povinný v súčasnosti vedie účet iba v banke VÚB, kde evidujú blokácie vo výške cca 30.000 Eur. Dňa 23.09.2015 bola vykonaná osobná návšteva v sídle firmy - povinného. Ide o starší rodinný dom, kde spoločník firmy K. K. uviedol, že firma už nevykonáva žiadnu činnosť, má zrušené aj živnostenské oprávnenie a sám sa snaží zamestnať, nakoľko bol odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť. Pretože v priebehu exekúcie nebol zistený majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súdny exekútor navrhol, aby v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., súd exekúciu zastavil. Zároveň súdny exekútor žiadal, aby súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 41,65 Eur. Po pripojení exekučného spisu súdneho exekútora Ex 23/2014 bolo preukázané tvrdenie o nemajetnosti povinného, a súd prvej inštancie exekúciu zastavil v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 41,65 Eur, a to odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 Eur, 20 % DPH (6,64 Eur) a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 1,70 Eur (poštovné) a 0,12 Eur (obálky).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Nesúhlasil so zastavením predmetnej exekúcie, nakoľko sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ohľadom nemajetnosti povinného. Uviedol, že v prípade identifikovaného povinného eviduje vymožené pohľadávky vo výške 224,46 Eur, v priebehu roku 2015,

vo viacerých exekučných konaniach. Žiadal odvolací súd, aby pri rozhodovaní o zastavení exekúcie, zobral do úvahy skutočnosť, že ešte v priebehu roku 2015 od povinného boli úspešne vymáhané dlžné sumy a žiadal o šetrenie skutočností ohľadom majetkových pomerov povinného, predložených povereným exekútorom. Zastával názor, že identifikovaná exekúcia prebiehala na dôsledné šetrenie majetkových pomerov povinného krátko. Mal za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcii môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté uznesenie zrušil.

3. Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že dňa 23.09.2015 vykonal súdny exekútor osobnú návštevu v sídle firmy a trvalého bydliska konateľa. Bolo mu umožnené preskúmať stav majetku a majetkových pomerov konateľa. So zistenými skutočnosťami súd prvej inštancie už informoval, na základe čoho boli súdom exekúcie zastavené. Čo sa týka úhrady zo dňa 28.01.2015 vo výške 224,46 Eur, ako povinný odpovedal v odpovedi na výzvu, č.k. 12Er/468/2014-35. Všetky účty má blokované v prospech exekúcií. Po odňatí živnostenských oprávnení, a tým aj ukončením podnikania sa povinný snažil zamestnať, to sa mu podarilo až 05.11.2015. Zamestnávateľ mu celú mzdu posiela na účet, a ten je blokovaný exekúciami. Dokonca aj PN, ktorú mal povinný od 04.01.2016 do 01.05.2016 si nechal posielať na účet, aby mohol aspoň týmto spôsobom eliminovať výšku dlhu. Nežiadal úhrady o uvoľnenie finančnej hotovosti, respektíve životného minima.

4. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že tak, ako uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, 23.09.2015 (teda skoro 8 mesiacov po poslednej úhrade povinným), bola vykonaná osobná návšteva v sídle firmy. Išlo o starší rodinný dom, kde súdny exekútor stretol konateľa a spoločníka firmy K. K., ktorý tam má trvalé bydlisko spolu s inými členmi rodiny. Ten uviedol, že firma už nevykonáva žiadnu činnosť a má zrušené živnostenské oprávnenie, zrušenie všetkých činností dňom 07.05.2015. Uviedol, že firma nevlastní žiaden majetok, ani finančné prostriedky, na úhradu pohľadávok. On sám sa snaží zamestnať, čo sa mu nedarí, lebo bol odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť. Oprávnený vo svojom odvolaní žiada odvolací súd o šetrenie skutočností ohľadom majetkových pomerov povinného, predložených súdnym exekútorom. V prípade, že by súd pristúpil na takúto absurdnú požiadavku oprávneného, a pristúpil by k prešetreniu majetku povinnej firmy, súdny exekútor navrhol, aby súd kontaktoval spoločníka K. K., a overil si súdnym exekútorom zistené skutočnosti. Dodal, že pri uplatňovaní trov exekúcie v tejto veci si súdny exekútor vôbec neuplatnil cestovné náhrady a stratu času, čo si zjavne oprávnená strana neváži. Na základe toho, že firma nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla, je dlžná na poistnom voči Sociálnej aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ako zamestnávateľ bola vedená len do 31.07.2015, na účte evidujú blokácie vo výške cca 30.000 Eur, a na základe vyjadrenia spoločníka firmy súdny exekútor trvá na podaní návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Zákon neobsahuje možnosť, že v budúcnosti snáď firma bude mať nejaký majetok. Majetok firmy bol posudzovaný v súčasnosti, bola zistená nemajetnosť a z toho vyplýva jednoznačné zastavenie exekúcie, a nie len možnosť zastavenia. Ak má oprávnený za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcii môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky, súdny exekútor navrhol, aby sám oprávnený označil majetok povinného, z ktorého je možné uspokojiť túto pohľadávku.

5. Oprávnený v písomnom podaní zo dňa 05.09.2016 uviedol, že po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 12.05.2016 a vyjadrenia povinného, zo dňa 13.05.2016, naďalej trvá na podanom odvolaní.

6. Súdny exekútor v písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 15.11.2016 poukázal na to, že na svojom podnete na zastavenie exekúcie trvá z dôvodov uvedených v podnete i vo vyjadrení zo dňa 12.05.2016, k odvolaniu oprávneného.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 CSP, pričom v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné

o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Je síce pravda, ako uvádza súdny exekútor, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.

10. V danom prípade povinný je právnickou osobou, nie je v likvidácii, v konkurze, ani v reštrukturalizácii, čo svedčí, že má v úmysle pokračovať v podnikaní. Preto existuje reálny predpoklad, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu podnikateľskej činnosti, alebo inou formou. Preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, za predčasný.

11. Aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie bez náhrady zrušil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .