Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33T-108-2016.pdf
PDF · 75.35 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/108/2016
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obvinenému G. L., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v Nitre dňa 29. decembra 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku s poukazom na § 215 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku
z a s t a v u j e trestné stíhanie
proti obvinenému G. L., narodenému XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. H. nad Q. XXX, prechodne bez prihlásenia bytom U. - N., J. Q. X pre skutok v obžalobe Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 07.11.2016, sp. zn. 4Pv 340/13/4403, právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:
v presne nezistenom čase od 20.00 hod. do 23.00 hod. dňa 13.10.2012 v obci U. H. U. Q. pred domom č. XXX, v ktorom E. W. prevádzkuje pohostinstvo na voľne prístupnom mieste, zapálil 15 kusov okrasných tují, vysokých približne 100 centimetrov, čím poškodenému E. W., trvale bytom R., R. XXXX/X, spôsobil škodu vo výške 394,20 eur,
pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.
odôvodnenie:
Poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Vráble začal uznesením ČVS: ORP-863/ VR-NR-2013 z 15.05.2013 trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a následne uznesením ČVS: ORP-1009/2-OVK-NR-2013 z 03.03.2015 vzniesol vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra, obvinenie zo spáchania tohto prečinu podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku G. L. (ďalej len „obvinený“). Okresnému súdu Nitra bola na obvineného pre vyššie uvedený prečin doručená obžaloba Okresného prokurátora v Nitre pod č. 4Pv 340/13/4403 dňa 07.11.2016.
Podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1. Podľa § 215 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.
Na základe podanej obžaloby súd zistil, že obvinený je stíhaný pre spáchanie prečinu, za ktorý mu je možné uložiť podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere až na jeden rok. Na základe tohto zistenia samosudca preskúmal podanú obžalobu v zmysle ustanovenia § 241 Trestného
poriadku a po preštudovaní vyšetrovacieho spisu rozhodol, že boli splnené podmienky stanovené zákonom na zastavenie trestného stíhania podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku s poukazom na § 215 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
V preskúmavanej trestnej veci bolo obvinenému kladené za vinu, že mal podpáliť 15 kusov okrasných tují, čím mal poškodenému E. W. spôsobiť škodu vo výške 394,20 eur.
Obvinený vo svojej výpovedi poprel spáchanie skutku. Poukázal na to, že to, čo vypovedal svedok F. Q. (ešte pred vznesením obvinenia) sa nezakladá na pravde, pretože žiadne tuje poškodenému W. nepodpálil. Podľa jeho názoru to na neho F. Q. „hodil“ a vyjadril názor, že to mohol urobiť práve on. Takisto vypovedal, že nie je pravdou, že si s F. Q. vymenil mikinu, pretože každý zostal vo svojej. Ak by sa dopustil uvedeného skutku, nemal by problém zaplatiť škodu a ospravedlniť sa E. W..
Súd zo spisového materiálu ďalej zistil, že v prípravnom konaní po vznesení obvinenia kľúčový svedok F. Q. využil svoje zákonné právo a nevypovedal, hoci vo svojej výpovedi učinenej ešte pred vznesením obvinenia G. L. jednoznačne usvedčoval zo spáchania skutku práve obvineného, pričom popísal spôsob spáchania skutku, ako aj okolnosti, za ktorých mal byť skutok spáchaný. Z výpovede svedkyne Q. D. vyplynulo, že ku skutku nevedela uviesť žiadne skutočnosti, ktoré by boli významné pre trestné konanie, ani po prehratí kamerového záznamu nevedela identifikovať osobu (keďže táto mala kapucňu a nebolo jej vidieť do tváre), ktorá sa mala dopustiť zažalovaného skutku. Svedkyňa N. I. (priateľka obvineného) vypovedala, že obvinený spolu s F. Q. odišli v ten deň do krčmy k E. W. (nevedela však uviesť kedy) a späť sa vrátili okolo 20.00 až 20.30 hodine, medzičasom F. Q. odišiel, ale obvinený zotrval s ňou v podniku, v ktorom pracuje, až do záverečnej, kedy jej pomohol upratať a následne išli spolu domov. Poškodený E. W. po vznesení obvinenia odmietol vypovedať, uplatnil si len nárok na náhradu škody za spálené tuje.
Podľa názoru súdu je potrebné predovšetkým uviesť, že konečná verzia skutkovej vety obžaloby nezodpovedá dôkazom zabezpečeným orgánmi činnými v trestnom konaní a za takýchto okolností je možné usúdiť, že postavenie obvineného pred súd nebolo dôvodné. Takisto zo žiadneho dôkazu zo spisu nevyplynulo, že konania sa mal dopustiť práve obvinený, pričom nebol v predmetnej veci produkovaný žiaden relevantný priamy dôkaz, respektíve ucelený rad nepriamych dôkazov, ktoré by bez dôvodných pochybností preukazovali jeho vinu. Jediný dôkaz, ktorý usvedčuje obvineného zo spáchania zažalovaného skutku, je výpoveď svedka F. Q., ktorá bola uskutočnená ešte v čase pred vznesením obvinenia samotnému obvinenému. D. názoru súdu takúto výpoveď nemožno za žiadnych okolností použiť v konaní pred súdom, pretože jednak nekorešponduje s ostatnými dôkazmi obsiahnutými v spise (videozáznam, výpovede svedkov a obvineného), ale je i procesne nepoužiteľná. Navyše, dôkazná situácia sa po vznesení obvinenia výrazne zmenila, pretože od tohto momentu trestného konania absentuje v spise akýkoľvek ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval spáchanie skutku obvineným. V konečnom dôsledku súd nemohol na výpoveď svedka F. Q. prihliadnuť, pretože ak by tak učinil, mohol by porušiť zásadu kontradiktórnosti trestného konania, dodržiavaním ktorej sa podmieňuje spravodlivý súdny proces v demokratickom a právnom štáte.
V naznačenej súvislosti súd akcentuje práve na to, že obžaloba v trestnej veci môže byť podložená vý- poveďami svedkov a inými dôkazmi vykonanými pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania vo veci. Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia a tak zachovať právo obvineného na kontradiktórny postup (R 30/2010). K tomu považuje súd za potrebné poznamenať, že hranica procesnej použiteľnosti dôkazov je v zásade daná začatím trestného stíhania „vo veci“. Výnimkou sú prípady, ak ide o vo významnej miere o rozhodujúci alebo jediný usvedčujúci dôkaz, ktorý musí byť vykonaný kontradiktórne (stačí aspoň raz v priebehu konania), čo samozrejme pred vznesením obvinenia neprichádza do úvahy. Ani v takýchto prípadoch však nič nebráni tomu, aby bola inak zákonným spôsobom (nie však kontradiktórne) vykonaná svedecká výpoveď použitá ako dôkaz slúžiaci na potvrdenie alebo vyvrátenie pravdivosti svedeckých tvrdení (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2014, sp. zn. 6 Tdo 9/2013).
V uvedenom prípade, vzhľadom na zásadnú vadu, ktorou trpí jediný usvedčujúci dôkaz proti obvinenému (nebol vykonaný kontradiktórne), vznikla v predmetnom prípade situácia tzv. dôkaznej núdze. Jej
existenciu preukazuje i skutočnosť, že skutkový stav nebol spoľahlivo zistený v súlade s § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pretože súd nadobudol vo vzťahu k nemu dôvodné pochybnosti, čo môže zakladať porušenie základnej zásady stíhania obvineného len zo zákonných dôvodov (§ 2 odsek 1 Trestného poriadku).
Okrem toho, pri objasňovaní ďalších skutočností nemenej dôležitých pre toto trestné konanie, neuniklo pozornosti súdu, že v uvedenom prípade vznikli okrem toho aj ďalšie pochybnosti, keďže :
- svedok F. Q. viackrát menil výpovede, tým aj verziu skutkového deja, pričom pri prvotnej svedeckej výpovedi sa sám priznal ku spáchaniu skutku, neskôr usvedčoval práve obvineného zo spáchania skutku, nakoniec po vznesení obvinenia obvinenému odmietol vypovedať,
- pri konfrontácii medzi svedkami F. Q. a G. L. (neskôr obvineným) uviedol svedok F. Q., že s obvineným si vymenili mikiny (pričom obvinenému mal dať čiernu mikinu), čo však nekorešponduje s fotografiou z videozáznamu (kde mala osoba, ktorá spáchala zažalovaný prečin bielu mikinu), ani s výpoveďou obvineného,
- obvinený počas celého trestného konania nemenne zotrval na svojej výpovedi, poprel spáchanie zažalovaného skutku,
- názor poškodeného, ktorý podozrieva zo spáchania skutku obvineného, vychádzal výlučne len z jeho subjektívneho presvedčenia (keďže spáchanie skutku nevidel a nevnímal vlastnými zmyslami), ktoré mohlo vzniknúť z predchádzajúcej konfrontácie obvineného a poškodeného v čase pred spáchaním skutku.
Po dôslednom vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne, súd nemohol dospieť k inému záveru, než že skutok pre ktorý bola podaná obžaloba sa síce stal a je trestným činom, avšak z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní vyplynulo, že v predmetnej veci neboli produkované žiadne dôkazy nasvedčujúce tomu, že skutok spáchal práve obvinený, a preto bolo jeho postavenie pred súd nedôvodné.
S poukazom na všetky okolnosti tejto trestnej veci preto súd rozhodol podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku s poukazom na § 215 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku a trestne stíhanie proti obvinenému zastavil, pretože je nepochybné, že skutok uvedený v obžalobe nespáchal obvinený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môžu prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.