Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-586-2016.pdf
PDF · 77.28 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/586/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO 36 039 039 proti povinnému: G. R., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. Š., T. XXX, o vymoženie 82,98 eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci, Jiráskova 12 pod EX 8248/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 9Er/944/2009-13 zo dňa 26.5.2016 takto
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 12.1.2010 vydal na žiadosť súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Prešove č. k. 4Zm/571/99. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 13.1.2016 v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinnou. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Ako dôkaz označil súdny spis Krajského súdu v Prešove pod sp. zn 4Zm/571/99.
3. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený nesplnil povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností, odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Uviedol, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.) a z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.). Oprávnený nesúhlasil s názorom exekučného súdu, že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu mu z § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Uviedol, že svoju povinnosť v stanovenej lehote splnil, keď exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Mal za to, že exekučný súd mal za daného právneho stavu vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Uviedol, že na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinným. Tvrdil, že v uvedenom čase v Slovenskej republike neexistovala právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, lebo piata hlava s názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do Občianskeho zákonníka zavedená s účinnosťou od 1.4.2004 a zákon č. 255/8/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa 14.6.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006. V danom čase nebola povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným ani nepreukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi, a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky. Oprávnený sa s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáhal zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia, žiadal odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s Ústavou, nech postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.
5. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 27.7.2016. Povinná si poštovú zásielku neprevzala, podľa oznámenia poštového doručovateľa adresát zomrel.
6. Odvolacie konanie v predmetnej veci sa začalo podaním odvolania oprávneným dňa 21.6.2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
7. Od 1.7.2016 je účinný nový procesný prepis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).
8. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.
11. Exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku začína na návrh dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
12. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
13. V predmetnej veci súd prvej inštancie doručoval napadnuté uznesenie povinnej. Zásielka sa vrátila exekučnému súdu s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát zomrel. Lustráciou v Registri obyvateľov súd prvej inštancie zistil, že povinná dňa 5.5.2007 zomrela. Z registra dedičských vecí bolo tiež zistené, že dedičské konanie po poručiteľke bolo vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4D 97/2007 a bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve dňa 6.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.11.2007.
14. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 C. s. p.). V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkom konania predovšetkým fyzické osoby. Ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
15. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
16. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2 C. s. p.).
17. Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník, má spôsobilosť byť účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania musí súd prihliadnuť aj bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania. Ak účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie začalo, ide o neodstraniteľnú prekážku konania, dôsledkom čoho je vždy zastavenie konania.
18. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
19. Exekúcia môže byť vykonávaná len v prospech alebo v neprospech toho, kto je spôsobilý byť účastníkom konania. Povinná zomrela, a teda stratila spôsobilosť na práva a povinnosti a procesnú spôsobilosť pred začatím exekučného konania, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia od počiatku vedená proti účastníkovi bez procesnej subjektivity, a preto je neprípustná.
20. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).