Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/586/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO 36 039 039 proti povinnému: G. R., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. Š., T. XXX, o vymoženie 82,98 eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci, Jiráskova 12 pod EX 8248/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 9Er/944/2009-13 zo dňa 26.5.2016 takto

rozhodol:

Mení uznesenie tak, že vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavuje.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 12.1.2010 vydal na žiadosť súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Prešove č. k. 4Zm/571/99. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 13.1.2016 v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinnou. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Ako dôkaz označil súdny spis Krajského súdu v Prešove pod sp. zn 4Zm/571/99.

3. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený nesplnil povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností, odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Uviedol, že napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.) a z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.). Oprávnený nesúhlasil s názorom exekučného súdu, že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu mu z § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Uviedol, že svoju povinnosť v stanovenej lehote splnil, keď exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Mal za to, že exekučný súd mal za daného právneho stavu vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Uviedol, že na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinným. Tvrdil, že v uvedenom čase v Slovenskej republike neexistovala právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, lebo piata hlava s názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do Občianskeho zákonníka zavedená s účinnosťou od 1.4.2004 a zákon č. 255/8/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa 14.6.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006. V danom čase nebola povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným ani nepreukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi, a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky. Oprávnený sa s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáhal zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia, žiadal odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s Ústavou, nech postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

5. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 27.7.2016. Povinná si poštovú zásielku neprevzala, podľa oznámenia poštového doručovateľa adresát zomrel.

6. Odvolacie konanie v predmetnej veci sa začalo podaním odvolania oprávneným dňa 21.6.2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

7. Od 1.7.2016 je účinný nový procesný prepis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).

8. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.

11. Exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku začína na návrh dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

12. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

13. V predmetnej veci súd prvej inštancie doručoval napadnuté uznesenie povinnej. Zásielka sa vrátila exekučnému súdu s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát zomrel. Lustráciou v Registri obyvateľov súd prvej inštancie zistil, že povinná dňa 5.5.2007 zomrela. Z registra dedičských vecí bolo tiež zistené, že dedičské konanie po poručiteľke bolo vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4D 97/2007 a bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve dňa 6.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.11.2007.

14. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 C. s. p.). V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkom konania predovšetkým fyzické osoby. Ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

15. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2 C. s. p.).

17. Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník, má spôsobilosť byť účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania musí súd prihliadnuť aj bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania. Ak účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie začalo, ide o neodstraniteľnú prekážku konania, dôsledkom čoho je vždy zastavenie konania.

18. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

19. Exekúcia môže byť vykonávaná len v prospech alebo v neprospech toho, kto je spôsobilý byť účastníkom konania. Povinná zomrela, a teda stratila spôsobilosť na práva a povinnosti a procesnú spôsobilosť pred začatím exekučného konania, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia od počiatku vedená proti účastníkovi bez procesnej subjektivity, a preto je neprípustná.

20. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).