Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/362/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, Nám. osloboditeľov 81, 071 01 Michalovce, IČO: 90 807 484, proti povinnej C. W., G.. XX.X.XXXX, U. XXXX/XX, M., pre vymoženie 34,30 € a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 14Er/435/2011-13 z 14.10.2015 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Márii Popikovej trovy exekúcie vo výške 47,96 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že 23.8.2011 vydal pre súdnu exekútorku poverenie na vymoženie uplatnenej pohľadávky v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3610517011-GC04/11 z 3.6.2011 ako aj trov exekúcie. 26.1.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 55,11 eura. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a po preskúmaní exekútorského spisu č. EX 1340/2011 zistil, že povinná nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla, nie je evidovaná v sociálne poisťovni, povinná má evidovaný účet vo VÚB, ktorý je blokovaný, nebola na ňom vykonaná žiadna úhrada. Podľa správy pošty je povinná na adrese neznáma a podľa Registra obyvateľov SR a Mestského úradu Michalovce má povinná evidovanú adresu Michalovce. za účelom preverenia majetkových pomerov bola 24.3.2014 uskutočnená pracovná cesta na miesto bydliska povinnej, kde bolo zistené, že povinná sa na tejto adrese nezdržiava a obyvatelia bytového domu povinnú nepoznajú. Súd poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2011 a osobné a majetkové pomery povinnej sa po dobu 4 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Zároveň uviedol, že pre súd je rozhodujúca skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu, majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd mal za to, že ďalšie navyšovanie exekučných nákladov v danom exekučnom konaní by bolo nehospodárne a neúčelné. Preto exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinnej zastavil. V zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 a nasl. Exekučného poriadku súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 47,96 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

4. V odvolaní proti uzneseniu oprávnený uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesúhlasí s rozhodnutím súdu, aby bola exekúcia zastavená a znášal trovy exekučného konania, nakoľko nezavinil uvedený stav. Uviedol, že rozhodnutie, ktoré je podkladom exekučného konania je z roku 2011, t. j. neuplynula lehota na vymáhanie pohľadávky a skutočnosť, že v súčasnosti povinná nie je zamestnaná a nie je vlastníkom nehnuteľného ani hnuteľného majetku môže byť prechodnou záležitosťou. Podľa oprávneného prechodná nemajetnosť nie je zákonným dôvodom na to, aby bolo exekučné konanie zastavené.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP/) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie a s tým súvisiaci výrok o povinnosti náhrady trov exekúcie.

10. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, zn. 14Er/435/2011 zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo 29.7.2011, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 3.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.7.2011. 23.8.2011 poveril súd prvej inštancie súdnu exekútorku vykonaním exekúcie. Súdny exekútor v priebehu exekúcie zisťoval majetkové pomery povinnej, čo vyplýva aj z podnetu na zastavenie exekúcie z 26.1.2015, v ktorom tento uviedol, že od povinnej nie je možné vymôcť ani úhradu trov exekúcie, nie je evidovaná ako vlastník alebo držiteľ motorového vozidla, nie je evidovaná v Sociálnej poisťovni, má evidovaný účet vo VÚB, ktorý je blokovaný a nie je na ňom vykonaná žiadna úhrada, podľa správy pošty je povinná na adrese neznáma, podľa Registra obyvateľov SR a Mestského úradu Michalovce má povinná evidovanú adresu Michalovce, pri výjazde povinná nebola nájdená. Na základe uvedeného navrhol, aby v súlade s § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku súd exekučné konanie zastavil. Zároveň súdny exekútor predložil vyčíslenie trov exekúcie vo výške 55,11 eur.

11. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že podnet na zastavenie exekučného konania bol zo strany Exekútorského úradu podaný v danom čase dôvodne, riadne preveril majetkové pomery povinnej všetkými spôsobmi, ktoré sú exekútorovi dostupné a uviedol, že oprávnený nenavrhol nič, čo by zmenilo stav vymožiteľnosti od povinnej, a preto žiadal, aby bolo odvolanie oprávneného v celom rozsahu zamietnuté ako nedôvodné.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii

dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

14. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

15. Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinnej a konštatoval jej nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym šetrením sa nezistil žiaden majetok povinnej, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinnej, resp. skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/).

16. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinnej, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011, teda uplynula už dlhá doba, počas ktorej bolo možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinnej.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinnej zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený preskúmavať. V zmysle § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval výrok o trovách exekúcie podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania.

20. V čase podania odvolania podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nebolo prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

21. V čase podania odvolania podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa bolo vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

22. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného v čase podania odvolania, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

23. Ako vyplýva z vyššie uvedeného podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v § 57 a nasl., § 58 ods. 6 v čase podania odvolania proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nepripúšťalo.

24. Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

25. V čase podania odvolania § 374 ods. 4 O.s.p. upravoval v prípade odvolania proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. V prípade podania odvolania v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, sa rozhodnutie podaním odvolania zrušuje zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvej inštancie.

26. Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nebolo prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo po podaní odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie, avšak už podľa CSP.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil podľa § 387 ods. 1 a v časti trov exekúcie vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie.

28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.