Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32P-100-2022.pdf
PDF · 65.41 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/100/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa mena neurčeného, priezviska neurčeného, nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, ženského pohlavia, trvale bytom Banská Bystrica, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky neuvedenej a otca neuvedeného, o určenie mena a priezviska, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že maloleté dieťa ženského pohlavia narodené dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici rodičov nezistených, zapísané v knihe narodení Mestského úradu Banská Bystrica vo zv. XXX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX bude mať meno „S.“ a priezvisko „Y.“.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 32P/100/2022-6 zo dňa 22.06.2022 na podnet Matričného úradu Banská Bystrica podľa § 23 ods. 2 CMP začal konanie o určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa.
2. Opatrovník v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.06.2022 a na pojednávaní vo výsluchu doporučil určiť meno a priezvisko maloletému dieťaťu z dôvodu, že sa narodilo v režime utajovaného pôrodu, ktorý doposiaľ nebol odtajnený. Biologická rodina o maloletú doposiaľ neprejavila žiadnym spôsobom záujem. Maloletá na základe neodkladného opatrenia bola dočasne odovzdaná do starostlivosti budúcich osvojiteľov, ktorí maloletú oslovujú menom „S.“.
3. Podľa § 40 ods. 3 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
4. Podľa § 1 ods. 1, 4, 5 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, každý musí mať meno. Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len "matričný úrad"), v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa. Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu, neurčila jeho meno.
5. Podľa § 4 ods. 1, 7, 8 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, každý musí mať priezvisko. Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd na podnet matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa. Ustanovenie odseku 7 platí aj v prípade, ak matka zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu.
6.Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zmenách doplnených niektorých zákonov, každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
7. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že každá fyzická osoba musí mať meno a priezvisko, ktoré sú jeho základným identifikačným znakom. V prípade, že ani jeden z rodičov, ktorý by určil dieťaťu meno, priezvisko nie je známy, určí meno a priezvisko dieťaťu súd. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa bolo narodené dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, je ženského pohlavia. Matka dieťaťa písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Otcovstvo k dieťaťu nie je určené. Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletej má v dôsledku utajenia svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa § 11 ods. 1 Zák. č. 576/2004 Z.z. právo na osobitnú ochranu svojich osobných údajov a otcovstvo k dieťaťu nie je určené, mal súd pri rozhodovaní zato, že ani jeden z rodičov dieťaťa nie je známy. Súd preto konanie o určenie mena a priezviska maloletej považoval za dôvodné. Súd maloletej určil priezvisko „Y.“, pričom vychádzal z toho, že ide o priezvisko, ktoré je na území zaužívané, nie je hanlivé a pri určovaní mena maloletej „S.“ súd zohľadnil skutočnosť, že takýmto menom je už maloletá oslovovaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia sa opatrovník vzdal práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.