Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/39/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne: M. I., Z.. XX.XX.XXXX, V. O. XXXX/X, B., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: J. Š., Z.. XX.X.XXXX, P. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Ing. Petrom Deďom, Miletičova 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -99, zo dňa 28.2.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nasledovnými vecami: 1/ F. X. (X.) J. V. XXXX, Č. H.: SK - X - XXXXX, miesto registrácie: B., 2/ F. X. (X.) J. V. XXXX, Č.Í. H.: SK

- X - XXXXX, miesto registrácie: B., 3/ F. X. (X.) J. V.Ý. XXXX, Č. H.: SK - X - XXXXX, miesto registrácie: B., 4/ F. X. (X.Ó.) J. V. XXXX, Č. H.: SK - X - XXXXX, miesto registrácie: B., 5/ X.Á. J. I. - Z. T. D. Č. X.: I. - D., registračné číslo: XXXX, miesto registrácie: B., evidenčné označenie: XXXX/ZSK - D., 6/ X. J. I. - Z. T. D. Č. X.: I. - L., registračné číslo: XXXX, miesto registrácie: B., evidenčné označenie: XXXX/ ZSK - L., 7/ X.C. I. (O.) J. V. XXXX, číslo osvedčenia: SK - X - XXXXX, miesto registrácie: B.; najmä ich predať, darovať, zameniť alebo iným spôsobom scudziť, prenajať, vypožičať, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo iným právom tretej osoby alebo iným spôsobom previesť práva k uvedeným veciam na tretiu osobu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa doručila súdu dňa 17.2.2022 žalobu o určenie vlastníckeho práva spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a zakázal žalovanému nakladať s hnuteľnými vecami špecifikovanými vo výroku napadnutého uznesenia, najmä ich predať, darovať, zameniť alebo iným spôsobom scudziť, prenajať, vypožičať, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo iným právom tretej osoby alebo iným spôsobom previesť práva k uvedeným veciam na tretiu osobu. Žalobkyňa uviedla, že má spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku k hnuteľným veciam špecifikovaným v bodoch 1 až 6 výroku napadnutého uznesenia, pričom zostávajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 k celku vlastní pani Š. z titulu vyporiadania B.. Žalobkyňa podotkla, že je tiež výlučnou vlastníčkou hnuteľnej veci špecifikovanej v bode 7 výroku napadnutého uznesenia (ďalej spolu ako „dotknuté hnuteľné veci“), čo preukazovala lodným osvedčením zo dňa 19.12.2014. Tvrdila, že svoj spoluvlastnícky podiel ani svoje výlučné vlastníctvo k dotknutým hnuteľným veciam na žiadnu tretiu osobu nepreviedla. Neodkladné opatrenie žiadala nariadiť z dôvodu, že sa dozvedela, že výlučným vlastníkom hnuteľných vecí má byť žalovaný, pričom vlastnícke právo mal nadobudnúť kúpnymi zmluvami zo dňa 27.7.2021 a 1.6.2021 uzavretými s pani Š. (matkou žalovaného), ktorá sa vydávala za ich výlučnú vlastníčku. Žalobkyňa podotkla, že nevylučuje prevod

spoluvlastníckeho podielu pani Š., ale popiera, že by pani Š. bola výlučnou vlastníčkou hnuteľných vecí. Z informácií v spisových materiáloch Dopravného úradu SR, ktorý vedie evidenciu vlastníkov plávajúcich zariadení žalobkyňa zistila, že predmetom darovacích zmlúv (ktoré sú založené v spisoch Dopravného úradu SR) nikdy nebolo plávajúce zariadenie označené ako č. XXXX/ZSK - D., preto nie je zrejmé, na základe čoho malo prísť k prevodu jej (žalobkyninho) spoluvlastníckeho podielu na pani Š.. Vzápätí zdôraznila, že žiadnu darovaciu zmluvu (ani inú scudzovaciu zmluvu) s pani Š. a ani s inou osobou nepodpísala, a má dôvodné podozrenie, že došlo k sfalšovaniu jej podpisu na týchto dokumentoch, o čom svedčí napríklad aj to, že v jednotlivých spisoch Dopravného úradu sa nachádzajú rôzne verzie darovacej zmluvy (rozličný predmet darovania, niekde je časť predmetu dopísaná rukou), niektoré nie sú vôbec podpísané, niektoré verzie nie sú datované, iné obsahujú dátum aj podpis. Poukázala na to, že aj vizuálnym porovnaním podpisov na všetkých verziách zmlúv je zjavné, že sa podpisy na týchto zmluvách vzájomne nezhodujú, pričom sú úplne odlišné od skutočného podpisu žalobkyne, ktorý sa nachádza na plnomocenstve. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že vydaním neodkladného opatrenia sa minimálne na Dopravnom úrade SR zastaví prevod hnuteľných vecí, nakoľko ak budú mať vedomosť o vydaní neodkladného opatrenia, nevykonajú zmenu zápisu v Registri plavidiel, a domnelého nadobúdateľa upozornia na prebiehajúce konanie o určenie vlastníckeho práva, čím by mohli byť ochránené nielen jej práva, ale aj práva tretích osôb.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia ( ), súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov a tvrdení žalobkyne ustálil, že žalobkyňa nadobudla hnuteľné veci do svojho podielového spoluvlastníctva, resp. jednu z vecí do svojho výlučného vlastníctva, pričom svoje spoluvlastníctvo, resp. vlastníctvo na žiadnu tretiu osobu nepreviedla, napriek tomu v spisovej dokumentácii Dopravného úradu SR našla darovacie zmluvy, ktorými mala previesť svoj spoluvlastnícky podiel, v jednom prípade svoje výlučné vlastníctvo, na T. Š., ktorá ich ďalej previedla na žalovaného. Poznamenal, že žalovaný sa vydáva za výlučného vlastníka hnuteľných vecí, ktorých je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou, resp. výlučnou vlastníčkou.

4. Na ozrejmenie právnej stránky neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Objasnil, že je nutné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Dodal, že súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Dal do pozornosti, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť (alebo už došlo), prípadne jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany; a takéto správanie protistrany v tomto prípade osvedčuje okrem predložených darovacích zmlúv aj správanie žalovaného vo vzťahu k spoločnosti SLOVNAFT, a.s. za účelom zriadenia odberného miesta. Súd prvej inštancie v zhode so žalobkyňou poukázal na podobnosť obchodných mien spoločností MYB Club s.r.o. a MYSB Marina Club s.r.o., pričom z úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti MYB Club s.r.o. je zrejmé, že išlo o zmenu obchodného mena k tomu istému dátumu, k akému sa stal žalovaný jej jediným spoločníkom a konateľom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že nikdy nepodpísala darovacie zmluvy, ktorými mala previesť vlastnícke právo (resp. svoj spoluvlastnícky podiel) k dotknutým hnuteľným veciam; súd prvej inštancie podotkol, že uvedenému nasvedčuje najmä to, že samotný Dopravný úrad SR disponuje viacerými verziami darovacích zmlúv, z ktorých niektoré sú datované a podpísané, iné sú len datované alebo podpísané a pod. Dodal, že vizuálnym pohľadom možno badať, že podpisy darkyne na týchto zmluvách sa navzájom odlišujú.

5. Z listinného dôkazu - Lodného osvedčenia zo dňa 19.12.2014, č. osvedčenia SK - X - XXXXX, súd prvej inštancie vyvodil, že bolo vydané žalobkyni. Pripomenul, že obsahom spisu je tiež darovacia zmluva k tejto hnuteľnej veci, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou ako darkyňou a pani Š. ako obdarovanou, avšak táto darovacia zmluva nie je datovaná, a z osvedčovacej doložky Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice vyplýva, že podpisy na zmluve mali byť osvedčené dňa 23.6.2014. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že uvedené nasvedčuje hodnovernosti tvrdení žalobkyne, nakoľko pokiaľ by v júni 2014 došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, je nelogické, že by ju obdarovaná nepredložila Dopravnému úradu SR, ktorý by v decembri 2014 už pravdepodobne nevystavil lodné

osvedčenie žalobkyni. Súd prvej inštancie tak mal na základe predložených listinných dôkazov za to, že obava žalobkyne z ohrozenia jej vlastníckeho práva je reálna.

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa žalobkyňa domáha je primerané, nakoľko poskytne ochranu žalobkyni, tretím osobám a zároveň nezasiahne neprimeraným spôsobom do práv žalovaného, keď nariadeným neodkladným opatrením sa nastolí len prechodný stav, pričom v konaní vo veci samej môže žalovaný uplatniť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku za účelom vyvrátenia tvrdení žalobkyne. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia až ods. 3, , , , , , , , a , návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. O trovách konania nerozhodoval, keďže ide o návrh neodkladného opatrenia, ktoré nekonzumuje vec samú.

7. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a priznať mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasil so skutkovými tvrdeniami žalobkyne uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a mal za to, že nie sú pravdivé a neboli podložené žiadnym relevantným dôkazom. Ozrejmil, že hnuteľné veci opísané v bodoch 1 - 6 výrokovej časti napadnutého uznesenia nadobudli 5.11.2004 na základe uzavretých kúpnych zmlúv v podiele 1/1 k celku do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov T. Š. a J. Š. Q.. (Z.. X.X.XXXX), čo žalobkyňa nerozporovala. Podotkol, že 25.6.2010 manželia T. Š. T. J. Š. Q.. predali žalobkyni spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku na dotknutých hnuteľných veciach, čo žalobkyňa taktiež nerozporovala. Objasnil, že niekedy okolo roku 2010 došlo k zlúčeniu hnuteľnej veci opísanej v bode 5 výrokovej časti napadnutého uznesenia s hnuteľnou vecou opísanou v bode 6 výrokovej časti predmetného uznesenia, čo však žalobkyňa neuviedla; a preto predmetom následných zmlúv už nebola, resp. ak bola tak nemala byť, hnuteľná vec špecifikovaná v bode 5 výrokovej časti napadnutého uznesenia. Poznamenal, že 10.12.2013 T. Š. titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudla od J. Š. Q.. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 k celku na hnuteľných veciach opísaných v bodoch 1, 2, 3, 4 a 6 výrokovej časti napadnutého uznesenia. Dôvodil, že 14.7.2014 na základe uzavretej darovacej zmluvy žalobkyňa darovala svojej dcére T. Š. svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku na hnuteľných veciach opísaných v bodoch 1, 2, 3, 4 a 6 výrokovej časti napadnutého uznesenia, čo je predmetom tohto sporu vo veci samej, pričom 23.6.2014 na základe uzavretej darovacej zmluvy žalobkyňa darovala svojej dcére T. Š. aj celú hnuteľnú vec opísanú v bode 7 výrokovej časti predmetného uznesenia, čo je taktiež predmetom tohto sporu. Žalovaný dal do pozornosti, že následne 1.6.2021 T. Š. na základe uzavretej „kúpno-predajnej zmluvy“ previedla na svojho syna, t. j. žalovaného vlastnícke právo k hnuteľnej veci opísanej v bode 7 výrokovej časti napadnutého uznesenia; a 27.7.2021 previedla na žalovaného aj vlastnícke právo k hnuteľným veciam opísaným v bodoch 1, 2, 3, 4 a 6 výrokovej časti predmetného uznesenia. Žalovaný uzavrel, že teda nadobudol vlastnícke právo k dotknutým hnuteľným veciam opísaným v bode 1, 2, 3, 4, 6 a 7 výrokovej časti napadnutého uznesenia ako dobromyseľný nadobúdateľ prostredníctvom „kúpno-predajných zmlúv“ od svojej matky T. Š. ako predchádzajúceho výlučného vlastníka. Zdôraznil, že o výlučnom vlastníckom práve svojej matky T. Š. k týmto hnuteľným veciam nemal žiadne dôvodné pochybnosti, keďže aj na základe rodinného pomeru so žalobkyňou (jeho stará mama) mu bolo od nej samotnej známe, že tieto hnuteľné veci okolo roku 2014 v celom rozsahu svojho vlastníctva darovala svojej dcére T. Š.. Dodal, že pred podaním žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ho žalobkyňa ani nevyzvala na vydanie jej domnelého spoluvlastníckeho podielu na predmetných hnuteľných veciach, resp. celej hnuteľnej veci opísanej v bode 7 výrokovej časti napadnutého uznesenia.

8. Žalovaný argumentoval, že predmetom tohto sporu sú hnuteľné veci, pri prevode ktorých zákon nevyžaduje dodržanie písomnej formy právneho úkonu, stačí iba ústna dohoda zmluvných strán alebo dokonca iba reálne odovzdanie veci. Poukázal na to, že medzi T. Š. a žalobkyňou ako predchádzajúcou spoluvlastníčkou, resp. vlastníčkou týchto hnuteľných vecí, došlo práve takýmto spôsobom k darovaniu okolo roku 2014; neskôr však z dôvodu právnej istoty, ako aj pre úradné potreby uzavreli písomné darovacie zmluvy, dokonca aj s úradným osvedčením podpisov zmluvných strán, a preto jednoznačne nemožno označiť za dôveryhodné tvrdenie žalobkyne, že so svojím spoluvlastníckym podielom, resp. výlučným vlastníckym právom nikdy nenakladala. Podčiarkol, že toto tvrdenie priamo vylučujú aj

darovacie zmluvy predložené do konania samotnou žalobkyňou s úradným overením jej podpisu. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že podpisy žalobkyne sú pravé, keďže ich pravosť bola v roku 2014 úradne overená zamestnancami Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice. Uviedol, že na preukázanie pravosti osvedčovacích doložiek pripojených k týmto darovacím zmluvám navrhuje, aby si súd v prípade potreby vyžiadal príslušné zápisy z osvedčovacej knihy Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice evidované pod por. č. XXX/XXXX, č. XXX/XXXX, č. XXXX/XXXX a č. XXXX/ XXXX.

9. K tvrdeniu žalobkyne, že v spisoch Dopravného úradu SR založených k dotknutým hnuteľným veciam sa nachádzajú rôzne vezie darovacej zmluvy; žalovaný namietal, že žalobkyňa sa len snaží vytvoriť neprehľadný právny stav veci. Dôvodil, že k hnuteľnej veci opísanej v bode 7 výrokovej časti napadnutého uznesenia existuje len jedna darovacia zmluva zo dňa 23.6.2014, pričom má vo svojej dispozícii tri rovnopisy tejto zmluvy, z toho jeden rovnopis aj s uvedeným dátumom 23.6.2014, a na ďalších dvoch rovnopisoch tejto zmluvy, ktoré má, síce dátum uvedený nie je, avšak z osvedčovacej doložky je zrejmé, že k podpisu došlo oboma účastníkmi 23.6.2014. Dodal, že posledný štvrtý rovnopis tejto darovacej zmluvy by mala mať vo svojej dispozícii žalobkyňa. Žalovaný ďalej poznamenal, že k hnuteľným veciam opísaným bodoch 1, 2, 3, 4 a 6 výrokovej časti napadnutého uznesenia existuje uzavretá darovacia zmluva medzi T. Š. a žalobkyňou, na ktorej dátum taktiež uvedený nie je, čo však nijako nebráni platnosti tejto zmluvy, keďže z osvedčovacej doložky k podpisom na tejto zmluve je zrejmé, že k podpisu došlo oboma účastníkmi dňa 14.7.2014. Skonštatoval, že táto jedna verzia darovacej zmluvy bola následne zrejme Dopravným úradom SR rozmnožená do spisových zložiek všetkých hnuteľných vecí, ktorých sa týka, pričom na niektorých rovnopisoch/kópiách tejto zmluvy došlo aj k doplneniu dátumu (a v jednom prípade zo zrejmou chybou v písaní roku uzavretia predmetnej zmluvy, kedy namiesto roku 2014 bol nesprávne uvedený rok 2018). Žalovaný uviedol, že podľa T. Š. pred podpisom tejto darovacej zmluvy na Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice zmluvné strany zistili, že v pripravenom vytlačenom návrhu zmluvy v predmete daru absentuje hnuteľná vec opísaná v bode 6 výrokovej časti napadnutého uznesenia, preto tam túto dopísali rukou, keďže taká bola vôľa žalobkyne ako darkyne; a z dôvodu právnej istoty následne došlo k doplneniu tejto hnuteľnej veci do vytlačenej podoby zmluvy, a aj túto verziu darovacej zmluvy zmluvné strany ešte raz podpísali, avšak už bez osvedčenia pravosti podpisov, keďže toto zákon od nich nevyžadoval.

10. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobkyňou predložené Lodné osvedčenie zo dňa 19.12.2014 k hnuteľnej veci opísanej v bode 7 výrokovej časti napadnutého uznesenia je neplatné, a jeho platnosť skončila 5.12.2019 (čo priamo vyplýva z tohto lodného osvedčenia). Podotkol, že ak aj žalobkyňa mala vo svojej dispozícii po istú dobu ešte platné lodné osvedčenie na jej meno, tak to vôbec neznamená, že po túto dobu bola aj vlastníčkou tejto hnuteľnej veci, nakoľko lodné osvedčenie je vo vzťahu k vlastníckemu právu len deklaratórneho charakteru. Argumentoval, že má k tejto hnuteľnej veci k dispozícii kópiu Lodného osvedčenia vydaného 18.9.2018, podľa ktorého je vlastníčkou tejto hnuteľnej veci pani T. Š., a rovnako má k tejto hnuteľnej veci k dispozícii aktuálne Lodné osvedčenie vydané 11.6.2021, podľa ktorého je on vlastníkom tejto hnuteľnej veci. Uzavrel, že na uvedenom základe nie je vo vzťahu k hnuteľnej veci opísanej v bode 7 výrokovej časti napadnutého uznesenia daný absolútne žiadny dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný mal za to, že neexistenciu naliehavosti právneho záujmu žalobkyne na úprave pomerov vytvára aj skutočnosť, že od roku 2014, v ktorom došlo k uzavretiu darovacích zmlúv, až do roku 2021, žalobkyňa nijakým spôsobom nerozporovala výlučné vlastnícke právo T. Š.K. k dotknutým hnuteľným veciam; aj keď najmenej už od roku 2019 s určitosťou vedela o neplatnosti predloženého Lodného osvedčenia zo dňa 19.12.2014 k hnuteľnej veci opísanej v bode 7 výrokovej časti napadnutého uznesenia.

11. Žalovaný ozrejmil, že hnuteľná vec opísaná v bode 5 výrokovej časti napadnutého uznesenia približne od roku 2010 neexistuje, nakoľko došlo k jej zániku zlúčením s hnuteľnou vecou opísanou v bode 6 výrokovej časti napadnutého uznesenia; preto táto hnuteľná vec už nie je uvedená v žiadnej z darovacích zmlúv uzavretých medzi T. Š. a žalobkyňou, a ani v žiadnej z „kúpno-predajných zmlúv“ uzavretých medzi T. Š. a ním. Žalovaný poznamenal, že správne rozhodnutie Dopravného úradu SR o zlúčení veci nemá vo svojej dispozícii, a Dopravný úrad SR mu odmietol vydať potvrdenie o zlúčení z dôvodu zaevidovania napadnutého uznesenia, a preto navrhol, aby si súd dôkaz potrebný na preukázanie tejto skutočnosti vyžiadal od Dopravného úradu SR. Podotkol, že na preukázanie tejto skutočnosti predkladá žiadosť o vrátenie správneho poplatku podanú na Štátnu plavebnú správu SR dňa 16.7.2010, z dôvodu zlúčenia týchto dvoch hnuteľných vecí do jedného celku.

12. Žalovaný podčiarkol, že predmetom sporu vo veci samej (podľa žaloby) nie je spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 k celku na hnuteľných veciach opísaných v bode 1, 2, 3, 4, 5 a 6 výrokovej časti napadnutého uznesenia, takže v tomto rozsahu je vydané neodkladné opatrenie absolútne neopodstatnené. Argumentoval, že aj v prípade, ak by žalobkyňa mala plný úspech vo veci samej, tak jemu by ostal spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 k celku na hnuteľných veciach opísaných v bode 1, 2, 3, 4 a 6 výrokovej časti napadnutého uznesenia. Domnieval sa, že z uvedeného dôvodu by mal mať tomu primeranú možnosť s týmto spoluvlastníckym podielom na hnuteľných veciach ďalej nakladať. Vo vzťahu k prenájmu alebo výpožičke mal žalovaný zato, že aj v prípade, ak by žalobkyňa mala plný úspech vo veci samej, tak by ako väčšinový spoluvlastník mohol takéto právne úkony sám platne vykonať v súlade s , pričom v prípade dôležitých vecí by mohla žalobkyňa ako prehlasovaná spoluvlastníčka postupovať len podľa . Žalovaný ďalej ozrejmil, že ako výlučný vlastník dotknutých hnuteľných vecí má v záujme, aby tieto aj počas trvania tohto sporu ostali riadne využiteľné a preto je predovšetkým nutné aby boli pripojené k energiám. Objasnil, že nakoľko spoločnosť MYSB Marina Club s.r.o. nemá žiadne oprávnenie k dotknutým hnuteľným veciam, oprávneným odberateľom energií pre tieto hnuteľné veci je ako fyzická osoba, resp. ním určená právnická osoba na základe platnej nájomnej alebo inej užívacej zmluvy. Ozrejmil, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam ich po rokoch chátrania začal opravovať a dávať do poriadku všetky obsolentné a neplatné zmluvné vzťahy, pričom toto konanie nie je žiadnym dôvodom pre vydanie napadnutého neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navyše netvrdila ani nepreukázala, že by mal v záujme dotknuté hnuteľné veci predať, darovať, zameniť alebo iným spôsobom scudziť, zaťažiť záložným právom, vecným bremenom alebo iným právom tretej osoby. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v prípade trvania právnych účinkov napadnutého uznesenia až do rozhodnutia o veci samej, môže mu byť spôsobená škoda neúmerne vysoká k účelu sledovanému týmto neodkladným opatrením. Domnieval sa, že navyše nie sú splnené ani základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa nijako neosvedčila danosť svojho práva a súdu opísala podstatné skutkové okolnosti veci zdanlivo vo svoj prospech, a nepodložila ich žiadnym relevantným dôkazom.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že by vydanie neodkladného opatrenia vo vzťahu k 2/3 spoluvlastníckeho podielu na hnuteľných veciach (s výnimkou hausbótu, kde sa domáha určenia výlučného vlastníctva) bolo neproporcionálne z dôvodu, že žalovaný ako väčšinový spoluvlastník by s týmto podielom mohol údajne nakladať aj bez jej prejavu vôle. Bola názoru, že v tomto prípade sa neodkladným opatrením totiž chráni právo menšinového spoluvlastníka vo vzťahu k možnosti uplatniť právo zúčastňovať sa na procese rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou. Vyjadrila presvedčenie, že bez obmedzenia žalovaného v nakladaní s dotknutými hnuteľnými vecami v celom rozsahu, by tento mohol s nimi z titulu väčšinového podielu akokoľvek nakladať a ona by nemala právo ani na samotné podanie žaloby podľa . Poznamenala, že vzhľadom na to, že sám žalovaný v odvolaní konštatuje existenciu svojho práva nakladať s dotknutými vecami z titulu väčšinového spoluvlastníka; je dôvodné sa domnievať, že by k takémuto jeho konaniu dochádzalo. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že v prípade spoluvlastníckeho vzťahu vzniká aj zákonné predkupné právo, čo taktiež odôvodňuje nutnosť obmedzenia žalovaného vo vzťahu k scudzovaniu dotknutých hnuteľných vecí v celom rozsahu.

14. Pokiaľ sa jedná o neexistenciu nájomného vzťahu spoločnosti MYSB Marina Club s.r.o. k dotknutým hnuteľným veciam, žalobkyňa uviedla, že veci sú touto spoločnosťou fakticky využívané; predmetná spoločnosť je prevádzkovateľom reštauračného zariadenia, ktoré sa nachádza na týchto hnuteľných veciach, a takto vždy vystupovala aj voči príslušným tretím osobám. Poukázala aj na Klasifikačný preukaz k plávajúcemu zariadeniu XXXX/ZSK-L., ktoré predložil žalovaný, z ktorého rovnako vyplýva (strana 7), že prevádzkovateľom plavidla je práve spoločnosť MYSB Marina Club s.r.o. Zdôraznila, že v zmysle tohto Klasifikačnému preukazu je ako vlastník od 1.1.2014 uvedená pani T. Š., čo je však zarážajúce, keďže táto mala údajne výlučné vlastnícke právo k tomuto plavidlu nadobudnúť až darovacou zmluvou zo dňa 14.7.2014. Žalobkyňa mala za to, že tieto nezrovnalosti vytvárajú dôvodné pochybnosti o okolnostiach údajného darovania a pravosti samotných darovacích zmlúv. Podčiarkla, že aj z judikatúry a súdnej praxe, na ktorú odkázala vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne vyplýva, že ak samotné určenie vlastníckeho práva je podkladom pre zápis do úradných registrov či evidencií, potom žalobca (navrhovateľ) nemusí preukazovať naliehavosť právneho záujmu

vykonaním konkrétnych úkonov zo strany žalovaného; napriek uvedenému mala za to, že preukázala úkony žalovaného ohrozujúce jej práva. Z predložených dôkazov a tvrdených skutočností mala za dostatočne osvedčené, že minimálne v minulosti bola spoluvlastníčkou alebo výlučnou vlastníčkou dotknutých hnuteľných vecí, čo žalovaný ani nepoprel, a že toto jej právo je v súčasnosti ohrozené; že tieto hnuteľné veci boli prevedené na žalovaného zo strany T. Š., ktorá mala nadobudnúť vlastnícke právo od nej (žalobkyne) darovacími zmluvami, ktorých rôzne verzie a nezrovnalosti v nich, či rôzne podpisy na týchto zmluvách dôvodne naznačujú možnú neoprávnenú manipuláciu, resp. simuláciu tohto právneho úkonu. Dodala, že žalovaný sa vo vzťahu k spoločnosti SLOVNAFT, a.s. (čo ani nepopiera) vydáva za údajného výlučného vlastníka všetkých dotknutých hnuteľných vecí, ktoré však nadobudol od nevlastníka. Zdôraznila, že bez ohľadu na tvrdenú dobromyseľnosť žalovaného, tento nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od pani Š. v podiele 1/3 k dotknutým hnuteľným veciam, a výlučné vlastníctvo k hausbótu; pretože vlastníkom (spoluvlastníkom) týchto hnuteľných vecí bola a do dnešného dňa je ona, čo vylučuje v zmysle zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ možnosť platného prevodu vlastníckeho práva na inú osobu. Žalobkyňa mala za preukázané, že medzi ňou a žalovaným existuje právny vzťah, ktorý vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov do rozhodnutia vo veci samej, z dôvodu bezprostredného ohrozenia jej práva, keďže nemá prístup k svojmu majetku, a za výlučného vlastníka tohto majetku sa vydáva žalovaný.

15. Žalobkyňa zastávala názor, že žalovaný si zamieňa konanie vo veci samej a konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, kde súd nevykonáva štandardné dokazovanie, ale pri právnom posúdení veci vychádza výlučne zo skutočností uvádzaných v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a jeho príloh; mala za to, že odôvodnenie odvolania žalovaného v prevažnej časti reaguje práve na otázku existencie alebo neexistencie jej vlastníckeho práva, čo však bude otázkou konania vo veci samej. Žalobkyňa ďalej ozrejmila, že o údajnom zlúčení hnuteľných vecí s evidenčným označením XXXX/ZSK - D. a s evidenčným označením XXXX/ZSK - L., nemala vedomosť, pričom žalovaný toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal (klasifikačný preukaz nemožno považovať za relevantný dôkaz, keďže nie je vylúčené, že takýto existuje aj k druhému plávajúcemu zariadeniu - spojenie z neho však nevyplýva). Žalobkyňa poprela, že by niekedy žalovanému povedala, že previedla (darovaním alebo akokoľvek inak) pani Š. (P. F.) vlastnícke právo k dotknutým hnuteľným veciam. Namietala, že z dôvodu, že zápisy v Registri plavidiel vedenom Dopravným úradom SR majú len deklaratórny charakter, bol žalovaný povinný si pred podpisom kúpnych zmlúv s pani Š. overiť spôsob nadobudnutia jej vlastníckeho práva, napríklad aj overením nadobúdacích titulov, čím by žalovaný zistil nezrovnalosti v nadobúdacích tituloch (napr. z rozhodnutia Dopravného úradu SR o povolení státia vydaného 30.4.2015 vo vzťahu k hausbótu vyplýva, že prevádzkovateľkou a žiadateľkou ako vlastníčka je práve ona napriek tomu, že pani Š. v danom čase mala byť údajne už takmer rok vlastníčkou hausbótu). Bola názoru, že keď žalovaný takto nepostupoval, nemožno hovoriť o jeho dobromyseľnosti k otázke existencie vlastníckeho práva nadobudnutého od pani Š..

16. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný síce tvrdí, že pani Š. mala údajne od nej nadobudnúť vlastnícke právo už v roku 2014, avšak držiteľkou platného lodného osvedčenia sa stala až niekedy v druhej polovici roku 2018, teda viac ako 4 roky po údajnom nadobudnutí vlastníctva. Domnievala sa, že v spojení so skutočnosťou, že na jednej z verzií údajných darovacích zmlúv sa práve júl 2018 uvádzal ako dátum overenia podpisov, tak to nasvedčuje jej argumentácii, že s darovacími zmluvami bolo neoprávnene manipulované. Čo sa týka rozmnožovania zmlúv zo strany Dopravného úradu do rôznych spisov, žalobkyňa uviedla, že s tým by sa dalo súhlasiť jedine za predpokladu, ak by išlo o jednu a tú istú darovaciu zmluvu, avšak z predložených verzií darovacích zmlúv je zrejmé, že tieto zmluvy boli rôzne a nešlo len o to, že by boli rozmnožované do viacerých spisov. Dôvodila, že ak aj zmluvné strany mali údajne pri podpise zmluvy zistiť, že predmet darovania chýba, nič im nebránilo napríklad v tom, aby svoje podpisy pripojili aj priamo k označeniu zmeny zmluvy rukou a týmto potvrdili, že došlo k vedomej a vôľovej zmene zmluvy zo strany oboch zmluvných strán; a ak už strany postupovali práve tak, že dopísali predmet plnenia pri podpise zmluvy, nebol potom žiadny dôvod na údajné neskoršie dopisovanie predmetu zmluvy v jeho tlačenej podobe, ak už existovala zmluva s osvedčenými podpismi.

17. K tvrdeniu žalovaného, že nemá mať naliehavý právny záujem v tejto veci, keďže už minimálne od roku 2019 vedela, že nedisponuje platným lodným osvedčením k hausbótu; žalobkyňa namietala, že ešte v roku 2019 a v zásade až do roku 2021, užívala hausbót a prevádzkovala na dotknutých hnuteľných veciach spolu s pani Š. reštauráciu; preto nemala dôvod domnievať sa, že nie je vlastníčkou O. a spoluvlastníčkou ostatných hnuteľných vecí. Podotkla, že až potom, ako bola násilným spôsobom

vyhnaná z O. pani Š. a jej rodinou, začala sa aktívne na Dopravnom úrade SR zaujímať o právny stav k týmto hnuteľným veciam, pričom až v tomto okamihu s hrôzou zistila, že došlo k predstieraným prevodom.

18. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval, že predmetom sporu vo veci samej je určenie vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva žalobkyne k dotknutým hnuteľným veciam, a žalobkyňa až do rozhodnutia súdu vo veci samej v platnom právnom stave objektívne nemôže vykonávať žiadne práva na rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou napriek existencii či neexistencii napadnutého uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že žalobkyňa potrebu nariadenia napadnutého uznesenia neodôvodnila žiadnou relevantnou skutočnosťou týkajúcou sa zamýšľaného nakladania s označenými hnuteľnými vecami spôsobom podľa obmedzení mu uložených v napadnutom uznesení. Argumentoval, že MYSB Marina Club s.r.o. nemá danú aktívnu ani pasívnu legitimáciu v tomto spore, a preto sú akékoľvek tvrdenia žalobkyne týkajúce sa MYSB Marina Club s.r.o. a jej podnikateľskej činnosti irelevantné pre založenie dôvodnosti potreby vydania napadnutého uznesenia. Skonštatoval, že podobné obchodné meno spoločností MYSB Marina Club s.r.o. a MYB Club s.r.o. môže mať mnohé dôvody, o to viac v prípade rodinných príslušníkov, ktorými žalovaný, T. Š. a žalobkyňa sú. V súvislosti so skutočnosťou, že T. Š. je v Klasifikačnom preukaze zapísaná ako vlastník veci s označením XXXX/ZSK - L. už od 1.1.2014; poukázal žalovaný na bod 5. svojho odvolania, z ktorého jasne vyplýva, že žalobkyňa už pred uzavretím písomných darovacích zmlúv označené hnuteľné veci ústne a fakticky darovala a odovzdala v celom rozsahu jej vlastníckeho práva T. Š.. Dodal, že sa navyše jedná o hnuteľné veci, pri ktorých nastáva podľa vydržanie po uplynutí doby troch rokov dobromyseľnej držby; čiže ak tieto hnuteľné veci mala T. Š. vo svojej dobromyseľnej držbe už najmenej v priebehu roka 2014, tieto by vydržala najneskôr niekedy v priebehu roka 2017. Mal za to, že uvedené odráža neopodstatnenosť a neefektivitu nariadeného neodkladného opatrenia.

19. Žalovaný zotrval na tom, že rozsah napadnutého uznesenia je zjavne neprimeraný, keďže jeho vlastnícke právo k 2/3 označených hnuteľných veci (s výnimkou hausbótu) nebolo vôbec spochybnené; a podľa napadnutého uznesenia je napriek tomu povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania, vrátane prenájmu či výpožičky, s označenými hnuteľnými vecami. Podčiarkol, že je možné predpokladať dlhšiu dobu trvania sporu vo veci samej, kedy trvanie napadnutého uznesenia v takomto rozsahu mu môže v budúcnosti neodôvodnene spôsobiť aj významné škody alebo vyvolať nevyužiteľnosť dotknutých hnuteľných vecí na podnikateľskú činnosť a tým aj ich schátranie; keďže udržiavanie týchto vecí si každoročne vyžaduje nemalé finančné investície. Dal do pozornosti, že vydanie napadnutého uznesenia malo už aj teraz negatívne reputačné následky pre jeho osobu, a preto ďalšie nedôvodné trvanie napadnutého uznesenia tieto časom môže ďalej prehlbovať. Žalovaný súhlasil, že žalobkyňa síce osvedčila, že v minulosti bola spoluvlastníčkou označených hnuteľných vecí, resp. výlučnou vlastníčkou hausbótu, no zároveň už z ňou predložených dôkazov a tvrdení vyplýva, že toto vlastnícke právo žalobkyne k označeným hnuteľným veciam neskôr zaniklo, a preto neexistuje potreba neodkladnej úpravy pomerov. Zopakoval, že nadobudol vlastnícke právo k označeným hnuteľným veciam len počas roka 2021, pričom následne zistil, že energie pre označené hnuteľné veci dodáva obchodná spoločnosť SLOVNAFT, a.s. na základe obsolentnej zmluvy v minulosti uzavretej so spoločnosťou MYSB Marina Club s.r.o., ktorá však nemala žiadne oprávnenie na užívanie označených hnuteľných vecí, a preto žalovaný tieto obsolentné zmluvné vzťahy po nadobudnutí vlastníckeho práva k veciam žiadal „prepísať“ na svoju osobu; čo však žiadnym spôsobom neodôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením napadnutého uznesenia. Žalovaný dodal, že nespochybňuje, že žalobkyňa hausbót ešte v roku 2021 užívala, avšak toto svoje užívacie právo odvodzovala z článku VI. bod 2. uzavretej darovacej zmluvy zo dňa 23.6.2014, nie z vlastníckeho práva k O..

20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie ( ).

21. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

24. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

25. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

26. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu; je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

27. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného považuje odvolací súd predovšetkým za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom.

28. Nariadenie neodkladného opatrenia má teda svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

29. Odvolací súd v názorovej zhode so žalovaným konštatuje, že navrhovateľka neodkladného opatrenia v návrhu a prílohách nepreukázala a ani len neosvedčila úmysel žalovaného akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetnými hnuteľnými vecami, čím neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; iba púhe tvrdenie o možnosti žalovaného disponovať s hnuteľnými vecami potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyňa nedokáže kvalifikovane osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu iným spôsobom, ako výlučne domnienkami o prípadnom konaní žalovaného, vychádzajúc pritom len z predloženia nájomnej zmluvy uzatvorenej žalovaným a MYB Club s.r.o., za účelom zriadenia odberného miesta spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., ktoré však na účely bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k porušeným, resp. ohrozeným právam nezakladajú objektívne nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Ako už vyššie odvolací súd uviedol, inštitút neodkladného opatrenia je spravidla opodstatnený tam, kde žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, či dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípade hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu

ochranu; v posudzovanej veci však skutočnosti opísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavujú faktické alebo právne konanie žalovaného, ktorým by mohol zmariť účel konania o určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam.

30. Nedostatok osvedčenia bezodkladnosti potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak rezultuje v nevyhnutný neúspech jeho navrhovateľky spočívajúci v zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. V nadväznosti na obavu žalobkyne z možnej právnej dispozície žalovaného s predmetnými hnuteľnými vecami, čím by sa ešte viac poškodilo jej vlastnícke právo a sťažila možnosť domôcť sa práv voči prípadným dobromyseľným nadobúdateľom, napokon odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dopravný úrad zmenu v registri plavidiel nevykoná, ak je mu z úradnej činnosti známe, že je vedené iné majetkovoprávne konanie alebo dedičské konanie týkajúce sa plavidla, t. j. je v dispozícii žalobkyne, aby relevantným spôsobom oznámila Dopravnému úradu, že sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k plavidlám, čím môže bez ingerencie súdu zamedziť hoci len deklaratórnej (evidenčnej) zmene vlastníka v registri plavidiel, v dôsledku čoho môže sama oslabiť právnu ochranu prípadného nadobúdateľa, ktorý sa z verejne dostupného registra mohol dozvedieť o spornosti vlastníckeho práva k plavidlám.

32. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).