Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-26-2022.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/26/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, o vymoženie 66,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. decembra 2021 č. k. 10Er/940/2008-37 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na rozhodnutie o trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Peter Kuna, Exekútorský úrad Bratislava 2, so sídlom Miletičova 20, na doplnenie uznesenia o zastavení exekúcie sp. zn. 10Er/940/2008-25 zo dňa 28. 09. 2018 zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, § 225 a § 234 ods. 2 CSP a uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu a návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol poverením súdu prvej inštancie zo dňa 09. 10. 2008 poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Václav Kuna, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, nástupcom ktorého je JUDr. Peter Kuna, exekútorský úrad so sídlom Bratislava 2, Miletičova 20 (ďalej len „exekútor“). Súd prvej inštancie uznesením č. k. 10Er/940/2008-25 zo dňa 28. 09. 2018 predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 z dôvodu preklúzie exekučného titulu s poukazom na § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008. Citované uznesenie bolo exekútorovi doručené dňa 05. 10. 2018 a dňa 26. 10. 2018 nadobudlo právoplatnosť. Dňa 14. 12. 2018 exekútor doručil na súdu prvej inštancie vyčíslenie trov exekúcie. Exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 74,64 eura. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 10Er/940/2008-25 zo dňa 28. 09. 2018 zastavil exekúciu právoplatne dňom 26. 10. 2018. O vzniknutých trovách exekúcie rozhodnuté nebolo. Dňa 14. 12. 2018 doručil exekútor súdu podanie označené - vyčíslenie trov exekúcie zo dňa 07. 12. 2018. Súd prvej inštancie podaniu exekútora, doručenému dňa 14. 12. 2018 na doplnenie citovaného uznesenia nevyhovel, nakoľko súdny exekútor si neuplatnil trovy exekúcie v predmetnej exekúcii do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia exekútorovi (22. 10. 2018), a preto súd prvej inštancie návrh exekútora na doplnenie uznesenia o zastavení exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý uviedol, že exekútor je účastníkom exekučného konania v časti rozhodovania o trovách konania v zmysle ust. § 37 ods. 1 EP. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nie je sporné, že predmetné exekučné konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP dňom 26. 10. 2018. Nestotožnil sa s názorom súdu prezentovanom v odôvodnení napadnutého uznesenia a mal za to, že s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 200 ods. 5 EP) mal súd rozhodnúť o trovách exekúcie. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie písomným podaním zo dňa 07. 12. 2018, ktoré bolo súdu spolu s exekučným spisom doručené dňa 14. 12. 2018. S poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu náhradu trov exekúcie v zmysle vyčíslenia trov zo dňa 07. 12. 2018.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - súdnym exekútorom, proti výroku, ktorý bol v jeho neprospech (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 4. septembra 2008, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi, so sídlom Nitra, Piaristická 2, doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. bloku AA 2786059 zo dňa 4. septembra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. septembra 2007 a vykonateľnosť dňa 20. septembra 2007. Poverením zo dňa 9. októbra 2008 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7. októbra 2010 č. k. 10Er/940/2008-22 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného a do exekučného konania vstúpila na miesto pôvodného oprávneného Slovenská konsolidačná a.s. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28. septembra 2018 č. k. 10Er/940/2008-25 exekúciu zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. októbra 2018. Súdu prvej inštancie bolo dňa 14. decembra 2018 doručené vyčíslenie trov exekúcie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. mája 2019 sa súdny exekútor dožadoval zaslania rozhodnutia o trovách exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
8. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v exekučných konaniach je exekučný súd podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 povinný rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, ak rozhodne o jej zastavení, pričom exekučný súd tak má urobiť primárne už priamo v rozhodnutí, ktorým rozhodol podľa § 57 Exekučného poriadku o zastavení exekúcie. Ak tak exekučný súd neurobí, je jeho povinnosťou rozhodnúť podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku bezprostredne po vydaní rozhodnutia o zastavení exekúcie. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku ani iného zákona nevyplýva, že o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie rozhodne exekučný súd len v prípade, ak si súdny exekútor vyčísli trovy exekúcie do 15 dní odo dňa, kedy mu bolo
rozhodnutie o zastavení exekúcie doručené, a to formou doplnenia uznesenia o zastavení exekúcie o výrok o trovách exekúcie. Príslušná právna úprava v zmysle prechodných ustanovení kreovala právny stav, ktorý neoprávňoval exekučný súd podmieňovať právo súdneho exekútora na to, aby bolo zákonným spôsobom rozhodnuté o trovách exekúcie vo forme doplnenia uznesenia (§ 225 a § 234 ods. 2 CSP). Vyššie uvedené nič nemení na eventuálnej prípustnosti zásady sudcovskej koncentrácie konania, kedy by exekučný súd bol oprávnený založiť právnu fikciu uplatnenia (neuplatnenia) trov exekúcie súdnym exekútorom, ak by napríklad súdny exekútor v súdom stanovenej lehote nedoručil exekučnému súdu vyčíslenie trov exekúcie.
11. Odvolací súd v prejednávanej veci zdôrazňuje, že vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 28. septembra 2018 č. k. 10Er/940/2008-25, ktorým došlo k zastaveniu exekúcie, absentuje výrok o trovách exekúcie. K tomu odvolací súd dodáva, že ani prípadná úprava procesu rozhodovania exekučného súdu o trovách exekúcie obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia nie je pre účastníkov konania záväzná, pretože v zmysle § 228 a nasl. CSP len výrok rozhodnutia zaväzuje. Odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie a súčasne nerozhodol (či už priamo v uznesení o zastavení exekúcie alebo v primeranej lehote po vydaní uznesenia o zastavení exekúcie) o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, dopustil sa nesprávneho procesného postupu, v explicitnom rozpore s ustanovením § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, čím porušil právo súdneho exekútora na spravodlivý proces v intencii práva na rozhodnutie o trovách exekúcie ako predikuje zákon.
12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru o opodstatnenosti odvolania súdneho exekútora, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať v zmysle citovaných zákonných ustanovení a rozhodnúť o trovách exekúcie (§ 391 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).