Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26P-220-2016.pdf
PDF · 69.01 KB
No categories available
26P/220/2016
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa - manžela O. S., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom Z., S. XXXX/X, t. č. bytom T. republika, A. 6, H. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Andrejšinom, advokátom so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 326A proti manželke Z. S., štátnej občianke Slovenskej republiky, trvale bytom H., A. XX, t. č. bytom T. republika, A. 6, G. XXX/Xa o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom I. S., nar. XX.XX.XXXX a U. S., nar. XX.XX.XXXX takto
rozhodol:
Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc konať vo veci návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom I. S. a U. S..
Konanie o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom I. S. a U. S. s a z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania v tejto časti konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - manžel O. S. svojim návrhom zo dňa 16.11.2016 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s manželkou Z. S., ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX a zároveň žiadal, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností k ich maloletým deťom I. a U. S..
Tunajší súd mal z návrhu navrhovateľa - manžela za preukázané, že už v čase podania návrhu až doposiaľ sa maloleté deti I. a U. zdržujú v T. republike, kde aj navštevujú školské zariadenia.
Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov aplikovať predpisy európskeho spoločenstva týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov.
Vzhľadom k tomu, že z obsahu návrhu vyplýva, že maloleté deti majú svoj obvyklý pobyt v T. republike, súd postupoval v zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmto predpisom je Nariadenie Rady Európskych spoločenstiev číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej Nariadenie Brusel II) a Nariadenie Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej Nariadenie o výživnom), ktoré sú súčasťou sekundárneho komunitárneho práva s priamou aplikovateľnosťou.
Podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 8, bodu 1. Nariadenia Brusel II, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa kapitoly II oddielu 3 článku 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa § 2 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
Podľa § 161 odsek 1, odsek 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V danom prípade je zrejmé, že konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom patrí do predmetu úpravy citovaného nariadenia, a teda aj právomoc súdu sa musí riadiť týmto nariadením. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia právomoc súdu členského štátu sa posudzuje podľa obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania, čo znamená, že právomoc na konanie majú orgány toho členského štátu, v ktorom má dieťa v čase začatia konania obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt maloletých detí bol v čase začatia konania a v súčasnosti stále je v T. republike, kde sa aj narodili a žijú tu spolu so svojou matkou. Na základe uvedeného má tunajší súd za to, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať. Nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 161 odsek 2 CSP v tejto časti zastavil. V danej veci je preto potrebné, aby sa navrhovateľ - manžel so svojím návrhom na úpravu práv a povinností k maloletým deťom obrátil na príslušný súd v T. republike.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v tejto časti konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.