Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/245/2014

Uznesenie

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v spore žalobcu: W. J., I.. XX.XX.XXXX, Z. Š. XX, Z. - B.F., proti žalovanej: Ing. S. H., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y.. M. Č.. XX, M., vo veci obnovy konania o úpravu styku otca (žalobcu) s mal. G. J., I.. XX.XX.XXXX, bytom u žalovanej, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu na obnovu konania odmieta.

II. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Krajskom súde v Trnave dňa 3.6.2014 žalobu, z obsahu ktorej vyplýva, že sa ňou domáha povolenia obnovy konania pôvodne vedeného pred Okresným súdom Skalica pod sp. zn. 6P/31/2010 o úprave styku otca (žalobcu) s maloletým synom G. J., I.. XX.X.XXXX. Žalobca v žalobe uviedol, že podáva návrh na obnovu konania o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, voči rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/119/2013-897, 2710205458 zo dňa 31.3.2014, a to v súlade s § 228 ods. 1 písm. a), b), c), e) Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca žiadal vylúčiť z ďalšieho konania Okresný súd v Skalici, nakoľko ho považuje za skorumpovaný a neobjektívny, pričom uviedol, že na ním vymenovaných sudcov podáva návrh na disciplinárne stíhanie a na vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. Udával, že jeho syn G. zažíva v rodine H. peklo, je svedkom hádok a bitiek, je obeťou dlhodobého psychického a fyzického týrania zo strany otčima R. H., o čom súdu doložil lekárske správy s DFN na Kramároch v Bratislave. Žalobca vyjadril podozrenie aj zo sexuálneho zneužívania jeho syna. Dieťa bolo dobité a podľa jeho vyjadrenia ho bije otčim R. H., ošetrujúci lekár to zaznamenal v LS a dal pokyn uvedené skutočnosti preveriť. Nikdy žalovanú ani jej manžela neohováral počas styku so synom. Ďalej otec opisuje, ako prebiehal jeho styk so synom podľa právoplatného rozhodnutia súdu a že matka mu v styku so synom bránila, ich stretnutia marila. Tiež opísal, za akých okolností sa so žalovanou zoznámili, ako jej pomohol, odstránil všetky jej zdravotné i psychické problémy, i vážne onkologické ochorenie, ktoré jej odstránil ezotericky. Bez jeho pomoci by neurobila štátnice na VŠ. Žalovaná sa do neho zaľúbila, chcela sa zaňho vydať. Plánovane otehotnela, mala rizikové tehotenstvo, jej tehotenstvo a pôrod ho stáli vyše 80.000 Sk. Zreštauroval jej byt po starých rodičoch, spal niekoľko mesiacov asi len 30 minút. Žalobca vyjadril podozrenie, že sudkyňa JUDr. Janka Butašová je zmanipulovaná a podplatená manželmi H., čo má žalobca spoľahlivo zistené špeciálnymi technikami. Žalobca ako predseda združenia úspešne pripomienkuje zákony, podal pozmeňovacie návrhy k stavu justície. Na Okresnom súde v Skalici vládne korupcia a rodinkárstvo, bývalý predseda dlhodobo kryl protiprávne konanie sudkyne JUDr. Butašovej, ktoré žalobca v niekoľkých bodoch detailne opísal v žalobe. Rekapituloval stretnutia s maloletým synom, ich spoločné výlety, stretávanie sa aj so starou matkou (matkou žalovanej), spolu mu zabezpečovali bohatý program. Na žalovanú podal asi 37 návrhov na urgentné riešenie výkonu rozhodnutia, na súde neboli prijaté žiadne opatrenia. Žiadal vyšetrenie žalovanej u psychiatra formou ústavného pozorovania a na tomto i naďalej trvá. Nie je pravdou, že sa žalovaná o maloletého riadne stará a že tento má k nej a jej manželovi vybudovaný kladný vzťah. Tvrdenia ošetrujúceho lekára o

dobrom zdravotnom stave mal. Tomáša sa nezakladajú na pravde, dieťa je neustále chorľavé, o čom svedčí množstvo LS založených v súdnom spise 3P/58/2009. Pracovníci ÚPSVR v Senici a Skalici dali do správy to, čo si povedala žalovaná. Znalecké posudky boli úplne zmanipulované, sú nepravdivé, účelové a musia byť zrušené, žalobca na znalkyne podáva trestné oznámenie a bude žiadať, aby im bolo odobraté poverenie znalca. Nikdy sa nezúčastnil žiadneho vyšetrenia na psychiatrii, lebo ho jednoducho nepotrebuje. Žiada vykonať na Okresnom súde v Skalici hĺbkovú kontrolu a preskúmať postup sudcov, voči ktorým podáva návrh na disciplinárny senát NSR a bude žiadať, aby ich vyzliekli z talárov. Žalobca je v 100 % zdravotnom aj psychickom stave, sám sa vo viacerých konaniach úspešne zastupoval. V žalobe ďalej žalobca opísal priebeh exekučného konania, v ktorom sa žalovaná domáhala vymoženia dlžného výživného pre mal. Tomáša, konanie súdnej exekútorky označil za rozporné so zákonom, vymenoval tiež početné porušenia zákonov zo strany policajných orgánov a prokurátorov. So súdmi má dlhoročné skúsenosti, využíva ich od r. 2005, vyskúšal už asi 65 sudcov, z tých sudcov bolo čestných a zodpovedných asi 7 sudcov. Následne sa žalobca vyjadril k návrhu žalovanej na zákaz styku otca so synom, podľa neho je odôvodnený skutočnosťami, ktoré sa v značnej miere nezakladajú na pravde. V prílohe pripojil fotografie z mála realizovaných stykov so synom, z ktorých je vidieť spokojnosť maloletého. Matka nemôže nahradiť maloletému otca, ten má v rodine nezastupiteľné miesto. Žalobca osobnostne a zdravotne spĺňa všetky potrebné kritériá, nakoľko vychoval jednu dospelú dcéru, ktorá úspešne skončila vysokú školu. Rozhodnutie senátu Krajského súdu v Trnave považuje za neprofesionálne a úplne zmanipulované. Odvolací súd sa dopustil pochybení, keď na žiadosť žalobcu nevytýčil pojednávanie, neprizval na pojednávanie mal. Tomáša, nenariadil vyšetrenie psychického stavu žalovanej a jej manžela R. H.. Tvrdenie súdu, že žalobca nedoložil žiadne relevantné dôkazy ohľadom týrania mal. G. sa nezakladá na pravde, lekárske správy s DFN na Kramároch aj svedecké výpovede sú v spise 3P/58/2009, lekárske správy opätovne doložil aj k žalobe na obnovu konania. Proti žalovanej si bude uplatňovať právo na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ. Ako dôkazy k žalobe doložil aj rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu v Malackách, ako aj Krajského súdu v Bratislave, ktoré podľa žalobcu odmietli klamstvá žalovanej a boli jej uložené pokuty za marenie styku so synom. Sudkyňa JUDr. Butašová, JUDr. Buľubaš, JUDr. Šimek a senát odvolacieho Krajského súdu v Trnave pri svojom rozhodovaní nerešpektovali Ústavu SR, Listinu základných práv a slobôd, Dohovor o právach dieťaťa, ZoR, OSP, a ani ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o sudcoch, ich vinou nemal styk so svojím synom od 1.7.2010. Pre uvedené dôvody a porušenie zákonov žalobca žiadal odvolací Krajský súd, aby zrušil rozhodnutie o zákaze styku otca s jeho synom G. J. a po oboznámení sa s návrhom na obnovu konania, aby tento odstúpil na Najvyšší súd SR, ktorý by rozhodol o odstúpení spisu na nezávislý Okresný súd Bratislava V, t.j. prvostupňový súd v mieste bydliska žalobcu. Poukázal na čl. 46 Ústavy SR, podľa ktorého sa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom žalobca Okresný súd v Skalici za taký nepovažuje.

2. Krajský súd v Trnave dňa 16.6.2014 postúpil vec podľa § 104a ods. 2 O.s.p. z dôvodu vecnej príslušnosti (§ 9 ods. 1 O.s.p.) na Okresný súd Skalica, upovedomenie o tom zaslal žalobcovi i žalovanej. Vec bola prijatá Okresným súdom Skalica dňa 25.6.2014.

3. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o zaujatosti Okresného súdu Skalica, súd na toto podanie neprihliadol a nepredložil vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti z dôvodu, že podanie žalobcu nespĺňalo náležitosti námietky zaujatosti v zmysle § 15a ods. 3, prvá veta O.s.p. (proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel). Žalobca vyjadril nespokojnosť s rozhodovaním Okresného súdu v Skalici a vyhlásil, že súd je neobjektívny a skorumpovaný, avšak neuviedol žiadne dôvody podľa § 14 ods. 1 O.s.p., pre ktoré by mala byť zákonná sudkyňa pre konanie o obnovu konania JUDr. Michaláčová vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Žalobca označil okolnosti, ktoré spočívajú v postupe ním vymenovaných sudcov v ich rozhodovaní v iných veciach, v takom prípade však súd na námietku zaujatosti neprihliada (§ 15a ods. 5 O.s.p.).

4. Podaním zo dňa 1.12.2014 žalobca spresnil, že jeho návrh na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava V sa vzťahuje aj na obnovu konania, teda nielen následné prejednanie veci samej po právoplatnom povolení obnovy konania.

5. Uznesením č.k. 2C/245/2014 - 76 zo dňa 10.12.2014 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica za kolízneho opatrovníka pre mal. G. J. v konaní o obnovu konania. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie ustanovený kolízny opatrovník i žalobca.

6. Dňa 30.3.2015 bol spis predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o návrhu žalobcu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Uznesením č.k. 2 Ndc 6/2015 zo dňa 29.4.2015 Najvyšší súd SR rozhodol, že návrhu na prikázanie veci vednej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/245/2014 Okresnému súdu Bratislava V nevyhovuje. Svoje rozhodnutie dôvodil tým, že delegácia veci z dôvodu vhodnosti je inštitútom výnimočným a skutočnosti, ktorými žalobca odôvodnil vhodnosť prikázania veci Okresnému súdu Bratislava V nie sú takého charakteru, aby mohli viesť k postupu podľa § 12 ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd SR upriamil pozornosť na to, že účelom inštitútu prikázania veci nie je riešenie námietky zaujatosti voči sudcom, náprava nesprávnych procesných postupov, prípadne iných porušení zákonov.

7. Uznesením č.k. 24Co/790/2015-135 zo dňa 15.12.2015 Krajský súd v Trnave potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu Skalica, ktorým bol mal. G. J. ustanovený kolízny opatrovník. Rozhodnutie nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, poštové zásielky za menovanú preberala jej svokra Z. H., ktorá sa však nepreukázala plnomocenstvom na zastupovanie žalovanej v predmetnom konaní, vrátane oprávnenia na preberanie súdnych písomností. Nakoľko žalobca vo svojich písomných podaniach tvrdil, že matka sa presťahovala aj s manželom a deťmi do Veľkej Británie, súd zisťoval aktuálny pobyt žalovanej a mal. G.. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 14.6.2016 súd zistil, že žalovaná bývala s manželom a deťmi vo Veľkej Británii na adrese K. M. Č.. XXX, Z. U. G. s tým, že sa má s deťmi vrátiť natrvalo na Slovensko od 12.7.2016 a jej manžel bude v Anglicku pracovať ešte rok. Po tomto oznámení súd opätovne doručoval rozhodnutie odvolacieho súdu žalovanej, ktorá si písomnosť prevzala do vlastných rúk dňa 14.7.2016 na adrese trvalého pobytu Y.. M. Č.. XX O. M..

8. Súd zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 6P/31/2010, že bolo vedené konanie o návrhu matky (žalovanej) na zákaz styku otca (žalobcu) s maloletým dieťaťom G. J., nar. XX.X.XXXX. Súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 6P/31/2010 - 841 zo dňa 24.10.2013, ktorým zakázal styk otca W. J., nar. X.X.XXXX s mal. G. J., I.. XX.X.XXXX, týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 8P/158/2008-323 zo dňa 20.1.2009 v časti úpravy styku otca s mal. G.. Súd zároveň zamietol návrh otca W. J., I.. X.X.XXXX zo dňa 22.7.2013 na obnovu konania a konanie o návrhu otca na zverenie mal. G. do jeho starostlivosti zastavil z dôvodu litispendencie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p., pretože na Okresnom súde Skalica už bolo skôr začaté konanie vo veci návrhu otca na zverenie mal. G. do jeho osobnej starostlivosti pod sp. zn. 3P/58/2009. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 26 Zákona o rodine. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil právny záver, že návrh matky na zmenu úpravy styku otca s mal. G. je dôvodný. Pred týmto rozhodnutím bolo naposledy o úprave styku otca s mal. G. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/158/2008-323 zo dňa 20.1.2009, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o stretávaní otca s maloletým G.. V porovnaní so stavom v čase predošlého rozhodovania súd videl zmenu pomerov v tom, že od uvedeného obdobia došlo ku zmene zdravotného stavu otca, ktorá zmena bola zistená na základe znaleckého posudku č. 22/2010 zo dňa 5.9.2011. Súd v konaní sp. zn. 6P/31/2010 vykonával dokazovanie aj obsahom spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 3P/58/2009 o návrhu otca na zmenu starostlivosti o mal. G. a jeho zverenie do starostlivosti otca. V uvedenom konaní vzhľadom na závažné tvrdenia otca, že maloletý G. je v domácnosti matky týraný a otec má podozrenie aj zo sexuálneho zneužívania maloletého, súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 15/2011 zo dňa 5.8.2011 vyhotoveného súdom ustanovenou znaleckou organizáciou Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela, Pezinok, súd zistil, že psychologickým vyšetrením mal. G. neboli zistené žiadne prejavy v emočnej alebo behaviorálnej sfére, ktoré by svedčili pre syndróm týraného alebo zanedbaného dieťaťa. U maloletého sa jedná o detskú osobnosť vo vývine, bez známok psychickej poruchy, bez príznakov syndrómu týraného alebo sexuálne zneužívaného dieťaťa. Zistená bolo zvýšená emocionálna záťaž podmienená stretávaním sa s biologickým otcom, jeho správaním a vplyvom počas styku s ním. V konaní sp. zn. 3P/58/2009 bolo nariadené tiež znalecké dokazovanie na skúmanie duševného stavu otca a bol podaný znalecký posudok č. 22/2010 zo dňa 5.9.2011, ktorý bol vypracovaný na základe jednorazového kontaktu s posudzovaným a na základe písomných prejavov otca zo spisu sp. zn. 3P/58/2009, keďže otec sa odmietol podrobiť znaleckému dokazovaniu. Z posudku vyplynulo, že otec trpí závažnou duševnou poruchou v zmysle psychózy, a to trvalou poruchou s bludmi

so zdĺhavým a komplikovaným liečením. Vzhľadom na zistenú psychickú poruchu otec nie je schopný zabezpečiť dieťaťu podmienky pre zdravý a harmonický duševný vývin dieťaťa. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie o zákaze styku otca s dieťaťom záujmom dieťaťa na zdravom psychickom vývine a duševnej pohode, keď zistil, že mal. G. pri stretávaní sa s otcom bol vystavený negatívnym prejavom otca voči matke maloletého a jej manželovi a vyjadril názor, že takéto verbálne prejavy otca určené mal. G. majú negatívny vplyv na psychický vývin maloletého. Súd prihliadol i na názor maloletého zisťovaný pri znaleckom dokazovaní, aj príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v rámci individuálnych konzultácií psychológa s maloletým, podľa ktorého mal. G. odmietal naďalej sa stretávať s otcom, vyjadroval k svojmu otcovi negatívny emocionálny postoj až strach. Súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 6P/31/2010 dospel k záveru, že záujem maloletého G., ktorý má podľa ústavy právo na všestranný harmonický vývoj a rozvoj, prevyšuje právo rodiča na styk s dieťaťom, že právo rodiča na styk s dieťaťom ustupuje dôležitejšiemu právu a záujmu maloletého dieťaťa, ktorým je jeho psychický vývin. Prihliadol pri tom aj na skutočnosť, že po vydaní predbežného opatrenia na dočasný zákaz otca stretávať sa s dieťaťom, stav mal. G. sa skonsolidoval, v škole dosahuje výborné vyučovacie výsledky, športuje, v rodinnom prostredí sa dobre cíti. Preto súd v záujme maloletého dieťaťa rozhodol o zákaze styku otca s maloletým G.T.. Súd sa vyjadril tiež k návrhom otca na doplnenie dokazovania o výsluch maloletého a vyšetrenie duševného stavu matky a jej manžela, ktoré návrhy na doplnenie dokazovania zamietol ako nedôvodné a nadbytočné s tým, že výsluch maloletého na pojednávaní nepovažoval za vhodný vzhľadom na jeho nízky vek a závery znaleckého dokazovania, nakoľko výsluch na súde ku skutočnostiam týkajúcim sa otca by mohol na mal. G. nepriaznivo vyplývať, spôsobiť mu psychický diskomfort.

9. Proti rozsudku č.k. 6P/31/2010 - 841 zo dňa 24.10.2013 podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd v Trnave rozhodol rozsudkom č.k. 23CoP/119/2013 - 897 zo dňa 31.3.2014 tak, že napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odôvodnení uviedol, že preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav a pretože v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia Krajský súd Trnava konštatoval, že zákaz styku rodiča s dieťaťom znamená vážny zásah do práva rodiča vyplývajúceho z inštitútu rodičovskej zodpovednosti. Ustálená judikatúra umožňuje zakázať styk dieťaťa s rodičom v prípade, ak je to v záujme zachovania fyzického a aj psychického zdravia dieťaťa. Ide teda o prípady, keď je dieťa pri pobyte s druhým rodičom (pri styku) ohrozované na zdraví tak, že je neurotizované, popudzované voči rodičovi, ktorý má dieťa vo výchove, ale aj o prípady, kedy rodič poskytuje dieťaťu nevhodný životný príklad, ohrozuje mravnosť. Rozhodnutie súdu záleží na odbornom posúdení znalca, psychológa. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie (v súvisiacej veci sp. zn. 3P/58/2009 o návrhu otca na zverenie syna do jeho osobnej starostlivosti). Zo záverov znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela, Pezinok vyplynulo, že otec maloletého trpí závažnou duševnou poruchou, ktorá má trvalý charakter, ide o trvalú poruchu s bludmi. Vzhľadom na zistenú poruchu otec nie je schopný zabezpečiť pre dieťa podmienky pre zdravý a harmonický duševný vývin dieťaťa. S odkazom na znalecký posudok týkajúci sa psychického stavu mal. G., maloletého kontakt s otcom psychicky zaťažuje, vyvoláva v ňom negatívne emócie, spôsobuje jeho psychický diskomfort. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku, odvolací súd poznamenal, že znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené a v znaleckom posudku oznamuje subjektívny výsledok tohto posúdenia. Dôkaz znaleckým posudkom je súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v 132 O.s.p. Hodnoteniu súdu pritom podľa ustálenej súdnej praxe nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, pretože k tomu sudca nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie znaleckého posudku vykonať. Podľa Krajského súdu v Trnave boli závery znaleckého dokazovania jednoznačné, logicky vysvetlené, presvedčivé, preto je zo strany súdu potrebné ich pri rozhodovaní rešpektovať. V danom prípade závery znaleckého dokazovania jasne preukazujú, že otec dieťa pri styku psychicky zaťažuje, útočí na matku dieťaťa, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, t.j. nevhodne vplýva na maloleté dieťa. V prípade nezakázania styku otca s dieťaťom by toto nevhodné správanie zo strany otca mohlo zanechať následky na psychickom zdraví dieťaťa. Odvolací súd zároveň poukázal na skutočnosť, že pre rozhodovanie súdu je dôležitý skutkový stav v čase jeho rozhodovania a keďže v čase rozhodovania súdu posúdili znalci psychický stav otca za tak vážny, že mu neumožňuje stretávať sa so synom, súd styk otca so synom zakázal. Nejde však o rozhodnutie konečné v tom smere, že ak sa znova zmenia pomery (otec sa začne zo svojej choroby liečiť, navštevovať psychiatra,

užívať predpísané lieky a jeho zdravotný stav sa zlepší), otec môže podať návrh na obnovenie styku s maloletým synom.

10. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

11. Podľa § 399 C.s.p., žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

12. Podľa § 400 C.s.p., žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.

14. Podľa § 413 ods. 2 C.s.p., ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

15. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Obnova konania v systéme mimoriadnych opravných

prostriedkov je upravená v Civilnom sporovom poriadku, Civilný mimosporový poriadok <aspi:// module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> obsahuje len niektoré ustanovenia o žalobe na obnovu konania, avšak na konanie podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie, alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje postup po povolení obnovy konania, t.j. nové prerokovanie a rozhodnutie veci, ktorá bola napadnutá žalobou o obnovu konania. Predtým, ako súd začne skúmať samotné dôvody žaloby na obnovu konania (teda či je naplnený niektorý z dôvodov obnovy konania taxatívne ustanovených v § 397 Civilného sporového poriadku), súd musí mať preukázané, že boli splnené základné procesné podmienky pre podanie takejto žaloby, t.j. že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, že bola podaná oprávnenou osobou, že obsahuje predpísané náležitosti a že ide o prípustný predmet obnovy konania, teda že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť žalobou na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci. Ak súd zistí, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, musí žalobu na obnovu konania odmietnuť (§ 413 C.s.p.). Súd má za to, že v danom prípade nebola splnená posledná uvedená zákonná podmienka prípustnosti obnovy konania, nakoľko žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, ktorého zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

20. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2010, sp. zn. 3 Obdo 1/2009, o neprípustný návrh na obnovu konania ide vtedy, ak to výslovne ustanovuje zákon. Patria sem prípady, ak návrh na obnovu konania smeruje proti spôsobilým rozhodnutiam, ktoré však nie sú právoplatné, proti iným rozhodnutiam než právoplatným rozsudkom alebo uzneseniu o schválení zmieru, právoplatnému platobnému rozkazu alebo právoplatným rozhodnutiam vydaným v konaní o dedičstve, proti tým rozhodnutiam, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak alebo ak sa návrh na obnovu konania nepodá z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 OSP <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb. %2523228'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (dnes § 397 C.s.p.).

21. Pokiaľ ide o rozhodnutia vo veciach upravených Civilným mimosporovým poriadkom, žaloba na obnovu konania je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom s výnimkou rozsudkov o vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 74 C.m.p. <aspi://module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z.%252374'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), a rozsudkov, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 C.s.p. <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523399'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nie je možné dosiahnuť inak (§ 75 C.m.p. <aspi:// module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z.%252375'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

22. V danom prípade žalobca napadol žalobou na obnovu konania rozsudok vydaný vo veci úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, ktorá patrí do agendy konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 písm. d/ C.m.p.). Civilný sporový poriadok ustanovuje v § 121, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Rovnako tak aj Zákon o rodine v ust. § 26 zakotvuje, že rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností súd môže aj bez návrhu zmeniť, ak sa zmenia pomery. Rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností treba rozumieť aj rozsudok, ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Styk rodiča s dieťaťom patrí medzi základné rodičovské práva garantované Zákonom o rodine a výkon tohto práva súd upraví v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom.

23. Žalobu na obnovu konania nemožno podať proti rozhodnutiam, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 C.s.p.) Ide o prípady, keď podľa príslušného zákonného ustanovenia možno pôvodné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť bez toho, aby prebehla obnova konania. Tak je tomu aj pri rozsudkoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, ktoré možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§ 121 C.s.p.). Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti

právoplatného rozhodnutia, avšak pre dosiahnutie zmeny právoplatného rozhodnutia vo veci výkonu rodičovských práv a povinností, t.j. aj v otázke úpravy styku rodiča s dieťaťom, nie je potrebné (a ani zákonom dovolené) napádať právoplatné rozhodnutie žalobou na obnovu konania, ale možno sa priamo domáhať vydania nového rozhodnutia podaním návrhu na začatie konania. Pri zmene pomerov môže súd rozhodnúť aj bez návrhu (§ 121 C.s.p., § 26 Zákona o rodine). V samotnom napádanom rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/119/2013 - 897 zo dňa 31.3.2014 súd v závere odôvodnenia uvádza, že nejde o rozhodnutie konečné v tom smere, že ak sa znova zmenia pomery (otec sa začne zo svojej choroby liečiť, navštevovať psychiatra, užívať predpísané lieky a jeho zdravotný stav sa zlepší), môže podať návrh na obnovenie styku s maloletým synom.

24. Nakoľko žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 6P/31/2010

- 841 zo dňa 24.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/119/2013-897, ktorými bol upravený (zakázaný) styk otca s maloletým dieťaťom, t.j. ktorými bol upravený výkon rodičovských práv a povinností, a zákon voči takémuto rozsudku obnovu konania nepripúšťa, pretože jeho zmenu možno dosiahnuť aj inak (podaním nového návrhu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom), súd žalobu otca mal. dieťaťa na obnovu konania ako neprípustnú odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. c) C.s.p. bez toho, aby sa ďalej zaoberal dôvodmi prípustnosti obnovy konania podľa § 397 C.s.p. Keďže v danej veci nedošlo k vecnému prejednaniu žaloby na obnovu konania z hľadiska skúmania a preukazovania dôvodov jej prípustnosti v zmysle § 397 C.s.p., vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie (§ 177 ods. 1 C.s.p.). Civilný sporový poriadok dokonca v § 413 ods. 2 výslovne ustanovuje, že ak súd žalobu na obnovu konania odmietne, žalobu ani netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

25. Nad rámec uvedeného však súd považuje za vhodné v stručnosti poukázať i na to, že žalobca v podanej žalobe na obnovu konania neoznačil také skutočnosti alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, ani neoznačil (nenavrhol) dôkazy, ktoré možno vykonať a nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, nakoľko žalobca ku všetkým ním označeným dôkazom v žalobe na obnovu konania uviedol, že tieto navrhoval aj v pôvodnom konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní, avšak nie je spokojný s postupom súdov, keď ním navrhnuté dôkazy nevykonali a zároveň vyjadroval zásadný nesúhlas s hodnotením dôkazov už vykonaných. Jednalo sa o návrh žalobcu na prizvanie mal. G. na pojednávanie a jeho výsluch, nariadenie vyšetrenia psychického stavu žalovanej a jej manžela R. H., dokazovanie lekárskymi správami a svedeckými výpoveďami založenými v spise 3P/58/2009 a doloženými aj k žalobe na obnovu konania. Žalobca teda poukazuje na také skutočnosti a dôkazy, ktoré boli známe súdu aj žalobcovi už v pôvodnom konaní, avšak súdy ich nevykonali, prípadne vykonané dôkazy hodnotili spôsobom, s ktorým žalobca nesúhlasí. Uvedené však nemožno prezentovať ako dôvod pre obnovu konania. Účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 2. 2010, sp. zn. 4 Cdo 18/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 1. 2010, sp. zn. 3 Obo 138/2009. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). Nakoľko žalobca v žalobe uviedol len skutočnosti a dôkazy už skôr známe, jeho žalobu na obnovu konania možno označiť aj ako zjavne nedôvodnú, čo je ďalším dôvodom odmietnutia žaloby na obnovu konania v zmysle § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p. Žaloba na obnovu konania však bola súdom odmietnutá najmä z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná (§ 413 ods. 1 písm. c) C.s.p.), a teda dôvod pre odmietnutie žaloby bol daný už zistením tohto nedostatku podmienky prípustnosti obnovy konania.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že táto si žiadne trovy konania nevyčíslila a z obsahu spisu jej ani žiadne trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.