Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4P/46/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou vo veci starostlivosti o maloletého U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D., dieťa rodičov: matky J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, XXX XX D., toho času bytom ul. T. B. XXX/X, XXX XX D., a G. P. Q., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. M. A., sídlisko X. L., toho času bytom XX M., R., C. XAL, Y. Q., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletý U. Q., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, od 01.06.2016.

III. Zročné výživné za obdobie od 01.06.2016 do 31.12.2016 vo výške 900,- eur na maloletého U. Q., nar. XX.XX.XXXX, súd povoľuje otcovi zaplatiť v 100,- eur mesačných splátkach, vždy k rukám matky dieťaťa spolu s bežným výživným, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

IV. Styk otca s maloletým U. Q., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 01.06.2016 sa matka maloletého U. Q., nar. XX.XX.XXXX domáhala, aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otec maloletého dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 500,- eur mesačne.

2. Návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa nie je v partnerstve od augusta 2015. Už viac rokov mali nedorozumenia a chorľavého syna, s ktorým sama musela chodiť zo zahraničia na Slovensko, aby sa jeho stav upravil. Otec jej vôbec neprispieval, nezaujímal sa o synov stav. Otec pracuje v spoločnosti Honeytop Speciality Foods Ltd., vo Veľkej Británii s mesačným zárobkom 1.600,- eur. Maloletý chodí do materskej školy, hráva futbal, potrebuje ošatenie a lieky. Ona v súčasnosti nepracuje.

3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že matka po tom, čo ho dňa 17.01.2016 oklamala a odišla so synom, vzala so sebou približne 5.000,- libier. Vrátila sa v auguste 2016 aj so synom. Keď v septembri 2016 odišla opäť na Slovensko, vybaviť si pas, vzala približne 1.000,- libier. Syn navštevoval školu vo Veľkej Británii, preto matka bola na Slovensku sama. O syna sa zaujíma, na

Slovensku bol v novembri 2016, na synove narodeniny. Keď odchádzal nechal matke na živobytie 300,- eur. Keďže matka poberá vo Veľkej Británii na syna prídavky vo výške necelých 140,- libier, navrhol jej, že bude platiť na syna výživné vo výške 200,- libier, s čím matka nesúhlasila. Ďalej uviedol, že nič nevlastní, nemá peniaze, synovi chce platiť, pretože je to jeho jediný syn. Žiadal, aby súd určil výživné na syna a nie na matkine dlhy za úvery za dva byty, čo vlastní. Jeho príjem za dva týždne je vo výške 688,70 libier. Jeho mesačné výdavky sú tvorené nákladmi na bývanie vo výške 550,- libier, za elektrinu a plyn platí 20,- libier, za telefón 35,- libier, za poistku na auto platí 160,- libier, strava, cigarety a palivo do auta ho stojí 130,- libier týždenne, potrebuje tiež oblečenie a kozmetiku. Matka vždy od neho utekala, ale syn chce byť v Anglicku, hlavne pri ňom. Matka sa do Anglicka vráti vždy, keď treba synovi nakúpiť a podobne. Uviedol tiež, že matka pracuje na živnosť ako opatrovateľka v Rakúsku a bola tam v polovici novembra 2016. Matka s ním prostredníctvom syna vždy manipulovala. Keď sa jej zunovalo na Slovenku a nemala peniaze, vedela, že syna bude vždy volať k sebe, a vždy to aj tak bolo, objednali sa lístky a prileteli.

4. V súlade s ustanoveniami §§ 30 a 31 Civilného mimosporového poriadku súd vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaný. Otec svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnil pracovnou vyťaženosťou, nežiadal o odročenie nariadeného pojednávania. Súd dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania nezistil. S prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy súd vo veci konal a rozhodol.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to fotokópiou a originálom rodného listu maloletého dieťaťa, správou ÚPSVaR Revúca a potvrdením o evidencii, správami Mestského úradu v D., Soc. poisťovne na otca maloletého dieťaťa, Daňového úradu U., ÚPSVaR F. M. A., správou Soc. poisťovne na matku maloletého dieťaťa, správou Základnej školy s materskou školou T. vrátane potvrdenia o príjme, správou Daňového úradu B. Bystrica, správou Mesta F. M. A., tiež správou ÚPSVaR D. zo šetrenia pomerov, výpismi zo živnostenského registra Slovenskej republiky, a listinnými dôkazmi predloženými otcom maloletého dieťaťa, a to za účelom zistenia skutočného stavu veci, zohľadňujúc záujmy maloletého dieťaťa, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Matka na pojednávaní nepoprela, že v novembri pred synovými narodeninami bola v Rakúsku. Uviedla, že bolo to na záskok, na 9 dní. Živnosť nemá. Poprela tiež tvrdenie otca, že pri odchode z Anglicka zobrala 5.000,- libier a neskôr 1.000,- libier. 6,5 roka pracovala v Anglicku, a boli to jej úspory, ktoré si zarobila. Je pravdou, že na Slovensku kúpila byt na hypotéku, ale prerobila si ho zo svojich úspor a tiež z peňazí, ktoré si zarobila v materskej škôlke. Potvrdila, že otec jej nechal, naposledy, keď bol na Slovensku 300 €. Prídavky na syna z Anglicka už nepoberá, lebo syn nechodí do školy v Anglicku. Nepoberá ani prídavky na Slovensku. Potvrdila i to, že jej otec ponúkol platenie výživného vo výške 200 libier, ale chcela to mať na papieri, lebo rok a osem mesiacov, keď spolu nežili, jej neposielal na syna ani cent, aj napriek tomu, že jej to stále sľuboval. Ani raz to však neurobil. K výdavkov otca na nájomné, uviedla, že otec býva v dome spolu so svojím bratom. Dom je napísaný na jeho brata a nájomné mu otec platí po dohode s ním. Koľko mu dá, je vecou ich dohody, ale je to 500 libier. Čo sa týka leteniek, tieto si platila v priebehu 6 rokov, čo žili spolu s otcom, sama. Otec jej dal tento rok na letenku 200 libier, a to keď bola na brigáde v sklade, a U. chcel prísť za ňou. Na letenku doložila 40 libier, aby mohla prísť pre neho na Slovensko a vrátiť sa späť do Anglicka.

7. Vo svojej výpovedi matka ďalej uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú spolu, lebo spolu nevychádzajú. Posledne sú to tri mesiace. Predtým asi mesiac v Anglicku. Stále sa rozchádzajú a schádzajú, lebo ona nechce žiť taký spôsob života, aký chce žiť otec. Otec, keď skončí prácu, a cez víkendy, pije s kamarátmi. Aj keď šli niekde na návštevu, vždy tam bol alkohol. Nechce, aby sa syn na to pozeral. Otec sa práce tiež nikdy nechcel vzdať. Keď bol syn chorľavý, vždy musela s ním ostať ona. Chodievala so synom na Slovensko, lebo zdravotná starostlivosť v Británii je veľmi slabá. Keď mal syn zväčšenú mandľu, takmer ohluchol. Tento rok bol operovaný v Banskej Bystrici. Vybrali mu nosnú mandľu a museli mu čistiť uško od hlienu, aby neohluchol. Otec tomu neverí, pretože nevie dobre anglický jazyk, a je tam veľká jazyková bariéra. Slovnú zásobu, čo sa týka práce, si za tie roky osvojil, ale čo sa týka bežnej komunikácie, či kontaktu s úradmi, alebo zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, prekladateľku mu vždy robila ona. Aktuálne nemá žiadny príjem. V novembri bola na záskok, ako operka, v Rakúsku na 9 dní. Zarobila 630,- eur. Naposledy pracovala v materskej škôlke, bolo to do decembra 2015, tam dostala poslednýkrát výplatu. Odvtedy nepoberá ani len prídavky v Anglicku ani na Slovensku. Čo sa týka výdavkov tieto tvoria: splátka hypotéky za kúpu bytu vo výške 35,- eur, za elektrinu 50,- eur a 50,- eur za vodu, internet

20,- eur, telefón si dobíja iba na kredit. Synovi sporí 20,- eur mesačne, škôlku platí 22,- eur mesačne, za pracovné zošity v škôlke zaplatila polročný poplatok 35,- eur, poplatok za futbalový krúžok polročne platí 30,- eur, za lieky v súvislosti s jeho častými chorobami dopláca asi 10,- eur mesačne, strava ich spolu stojí 200,- eur, a hygiena asi 10,- eur. Potvrdila, že otec silou mocou chce, aby sa so synom vrátila do Anglicka. Ako príklad uviedla, keď boli naposledy v Anglicku, bývali so synom sami. Za prenájom bytu platili administratívny poplatok, ako kredit šek, vo výške 300,- eur a nájomné stálo dvakrát po 650,- eur, bolo to však jediný krát, pretože otec chce stále bývať v domácnosti spolu so svojím bratom. Dovtedy obývali štvorizbový dom, v ktorom bývali dve rodiny, jeho brat spolu s dvomi deťmi a oni traja, jednoducho sa to, podľa nej, nedalo. A aj keď brat otca za tento dom platí 1000 libier mesačne, berie rôzne príspevky, a otec mu nemusí dávať 500 libier, ale dáva mu ich pretože chce. Dôvodom je to, že otec nechce bývať sám. Šiel by, ak by mu dala peniaze. Otec nikdy nič sám neplatil, všetko šlo vždy napoly. Nikdy nevidela jeho účet, nevie či má úspory. Každý mal a používal svoju platobnú kartu. Je pravdou, že otec kupoval stravu, ona však šatila syna, seba i jeho. Auto tiež kúpila zo svojich peňazí. Platba za auto šla z peňazí z jej účtu. Vtedy pracovala na polovičný úväzok a tiež poberala na syna prídavky. Styk otca so synom nežiadala upraviť.

8. Rodným listom vedeným Ministerstvom vnútra v osobitnej matrike Bratislava, zapísaným vo zväzku G., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, mal súd preukázané, že maloletý U. Q. sa narodil dňa XX.XX.XXXX vo Z. Q., P. v P. B. F. Q. a P. Í. a jeho rodičmi sú J. Q., nar. XX.XX.XXXX a P. Q., nar. XX.XX.XXXX.

9. Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný vo Veľkej Británii a jeho príjem zo zamestnania je vo výške 688,70 libier každé dva týždne (1.377,40 libier mesačne). Iný príjem nemá. Matka je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v súčasnosti nemá žiadny pravidelný príjem. Naposledy bola zamestnaná v dobe od 01.10.2014 do 30.09.2015, ako pedagogický asistent učiteľa v materskej škole a jej priemerný čistý príjem bol vo výške 355,53 eur. Odvtedy mala matka iba nepravidelný príjem z brigád v zahraničí.

10. Zo správy zo šetrenia pomerov v domácnosti matky maloletého dieťa vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Otec sa zdržiava v Anglicku, kde pracuje. Matka so synom obýva dvojizbový byt s príslušenstvom na Slovensku v D., ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Maloletý U. má k dispozícii detskú izbu, ktorá je prispôsobená jeho veku a potrebám. Hygiena bývania je na požadovanej úrovni. V byte je zavedená voda aj elektrina. Maloletý U., keď sa s matkou zdržiavajú na Slovensku, navštevuje materskú školu. Pokiaľ je matka s maloletým v Anglicku, maloletý tam navštevuje školu, a otec je so synom kontakte. Otec sa o syna zaujíma, nakupuje mu ošatenie. Maloletý komunikuje v slovenskom aj anglickom jazyku. Vykonaným šetrením v domácnosti matky bolo zistené, že maloletý U. má zabezpečené všetky potreby pre jeho zdravý fyzický a psychický vývin.

11. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím na vykonané šetrenie a vykonané dokazovanie navrhol zaviazať otca prispievať na výživu syna sumou 200,- eur mesačne, pretože otec sám aj vo svojom vyjadrení uviedol, že je ochotný a schopný túto sumu platiť, pričom táto zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Vzhľadom na jeho vek je tiež potrebné ponechať priestor aj na zvýšenie výživného do budúcna. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhol neupravovať, nakoľko rodičia sa vedia dohodnúť.

12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Súd skúmal, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.novembra 2003 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 a v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenia“), keďže otec žije a pracuje vo Veľkej Británii a matka s maloletým dieťaťom majú bydlisko na území Slovenskej republiky. Ustanovenia o právomoci súdu členského štátu na konanie s cudzím prvkom sú upravené v II. kapitole Nariadení, a podľa základnej zásady vyjadrenej v obidvoch Nariadeniach právomoc súdov členského štátu vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu a vo veciach vyživovacej povinnosti je daná podľa miesta

obvyklého pobytu dieťaťa v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Keďže maloleté dieťa má bydlisko na území Slovenskej republiky, konkrétne v okrese Revúca, v danom prípade je na konanie daná právomoc súdu Slovenskej republiky a návrh na začatie konania bol matkou podaný na miestne príslušnom Okresnom súde Revúca. Z hľadiska aplikácie rozhodného práva je v zmysle § 24 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom namieste aplikácia hmotnoprávnych predpisov Slovenskej republiky, keďže predmetom konania je konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorého rodičia spolu nežijú, a maloleté dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, a iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodného práva týkajúca sa vyživovacej povinnosti v zmysle rozhodnutia rady z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (ďalej len Protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť), v konaní preukázaná nebola.

27. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel návrhu matky a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, lebo vykonaným dokazovaním mal preukázanú jeho dôvodnosť. Medzi rodičmi nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti, bol preto daný dôvod na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti súd prihliadal predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, na jeho vek, citové väzby, vývinové potreby, a na stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd tiež prihliadal na schopnosť rodičov navzájom komunikovať a dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa nerozporoval návrh matky, aby bolo maloleté dieťaťa zverené do jej osobnej starostlivosti, a aby matka maloleté dieťaťa zastupovala a spravovala jeho majetok, súd preto zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

28. V otázke určenia výživného sa rodičia neboli schopní dohodnúť, pretože s navrhovanou výškou výživného na maloleté dieťaťa otec nesúhlasil. Hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach súd čiastočne vyhovel návrhu matky, keďže v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku mal preukázanú jeho dôvodnosť. Je nepochybné, že matka má v súvislosti osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, jeho výchovou a zabezpečovaním jeho základných a odôvodnených potrieb od odchodu zo spoločnej domácnosti v Anglicku a presťahovaním sa na Slovensko vyššie výdavky. Rodičia maloletého žijú nielen v oddelených domácnostiach, ale i v rôznych krajinách, súd preto s odbornou starostlivosťou hodnotil nielen výšku príjmov, ale aj účelnosť výdavkov vynakladaných obidvomi rodičmi, zohľadňujúc skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými ich osobnými výdavkami, ktoré nemôžu byť vyhodnotené v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré je výživou odkázané na svojich rodičov.

29. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov súd nebral do úvahy výdavky rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a to z jedného prostého dôvodu, že maloleté dieťa nie je objektívne schopné samo sa živiť a je výživou odkázané na svojich rodičov. Okrem otcom uvedeného výdavku na cigarety, súd takéto výdavky na strane ani jedného z rodičov nezistil. Hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach súd vyhovel návrhu matky iba čiastočne tak, že určil výživné na maloletého U. v sume 200,- eur mesačne. Súd dospel k záveru, že uvedená čiastka plne zodpovedá zisteným pomerom, veku a potrebám maloletého dieťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie, ako i zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov. Súd prihliadol i skutočnosť, že na strane maloletého dieťaťa vznikajú iba mierne zvýšené výdavky súvisiace s jeho častými ochoreniami, a výživné preto viac menej slúži na pokrytie bežných výdavkov súvisiacich s uspokojením základných životných potrieb maloletého dieťaťa. Výživné navrhované matkou v sume 500,- eur nie je preto odôvodnené nevyhnutnými výdavkami matky v súvislosti výchovou maloletého dieťaťa ani jeho odôvodnenými potrebami a nie je ani v súlade s potencionálnymi budúcimi pomermi maloletého dieťaťa, keďže tieto sa v budúcnosti budú meniť a zakladať nárok na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na strane druhej, v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťaťa prispievať na jeho výživu takto určeným výživným, keď vo svojom vyjadrení sám uviedol, že je ochotný a schopný túto sumu platiť. Z uvedených dôvodov súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť platiť výživné na maloletého U. Q., nar. XX.XX.XXXX v sume 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom,

ktorým bol súdu doručený návrh matky na určenie výživného, t. j. od 01.06.2016. Vo zvyšnej časti súd návrh matky vyhodnotil ako nedôvodný.

30. S poukazom na uvedené súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu od podania návrhu na súd, t.j. od 01.06.2016, preto otcovi vzniklo zaostalé výživné na maloletého U. za obdobie od 01.06.2016 do 31.12.2016 v sume 900,- eur (6 mesiacov krát 200,- eur mínus 300,- eur, ktoré otec matke zaplatil v novembri 2016, ktorú skutočnosť matka na pojednávaní žiadnym spôsobom nerozporovala). Zaostalé výživné súd povolil otcovi splácať v 100,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, v zmysle ustanovenia § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, keď súd prihliadol na výšku zaostalého výživného a príjem otca, ktorý nedosahuje takú mieru, aby mohol splatiť výšku zameškaného výživného naraz. Zameškané výživné súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným tiež k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

31. Matka na pojednávaní potvrdila, že styk otca s maloletým dieťaťom prebieha, otec sa o syna zaujíma a je s ním v kontakte. Uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojom vyjadrení i otec maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého dieťaťa styk nežiadali ani upraviť, súd preto styk otca s maloletým dieťaťom neupravoval.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali, t.j. matka a kolízny opatrovník.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.