Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-123-2012.pdf
PDF · 117.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/1208/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: MVDr. Jozef Taiš, bytom Ruskov 285, zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Račí potok 3, Košice, v konaní o zaplatenie 1.065,52 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 209,30 € zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 856,22 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 856,22 € od 12.10.2011 do zaplatenia.
Žalobca má nárok na náhradu 60 % trov konania proti žalovanému.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.6.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.065,52 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.065,52 € od 12.10.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 28.6.2010 bolo OO PZ Bohdanovce žalobcovi ohlásené poškodenie telekomunikačného zariadenia - podzemného 800 žilového telekomunikačného kábla TCEPKPFLE 200XNO,4, ku ktorému došlo v obci Ruskov pri rodinnom dome č. 285 v súvislosti s výkopovými prácami, čím bola úplne prerušená prevádzka telekomunikačného zariadenia. Kábel bol poškodený pri výkopových prácach pri výstavbe prípojky kanalizácie, priamym poškodzovateľom bol žalovaný. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný bol vo veci predmetného poškodenia Obvodným úradom Košice - okolie, rozhodnutím o priestupku č. B/2010/04831 zo dňa 2.12.2010 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejného poriadku. V rozhodnutí bolo konštatované, že došlo k ohrozeniu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a to telekomunikačnej siete obce Ruskov,žalovaný poškodením telekomunikačného kábla spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.065,52 € pozostávajúcu z I. nákladov reálne vynaložených na opravu telekomunikačného kábla v sume 856,22 € a II. ušlého zisku 209,30 € z dôvodu prerušenia prevádzky. Žalovaný podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol ako príslušný odvolací orgán Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 2.5.2011 č. SVS-OP 2011/009425/TKP tak, že odvolanie žalovaného zamietlo a potvrdilo rozhodnutie Obvodného úradu Košice-okolie č. B/2010/04831 zo dňa 2.12.2010. Žalobca žalovanému vzniknutú škodu fakturoval faktúrou č. 90086408 splatnou dňa 11.10.2011 na sumu 1.065,52 €, k náhrade škody žalovaného aj vyzval, žalovaný mu ju však neuhradil.
2. Vo veci bol dňa 22.3.2013 vydaný platobný rozkaz č.k. 7C/123/2012-36, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 41 spisu). V odpore uviedol, že kábel ktorý preťal bol bez príznačného farebného, či akéhokoľvek označenia, nebol uložený v predpísanej hĺbke, miesto uloženia nebolo
vyznačené žiadnou výstražnou fóliou, chýbal kryt kábla a nebolo tam ani žiadne pieskové úložisko a chránička kábla. Tieto výstražné značenia a ochranné prvky musia podľa STN normy reálne chrániť kábel. Kábel nebol chránený žiadnym spôsobom a ani nebol uložený v správnej hĺbke. Ďalej žalovaný poukázal na to, že od obce mal súhlasné stanovisko na výkopové práce a zákon mu neukladá, aby požiadal pred výkopovými prácami o vytýčenie podzemných zariadení. Pred domom, kde uskutočňoval výkopové práce sú telekomunikačné káble vedené vzduchom na stĺpoch, nemohol preto predpokladať, že budú vedené aj v zemi a vôbec nie, že nebudú chránené. Čo sa rozhodnutí správnych orgánov týka, na ktoré v žalobe poukázal žalobca, k týmto uviedol, že má za to, že nimi bol ukrátený na svojich právach a podal proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR zo dňa 2.5.2011 č. SVS-OP 2011/009425/TKP žalobu o preskúmanie zákonnosti na Krajský súd v Bratislave.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.6.2013 k odporu (č.l. 51 spisu) uviedol, že žalovaný si k vykonaniu výkopových prác za účelom zriadenia kanalizačnej prípojky obstaral súhlasné stanovisko obce, v ktorom bol upozornený na prípadné podzemné vedenia. Zriadenie kanalizačnej prípojky je v zmysle § 55 zákona č. 50/1976 Zb. drobnou stavbou a podľa § 57 tohto zákona sa pri realizácii drobnej stavby vyžaduje ohlásenie príslušnému stavebnému úradu. Prílohou ohlásenia drobnej stavby je v prípade zriadenia prípojky aj vyjadrenie o existencii podzemných vedení, okrem iných subjektov aj vyjadrenie žalobcu. Drobnú stavbu možno v súlade s citovaným zákonom uskutočniť až po doručení písomného oznámenia stavebného úradu, že proti drobnej stavbe nemá námietky. Zo zisteného skutkového stavu ale vyplýva, že žalovaný si nezabezpečil vyjadrenie žiadneho subjektu o existencii podzemných vedení. Úvahy žalovaného, že nemohol predpokladať, že telekomunikačné káble budú vedené aj v zemi preto žalobca považoval za bezvýznamné.
4. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav : Z protokolu o poškodení telekomunikačného zariadenia zo dňa 24.9.2010 (č.l. 6 spisu) vyplynulo, že dňa 28.6.2010 bol v obci Ruskov pri dome č. 285 poškodený podzemný telekomunikačný kábel TCEPKPFLE 200XNO,4. Kábel bol poškodený pri výkopových prácach pri výstavbe kanalizácie, prevádzka telekomunikačného zariadenia bola prerušená úplne. V čase poškodenia bol kábel umiestnený v zemi v hĺbke 55 centimetrov a priamym poškodzovateľom bol MVDr. Jozef Taiš, bytom Ruskov č. 285, okres Košice-okolie, ktorý odmietol podpísať protokol o poškodení telekomunikačného zariadenia a uhradiť škodu. Prevádzkovateľ telekomunikačného zariadenia sa o existencii kábla v mieste nevyjadril, zakreslenie poškodeného telekomunikačného zariadenia v dokumentácii stavby - činnosti nebolo, rovnako nebolo ani vytýčenie poškodeného zariadenia v mieste poškodenia. V zmysle predmetného protokolu predpokladaná výška škody predstavovala 1.065,52 €. Poškodenie telekomunikačného kábla bolo hlásené OO PZ Bohdanovce dňa 28.6.2010. Obvodný úrad Košice-okolie, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím o priestupku B/2010/04831 zo dňa 2.12.2010 (č.l. 20 spisu) uznal obvineného MVDr. Jozefa Taiša vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.6.2010 v čase okolo 17,00 hod. v obci Ruskov, okres Košice-okolie počas výkopových prác pri výstavbe prípojky kanalizácie do rodinného domu č. 285 ručným náradím a to krompáčom pretrhol podzemný 800 žilový telekomunikačný kábel, pričom došlo k ohrozeniu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, čím spôsobil škodu pre Slovak Telekom, a.s. vo výške 856,22 eur a ušlý zisk vo výške 209,30 eur. V zmysle uvedeného rozhodnutia súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj odborné vyjadrenie č. 80/10 Doc. Ing. Karola Klucha, PhD. zo dňa 16.7.2010, v ktorom je uvedené, že škoda spôsobená poškodením kábla zodpovedá údajom uvedeným spoločnosťou T-Com, t.j. vo výške 856,22 € bez DPH (č.l. 23 spisu). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SVS-OP-2011/009425/TKP zo dňa 2.5.2011 (č.l. 25 spisu) o odvolaní MVDr. Jozefa Taiša proti rozhodnutiu Obvodného úradu Košice-okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy č. B/2010/04831 z 2.12.2010 rozhodlo, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie MVDr. Jozefa Taiša zamieta a rozhodnutie Obvodného úradu Košice-okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy č. B/2010/04831 z 2.12.2010 potvrdzuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžo/67/2014 zo dňa 29.2.2016 (č.l. 137 spisu) v právnej veci žalobcu MVDr. Jozef Taiš, proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/009425/TKP zo dňa 2.5.2011, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/145/2011-43 zo dňa 24.5.2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/145/2011-61 zo dňa 24.7.2013 rozhodol, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/145/2011-43 zo dňa 24.5.2013 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/145/2011-61 zo dňa 24.7.2013 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/009425/TKP zo dňa 2.5.2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Z podania žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 14.6.2012 označeného ako „Vec: Náhrada škody v sume 1.065,52 EUR“ (č.l. 13 spisu) mal súd za preukázané, že žalobca žiadal žalovaného, aby sumu 1.065,52 € uhradil v termíne do 3 dní od obdržania tohto listu v zmysle faktúry č. 90086408 zo dňa 27.9.2011. Faktúrou č. 90086408 zo dňa 27.9.2011 splatnou dňa 11.10.2011 (č.l. 14 spisu) fakturoval žalobca žalovanému 1.065,52 € titulom náhrady škody, ku ktorej došlo v obci Ruskov dňa 26.6.2010 pri výkopových prácach pri výstavbe prípojky kanalizácie do rodinného domu č. 285. Výsledná kalkulácia zo dňa 1.7.2010 (č.l. 15 spisu) vystavená žalobcom uvádza, že škoda na kábli činí 856,22 €. Podľa článku I. bodu 13 normy STN 736005, krytie je najmenšia vzdialenosť horného povrchu komunikácie alebo upraveného terénu od povrchu vedenia. Najmenšie dovolené krytie podzemných vedení tzv. „zdeľovacích káblov“ je 40 cm pri chodníku (tabuľka č.l. 95 spisu). Podľa článku II. bodu 63 STN 736005 (č.l. 113 spisu), pri krížení s miestnymi komunikáciami, pod elektrickými a železničnými traťami musia byť zdeľovacie káble a káble špeciálnych služieb uložené v chráničkách alebo v kanáloch, ktoré umožňujú pretiahnutie a výmenu káblov bez porušenia komunikácie.
5. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 2.12.2015 vo svojej výpovedi uviedol, že pri výkopových prácach pri výstavbe prípojky kanalizácie k svojmu rodinnému domu, pri očisťovaní pretrhol kábel. Kábel, ktorý preťal podľa neho bol v hĺbke 40 - 45 centimetrov, nebol označený žiadnymi reflexnými prvkami, nebol uložený v žiadnom lôžku, nebola na ňom krytka a nebol v rúre. Kábel preťal v blízkosti plotu, pár centimetrov pred stĺpikom brány, nenapadlo ho, že kábel by tam mohol byť situovaný.
6. Svedok Ján Šoltés, ktorý je zamestnancom žalobcu vo výpovedi na pojednávaní dňa 11.10.2016 uviedol, že je informovaný o tom, že žalovaný vykonával výkopové práce v obci Ruskov a kolega, po ktorom prevzal agendu (p. Kozelka) prišiel na miesto a preťatie kábla riadne zdokumentoval. Svedok uviedol, že má za to, že žalovaný nepožiadal žalobcu ako správcu sietí o vytýčenie, kde sa nachádza ochranné pásmo a nepožiadal ho ani o žiadne vyjadrenie. Vzhľadom na to, že v mieste, kde došlo k výkopovým prácam sa nachádza tzv. ochranné pásmo, je tu možný iba opatrný ručný výkop. Ak by tieto svoje povinnosti žalovaný splnil, k poškodeniu kábla by podľa názoru svedka nedošlo. Hĺbka uloženia kábla podľa protokolu, ktorý prevzal od p. Kozelku bola 55 centimetrov. K výške škody 856,22 € svedok uviedol, že škoda pozostáva z nákladov na prácu a materiál, ktorý bol použitý, aby bolo telekomunikačné zariadenie znova v prevádzke. Svedok ďalej uviedol, že z predloženej fotodokumentácie z č. l. 104 spisu je zrejmé, že kábel bol žalovaným preťatý úplne.
7. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 15.11.2016 (č.l. 169 spisu) poukázal na normu ČSN 341050, ktorá upravuje ochranné prvky kábla, nepripúšťa uloženie kábla bez mechanickej ochrany a pri vozovke a krajnici uvádza hĺbku krytia 100 cm. Uviedol, že k prekopaniu kábla došlo pred bránou do dvora a chodník vybudovaný pred plotom nie je, uvedené miesto sa používa na státie vozidiel, prípadne na vjazd do dvora, na základe čoho žalovaný ustálil, že miesto, kde došlo k preťatiu kábla je vozovkou a nie chodníkom, pričom pri vozovke je stanovená hĺbka krytia spomínaných 100 cm. K predmetnému podaniu doložil ftc. textu v rozsahu dvoch strán, podľa ktorého textu kabely sa musia ukladať do zeme v hĺbkach najmenej podľa tabuľky 11 (tabuľka upravuje schému členenia hĺbky uloženia kábla v závislosti od napätia v ňom).
8. Žalobca v reakcii na predmetné podanie žalovaného v podaní zo dňa 29.11.2016 (č.l. 176 spisu) uviedol, že má za to, že z dokazovania vyplýva, že kábel, ktorý bol preťatý nebol diaľkový ale prípojný, jednalo sa o miestnu telekomunikačnú sieť. Čo sa týka miesta, kde došlo k prerušeniu kábla uviedol, že sa nachádzalo asi meter pred bránou, dvor žalovaného a priľahlý pozemok pod bránou nie je možné považovať za vozovku. Ohľadne normy ČSN 341050, na ktorú sa žalovaný odvoláva poukázal na to, že predmetná norma upravuje Elektrotechnické predpisy pre kladenie silnoprúdových elektrických vedení, pričom telekomunikácie pracujú s nízkym napätím do 120 V, preto pre pokládku ich vedení platí ČSN 736005 a od účinnosti zákona č. 142 z roku 1991 Zb., je to STN 736005. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že žalovaný svojim konaním porušil ustanovenie § 57 Stavebného zákona, keď si nevyžiadal vyjadrenie žalobcu o tom, či tam nie sú umiestnené jeho siete ale aj ustanovenie zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, najmä § 66, ktorý ukladá povinnosť každému počínať si tak, aby svojou
činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí služieb alebo sieti a služieb a neoprávnene nezasahoval do sieti a služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil. V závere žalobca uviedol, že o dostatočnej hĺbke uloženia kábla zodpovedajúcej norme svedčí aj zápisnica o ohliadke miest, ale aj výpoveď samotného žalovaného.
9. Na pojednávaní konanom dňa 11.10.2016 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 209,30 € späť, v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalovaný so späťvzatím žaloby v časti súhlasil.
10. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.
12. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 vetra prvá C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
13. Na základe späťvzatia žaloby v časti súd postupom podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie 209,30 € v rozhodnutí vo veci samej zastavil, žalovaný so späťvzatím v časti súhlasil.
14. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.), každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí, služieb alebo sietí a služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z., vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení, Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.), stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Podľa § 57 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 50/1976 Zb., stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu.
Podľa § 57 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 22.6.2010 pri výstavbe kanalizačnej prípojky v obci Ruskov pri dome č. 285 preťal pri ručnom výkope podzemný telekomunikačný kábel TCEPKPFLE 200XNO,4, ktorým konaním spôsobil žalobcovi škodu, pričom tieto skutočnosti neboli v konaní medzi stranami sporné. V čase poškodenia bol kábel podľa vyjadrenia žalovaného v hĺbke 40 až 45 cm, protokol o poškodení telekomunikačného zariadenia zo dňa 24.9.2010 (č.l. 6 spisu) uvádza hĺbku 55 cm.
16. Podľa protokolu o poškodení telekomunikačného zariadenia zo dňa 24.9.2010 prevádzkovateľ telekomunikačného zariadenia sa o existencii kábla v mieste nevyjadril, zakreslenie poškodeného telekomunikačného zariadenia v dokumentácii stavby - činnosti nebolo, rovnako nebolo ani vytýčenie poškodeného zariadenia v mieste poškodenia. Žalovaný žiadnu z vyššie uvedených skutočností v konaní nenamietal, bránil sa však tým, že od obce mal súhlasné stanovisko na výkopové práce a pred domom, kde ich uskutočňoval sú telekomunikačné káble vedené vzduchom na stĺpoch, nemohol preto predpokladať, že budú vedené aj v zemi a už vôbec nie, že nebudú chránené.
17. Prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete, kanalizácia stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby sú drobnou stavbou v zmysle § 55 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., ktorá plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktorá nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie. V zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebník je povinný uskutočnenie drobnej stavby vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu (obci) a začať uskutočňovať drobnú stavbu môže len na základe písomného oznámenie stavebného úradu. Ako už súd uviedol, žalovaný sa v konaním bránil tým, že od obce mal súhlasné stanovisko na výkopové práce. Táto obrana žalovaného ale neobstojí, pretože žalovaný si nesplnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s § 66 ods. 1 a § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z.
18. Čo sa obrany žalovaného týka ohľadne nedostatočnej hĺbky uloženia kábla a tiež toho, že miesto uloženia nebolo vyznačené žiadnou výstražnou fóliou, chýbal kryt kábla a nebolo tam ani žiadne pieskové úložisko a chránička kábla, k uvedenej obrane žalovaného súd uvádza nasledovné : Podľa STN 736005 najmenšie dovolené krytie podzemných vedení tzv. „zdeľovacích káblov“ je 40 cm pri chodníku ak ide o miestny kábel (tabuľka č.l. 120 spisu). Podľa protokolu o poškodení telekomunikačného zariadenia zo dňa 24.9.2010 sa kábel v čase poškodenia nachádzal v hĺbke 55 cm, žalovaný uviedol, že kábel preťal v hĺbke 40 - 45 cm. Bez ohľadu na to, ktorý z týchto údajov je presnejší, je nepochybné, že kábel bol pri preťatí uložený v dostatočnej hĺbke v zmysle STN 736005, t.j. v hĺbke najmenej 40 cm. To, že poškodený kábel mal charakter miestneho kábla a nie diaľkového vyplýva z kritérií podľa článku II. bodu 17 poznámky 2 STN č. 736005 (č.l. 84 spisu). K obrane žalovaného, že miesto, kde bol preťatý kábel nie je chodníkom ale vozovkou, súd uvádza, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že miesto, kde došlo k preťatiu kábla bol priestor pod chodníkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého chodníkom je komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom, zatiaľ čo vozovkou, je v zmysle ods. 2 písm. x) cit. ust. spevnená časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel. Uvedené nepochybne potvrdzuje aj fotodokumentácia v spise (č.l. 79, 80, 82 spisu), z ktorej je zjavné, že miesto, pod ktorým došlo k preťatiu kábla nebolo určené primárne na premávku motorových vozidiel (dokonca sám žalovaný uviedol vo výpovedi na
pojednávaní konanom dňa 2.12.2015, že k prekopaniu kábla došlo len niekoľko centimetrov pred bránou do dvora). Čo sa absentujúcej výstražnej fólie týka, STN 736005 v žiadnom ustanovení povinnosť zabezpečenia kábla výstražnou fóliou neobsahuje, pieskové ložisko sa nachádza pod úrovňou kábla a teda na prípadné poškodenie kábla z jeho vrchnej časti nemôže mať žiaden vplyv a pred prípadným poškodením ho teda ani logicky nechráni. Kryt resp. chránička kábla v danom prípade v zmysle článku II. bodu 63 STN 736005 tiež nebola vyžadovaná (viď. odsek 4 rozsudku a č.l. 113 spisu - kedy má mať kábel chráničku). K tvrdeniu žalovaného, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať ČSN 341050, na ktorej údajný výňatok (č.l. 171- 172 spisu) sa žalovaný odvoláva, súd uvádza, že z predložených ftc. textu nie je možné ani len zidentifikovať, či sa skutočne jedná o text normy ČSN 341050 a ani to, aký je vzťah tejto normy k prejednávanej veci. Súd ešte zdôrazňuje, že v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku žalobcu. Ust. § 66 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí, pričom vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení.
19. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je : 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
20. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je teda založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť preukázaním toho, že škodu nezavinil. O zavinenie škodcu ide vtedy, ak mu možno pričítať jeho protiprávne konanie. Zavinene sa správa ten, kto uskutoční také konanie, ktorému vedel a mohol predísť. Predpokladom zodpovednosti škodcu, aby mohol byť vzatý na zodpovednosť, je existencia troch elementov zavinenia a to 1. deliktuálna spôsobilosť škodcu, 2. konanie vybočujúce z očakávaného správania, 3. vedomie o porušení právnej povinnosti. Zavinenie (vo forme nedbanlivosti) sa pričíta subjektu, ktorý svojim protiprávnym úkonom spôsobil škodu inému. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá sa považuje za existujúcu až do tej doby, kedy sa nepreukáže opak. To znamená, že poškodený musí preukázať, že došlo o porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška sú v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naproti tomu, dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky zavinenia znáša škodca.
21. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s § 66 ods. 1 a § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. Ak by si žalovaný pred tým, ako začal vykonávať výkopové práve výkopových súvisiace s napojením na kanalizáciu, ktoré napojenie má v zmysle § 55 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. charakter drobnej stavby zabezpečil stanovisko (resp. vyjadrenie) žalobcu o existencii podzemných vedení, svojim konaním by naplnil všeobecnú občianskoprávnu prevenciu podľa § 415 Občianskeho zákonníka (táto je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a pri splnení ďalších podmienok má za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka). Bez splnenia prevenčnej povinnosti následne žalovaný pri realizácii výkopových prác preťal 800 žilový
telekomunikačný kábel TCEPKPFLE 200XNO,4 čím žalobcovi spôsobil škodu. Spôsobenie škody žalobcovi preťatím kábla je v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s § 66 ods. 1 a § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z.) a vzniknutou škodou. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalovaný v súlade s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi.
23. K tomu, že otázka priestupkovej zodpovednosti žalovaného nie je doposiaľ právoplatne vyriešená (čo je zrejmé z výroku rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/67/2014 zo dňa 29.2.2016) súd uvádza, že predpoklady zodpovednosti v priestupkovom konaní sú iné ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Priestupková zodpovednosť žalobcu je upravená normami verejného práva (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), a vzniká nezávisle od prípadnej súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorej predpoklady sa riadia normami občianskeho práva.
24. Čo sa výšky škody týka, tak táto predstavuje 856,22 € a pozostáva z nákladov na prácu a materiál, ktorý bol použitý, aby bolo telekomunikačné zariadenie znova v prevádzke. Výška škody vyplýva jednak z odborného vyjadrenia č. 80/10 Doc. Ing. Karola Klucha, PhD. zo dňa 16.7.2010, na ktoré sa odvoláva Obvodný úrad Košice-okolie, odbor všeobecnej vnútornej správy v rozhodnutí o priestupku B/2010/04831 zo dňa 2.12.2010, v ktorom odbornom vyjadrení je uvedené, že škoda spôsobená poškodením kábla zodpovedá údajom uvedeným spoločnosťou T-Com, t.j. vo výške 856,22 € bez DPH (č.l. 23 spisu), no súd dodáva i to, že výšku škody (t.j. nákladov za prácu a materiál použitý pri obnove telekomunikačnej prevádzky) žalovaný nenamietal.
25. Žalovaný záväzok voči žalobcovi nesplnil v lehote splatnosti, dostal sa tak do omeškania s plnením peňažného záväzku a žalobca je preto oprávnený požadovať od neho úrok z omeškania. V súlade s § 517 ods. 1 vera prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne (t.j. o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu - 1,50 %) z dlžnej sumy 856,22 € od 12.10.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 90086408 zo dňa 27.9.2011, ktorou faktúrou žalobca žalovanému fakturoval náhradu škody, do zaplatenia.
26. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. súd pri rozhodovaní o trovách konania určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol úspešný v časti 80 % a žalovaný v časti 20 % s poukazom na to, že v časti o zaplatenie 209,30 € vzal žalobca žalobu späť, za ktorého stavu podľa § 256 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania za túto časť žalovanému, pretože za zastavenie konania v časti procesne zodpovedá žalobca. Na základe uvedeného žalobcovi prináleží po pomernom rozdelení náhrada 60 % trov konania proti žalovanému (80 % - 20 %). V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 Cs.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.