Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/368/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: J. zastúpeného C., proti povinnému: Y., o vymoženie 1.003,53 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 7Er/502/2015-14 zo dňa 20. júna 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 18.03.2015 domáhal vykonania exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.04.2006, pričom z úradnej činnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe toho istého exekučného titulu je vedené exekučné konanie medzi tými istými účastníkmi pod sp. zn. 7Er/1657/2008. Túto skutočnosť súd prvej inštancie posúdil podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že keďže predmetnému konaniu predchádza iné exekučné konanie v totožnej veci, ide o neodstrániteľnú prekážku. Preto súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a požiadaní súdu súdnym exekútorom o udelenie poverenia očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V danej fáze exekučného konania súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom má buď udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo návrh na udelenie poverenia zamietnuť. Odvolanie ďalej odôvodnil tým, že v tomto prípade nemalo byť aplikované ust. 251 ods. 4, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. Exekučný poriadok úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu EP v ust. § 36 ods. 3 obsahuje. Poukázal na právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňatie účastníkom konania možnosti konať pred súdom, keď pri negatívnom rozhodnutí o návrhu na vydanie poverenia má oprávnený právo podať odvolanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 potvrdiť z týchto dôvodov:

5. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 18.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.003,53 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 0945/06 zo dňa 18.04.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2006 a vykonateľnosť dňa 28.05.2006.

6. Súd prvej inštancie exekučné konanie podľa § 36 ods. 3 EP zastavil, keď zistil, že konaniu predchádza iné totožné konanie na tamojšom súde, vedené pod sp. zn. 7Er/1657/2008 proti povinnému, na základe totožného exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 0945/06 zo dňa 18.04.2006, ktoré začalo 21.08.2006 ( omylom uvedený rok 2016). Ide teda o neodstrániteľnú prekážku konania, ktorá bráni pokračovaniu konania v danej veci.

7. V preskúmavanej veci odvolací súd zo súdneho manažmentu zistil, že vo veci oprávneného - J.. a povinného - Y. X., vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 7Er/1657/2008, bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora dňa 02.01.2007 Okresným súdom Trenčín, keď pôvodne bola vec vedená na Okresnom súd Trenčín pod sp. zn. 61Er/1984/2006 a z dôvodu presunu spisov bola vec postúpená na terajší prvostupňový súd, pričom návrh na vykonanie exekúcie v uvedenej veci bol súdnemu exekútorovi doručený ešte v roku 2006. Uvedené konanie v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo právoplatne skončené.

8. V zmysle ust. § 36 ods. 3 Exekučného poriadku bráni začatie exekučného konania tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné exekučné konanie. V tomto ustanovení je vyjadrená prekážka veci začatej - litispendencia ( obdobne ako v § 83 vtedy platného O.s.p., teraz ust. § 159 , teda prekážka veci začatej bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté exekučné konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť. O prekážku veci začatej v zmysle uvedeného ustanovenia ide vtedy, keď v neskoršom exekučnom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné exekučné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých účastníkov konania.

9. Ako už bolo uvedené, v predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi / totožným oprávneným a totožným povinným/ bolo už v minulosti začaté exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu.

10. Vychádzajúc z uvedených skutočností bol odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil podľa ust. § 36 ods. 3 Exekučného poriadku a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom exekučnom konaní bráni prekážka veci začatej a bolo potrebné exekučné konanie zastaviť.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

12. Odvolací súd nepovažoval námietky oprávneného v odvolaní za opodstatnené, keďže tieto nesmerovali proti dôvodom napadnutého uznesenia. Oprávnený okrem iného namieta pri rozhodovaní súdu prvej inštancie aj aplikáciu ust. § 159 ods. 3 O.s.p. - res iudicata, ktorým ustanovením rozhodnutie ani nebolo zdôvodnené a poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré nemožno na danú vec použiť, keďže ide o odlišnú právnu situáciu ( v uvedenej veci bolo zastavené exekučné konanie podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. pre nevykonateľnosť exekučného titulu).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .