Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-368-2016.pdf
PDF · 68.81 KB
Case nature
Subarea
17CoE/368/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: J. zastúpeného C., proti povinnému: Y., o vymoženie 1.003,53 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 7Er/502/2015-14 zo dňa 20. júna 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 18.03.2015 domáhal vykonania exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku zo dňa 18.04.2006, pričom z úradnej činnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe toho istého exekučného titulu je vedené exekučné konanie medzi tými istými účastníkmi pod sp. zn. 7Er/1657/2008. Túto skutočnosť súd prvej inštancie posúdil podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že keďže predmetnému konaniu predchádza iné exekučné konanie v totožnej veci, ide o neodstrániteľnú prekážku. Preto súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a požiadaní súdu súdnym exekútorom o udelenie poverenia očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V danej fáze exekučného konania súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom má buď udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo návrh na udelenie poverenia zamietnuť. Odvolanie ďalej odôvodnil tým, že v tomto prípade nemalo byť aplikované ust. 251 ods. 4, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. Exekučný poriadok úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu EP v ust. § 36 ods. 3 obsahuje. Poukázal na právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňatie účastníkom konania možnosti konať pred súdom, keď pri negatívnom rozhodnutí o návrhu na vydanie poverenia má oprávnený právo podať odvolanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť z týchto dôvodov:
5. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 18.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.003,53 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 0945/06 zo dňa 18.04.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2006 a vykonateľnosť dňa 28.05.2006.
6. Súd prvej inštancie exekučné konanie podľa § 36 ods. 3 EP zastavil, keď zistil, že konaniu predchádza iné totožné konanie na tamojšom súde, vedené pod sp. zn. 7Er/1657/2008 proti povinnému, na základe totožného exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 0945/06 zo dňa 18.04.2006, ktoré začalo 21.08.2006 ( omylom uvedený rok 2016). Ide teda o neodstrániteľnú prekážku konania, ktorá bráni pokračovaniu konania v danej veci.
7. V preskúmavanej veci odvolací súd zo súdneho manažmentu zistil, že vo veci oprávneného - J.. a povinného - Y. X., vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 7Er/1657/2008, bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora dňa 02.01.2007 Okresným súdom Trenčín, keď pôvodne bola vec vedená na Okresnom súd Trenčín pod sp. zn. 61Er/1984/2006 a z dôvodu presunu spisov bola vec postúpená na terajší prvostupňový súd, pričom návrh na vykonanie exekúcie v uvedenej veci bol súdnemu exekútorovi doručený ešte v roku 2006. Uvedené konanie v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo právoplatne skončené.
8. V zmysle ust. § 36 ods. 3 Exekučného poriadku bráni začatie exekučného konania tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné exekučné konanie. V tomto ustanovení je vyjadrená prekážka veci začatej - litispendencia ( obdobne ako v § 83 vtedy platného O.s.p., teraz ust. § 159 CSP), teda prekážka veci začatej bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté exekučné konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť. O prekážku veci začatej v zmysle uvedeného ustanovenia ide vtedy, keď v neskoršom exekučnom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné exekučné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých účastníkov konania.
9. Ako už bolo uvedené, v predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi / totožným oprávneným a totožným povinným/ bolo už v minulosti začaté exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu.
10. Vychádzajúc z uvedených skutočností bol odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil podľa ust. § 36 ods. 3 Exekučného poriadku a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom exekučnom konaní bráni prekážka veci začatej a bolo potrebné exekučné konanie zastaviť.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
12. Odvolací súd nepovažoval námietky oprávneného v odvolaní za opodstatnené, keďže tieto nesmerovali proti dôvodom napadnutého uznesenia. Oprávnený okrem iného namieta pri rozhodovaní súdu prvej inštancie aj aplikáciu ust. § 159 ods. 3 O.s.p. - res iudicata, ktorým ustanovením rozhodnutie ani nebolo zdôvodnené a poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré nemožno na danú vec použiť, keďže ide o odlišnú právnu situáciu ( v uvedenej veci bolo zastavené exekučné konanie podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. pre nevykonateľnosť exekučného titulu).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).