Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1283/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: O. V. V. E. SA, so sídlom O. Z. 1, XXXXX V., E., zapísaná v parížskom Registri obchodu a poločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom O. V. V. E. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom S. 2, O. 821 08, IČO: 47 258 713, proti žalovanému: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. pod Q., W. XXX, o zaplatenie 693,42 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. septembra 2015, č. k. 3C/165/2015-59, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 428,80 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 693,42 eur s príslušenstvom. Uviedol, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.11.2013 poskytol žalovanému úver vo výške 536 eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver formou 24 pravidelných mesačných splátok vo výške 40,13 eur, splatných vždy k 15-dňu kalendárneho mesiaca počínajúc dňom 15.12.2013. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Dňa 22.05.2014 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške 693,42 eur.

2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 11.11.2013 uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 536 eur na nákup tovaru (notebook), ktorý žalovaný zakúpil u konkrétneho predajcu. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach po 40,13 eur s konečnou splatnosťou úveru 15.11.2015, pričom splatnosť prvej mesačnej splátky bola 15.12.2013. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 60% ročne, RPMN vo výške 79,56%, priemerná RPMN vo výške 46,06 %, poplatok za poistenie 3,33%. Z uvedeného zistil, že celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi bola 932,16 eur (24 x 40,13 eur) + poistenie 30,96 eur. Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovoval, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, inak sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V danej veci, aj keď zmluva obsahuje výšku mesačnej splátky, ktorej súčasťou je splátka istiny aj úroku v celkovej výške 40,13 eur, zmluva neobsahuje rozčlenenie jednotlivých čiastok jednotlivých splátok, keď nestačí uviesť len celkovú výšku mesačných splátok, ale je potrebné uviesť, koľko presne pripadá zo splátky na úhradu istiny a koľko na úhradu úroku, pretože táto informácia je významná pre spotrebiteľa najmä pokiaľ ide o jeho možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru. V danej veci, keďže uzatvorená zmluva o úvere neobsahovala túto obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal za to, že uzavretá zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej dohodnutý úrok pri úrokovej sadzbe 60% považoval za neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a zmluvu v tejto časti za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď poukázal na to, že podľa priemerných úrokov z úverov obchodných bank zverejnených Národnou bankou Slovenska v danom čase bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 až 5 rokov priemerný úrok vo výške 11,27% ročne, takže medzi účastníkmi dohodnutá úroková sadzba 60% predstavuje viac ako päťnásobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. K žalobcom tvrdenému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že žalobca síce v konaní tvrdil, že z jeho strany došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 23.05.2014, ktorý si žalovaný prevzal dňa 02.06.2014, súd však mal za to, že k riadnemu zosplatneniu úveru k uvedenému dňu nedošlo. Poukázal na to, že ust. bodu 4.1 časti 3. zmluvy, v ktorom sú stanovené podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je v neprospech žalovaného - spotrebiteľa, keďže zákon v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka stanovuje prísnejšie podmienky, za akých môže veriteľ svoju pohľadávku, ktorej plnenie má byť podľa zmluvy vykonané v splátkach, zosplatniť. Preto v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v tomto prípade použije ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko je to v prospech žalovaného - spotrebiteľa. Žalobca v konaní nepreukázal, že zaslal žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

3. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc zo záverov, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru, zaviazal potom súd prvej inštancie žalovaného na zaplatenie čiastky 428,80 eur, predstavujúcej rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný žalobcovi ku dňu vyhlásenia rozhodnutia splatiť, t. j. splátok splatných od 15.12.2013 do 15.08.2015 v celkovom počte 21 po 22,33 eur v celkovej výške 468,93 eur - 40,13 eur (zaplatená splátka) spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

4. Proti rozsudku, jeho zamietavej časti a proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a jeho žalobe vyhovel alebo vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že ust. bodu 4.1 časti 3. zmluvy, v ktorom sú stanovené podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je v neprospech žalovaného - spotrebiteľa a tvrdil, že zmluva je v tejto časti platná. Z jeho strany došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 23.05.2014, ktorý si žalovaný prevzal dňa 02.06.2014. Citoval ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V danom prípade žalovaný neuhradil splátky od mesiaca 01/2014 a svoje právo na zosplatenie úveru uplatnil veriteľ až listom odoslaným dňa 05.05.2014, t. j. po uplynutí troch mesiacov omeškania dlžníka. Žalobca tak v danom prípade postupoval v súlade s uzavretou zmluvou a nepostupoval v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, t. j. čo do rozsahu a dôvodov odvolania, v napadnutej zamietavej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 387 ods.

2 odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a len na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

7. V posudzovanej veci je nepochybné, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania je spotrebiteľský vzťah a uzavretá zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, čo nespochybňuje vo svojom odvolaní ani žalobca. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.

8. V záujme ochrany spotrebiteľa zákonodarca v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spresnil podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.

9. Upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým mu oznamuje, že si na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka na zaplatenie celej pohľadávky namiesto plnenia v splátkach, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, a teda oznámenie veriteľa až v prípade, že sa naplnili podmienky pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a teda že dlžník nesplatil niektorú svoju splátku. Účelom tohto ustanovenia je dať spotrebiteľovi určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu predtým, ako dodávateľ využije svoje najprísnejšie právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz.

10. V preskúmavanej veci zo spisu nevyplýva, že by žalobca splnil svoje povinnosti uvedené v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca síce v odvolaní poukazuje na list odoslaný žalovanému dňa 05.05.2014, takýto doklad sa však v priloženom spise nenachádza; žalobca predložil iba oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.05.2014.

11. Nesplnenie notifikačnej povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka potom malo za ten následok, že žalobca nemohol v danej veci uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky dojednané v zmluve a k mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi splatnú časť dlhu, t. j. čiastku 428,80 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania ako sumu predstavujúcu rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný žalobcovi ku dňu vyhlásenia rozhodnutia splatiť a zaplatenou splátkou vo výške 40,13 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

12. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné.

13. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žalovaný náhradu týchto trov neuplatnil a žiadne trovy odvolacieho konania mu zo spisu nevyplynuli.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .