Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4C-161-2016.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/161/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Q. F., A..XX.XX.XXXX, S. F.: M. XXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, o zaplatenie 50,35 eur s prísl., takto
rozhodol:
Konanie s a, v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 0,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 0,35 eur odo dňa 22.02.2015 do zaplatenia, zastavuje. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50,-eur odo dňa 22.02.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 98,60%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.06.2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50,35 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 22.02.2015 do zaplatenia zo sumy 50,35 eur a na náhradu trov konania vo výške 16,50 eur ako súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eur. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.02.2015 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 50,- eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva a prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Žalobca vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Žalovaný vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný žalobcom cez elektronickú poštu. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver vo výške 50,35 eur spolu s odplatou za poskytnutý úver vo výške 0,35 eur do 21.02.2015. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania. 3. Žalobca k žalobe pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a výpis z bankového účtu.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
5. Dňa 14.11.2016 bol súdu doručený návrh žalobcu označený ako čiastočné späťvzatie, ktorým berie späť žalobu v časti prevyšujúcej istinu a zákonný úrok a žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
6. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.): Žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa §145 C.s.p.: Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 7. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 0,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 0,35 eur odo dňa 22.02.2015 do zaplatenia. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 50,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 50,- eur odo dňa 22.02.2015 do zaplatenia.
8. Súd na prejednanie predmetnej veci nariadil pojednávanie na 21.12.2016, pričom pojednával v neprítomnosti strán sporu. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav: Strany sporu uzavreli dňa 11.02.2015 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV. bodu 2 rámcovej zmluvy, veriteľ bude za využitie úveru účtovať úverové poplatky. Výška úverových poplatkov závisí od výšky úveru a od doby splácania. Nárok veriteľa na úverové poplatky vzniká v momente poskytnutia úveru. Strany sporu zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č.129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 50,- eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver 50,- eur s odplatou za poskytnutie úveru vo výške 0,35 eur.
10. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. 11. Podľa § 2 písm. a/ a c/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, 12. Podľa § 24 ods. 1 zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
13. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy ako aj reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 50,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu. 14. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ako aj z citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený zmluvou o úvere zo dňa 11.02.2015 je spotrebiteľským vzťahom, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov, z čoho možno usudzovať, že poskytnutie pôžičky zo strany žalobcu žalovanej nebola jednorazová záležitosť ale opakujúca sa činnosť, ktorá tvorí hlavný predmet jeho podnikateľskej činnosti. Dlžník zmluvu uzatvára ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu, avšak v zmysle §1 ods.3 písm.l) nejde
o spotrebiteľský úver podľa z.č. 129/2010 Z.z. Napriek tomu, že nejde o spotrebiteľský úver v zmysle z.č. 129/2010 Z.z., v súlade s ustanovením §24 ods.1 z.č. 129/2010 aj na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> druhej vety, § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 15 až 17, § 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 8a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>, ods. 2 písm. a) až z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20151223>, ods. 9 až 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 14 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 20 ods. 2 až 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, § 23 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 16. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. 17. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje povinnú náležitosť obsiahnutú vo vyššie citovanom ustanovení §9 ods.2 písm. i) zákona, ktorou je určenie výšky úrokovej sadzby. 18. V zmysle predmetnej zmluvy sa zaväzuje žalobca žalovanému poskytnúť krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 50,- eur, no zároveň je dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 0,35 eur. Poplatok za poskytnutie úveru rovnako ako úrok z omeškania predstavujú druh/ formu odplaty za poskytnutý úver. Súd v danom prípade zastáva názor, že dohoda o poplatku za poskytnutie úveru fakticky obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru a žalobca tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaný úver je bezúročný, navodzuje dojem výhodnosti úveru a vzbudzuje u dlžníka dojem, ako by skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov naviac). V skutočnosti pod zámienkou „poplatku za poskytnutie úveru“ žalobca od žalovaného získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny (hoci uvádza, že úver je bezúročný) a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov. Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti úveru bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá v poplatku za poskytnutie úveru), pričom súd poznamenáva, že dohoda o úroku a dohoda o poplatku nemôžu byť zahrnuté do jednej sumy a je nevyhnutné, aby spotrebiteľ vedel jednoznačne určiť v akej výške je úroková sadza a v akej výške je poplatok za poskytnutie úveru. Za daných okolnosti však ide o zastieranie úroku pred spotrebiteľom a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu. Súd predmetné ustanovenie zmluvy považuje za nejednoznačné a zavádzajúce dojednanie povinnej náležitosti zmluvy, ktorou je určenie úrokovej sadzby za poskytnutý úver v zmysle §9 ods.2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.. 19. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. V úverovej zmluve absentujú obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z., takže v zmysle § 11 ods. 1 uvedenej právnej úpravy je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 21. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov po odčítaní žalovaným realizovaných platieb. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 50,-eur a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný poskytnutý úver uhradil, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
22. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. 23. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy 50,- eur od 22.02.2015 do zaplatenia. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 22.02.2015 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 21.02.2015, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 21.02.2015 sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 22.02.2015 je žalovaný v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 22.02.2015 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,05% plus 5%, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
27. Podľa ust. § 256 ods. 1. C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. V časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť pripočítal súd zavinenie na zastavení konania žalobcovi. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca, nakoľko po podaní žaloby na súd navrhol konanie v časti zastaviť.
29. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 50,- eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 99,30%. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 0,35 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 0,70 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 98,60 %. Súd preto priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. žalobcovi nárok na náhradu 98,60 % vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnuti