Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61P-248-2016.pdf
PDF · 90.46 KB
Case nature
Subarea
61P/248/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti: R. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti matky U.. U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. XX, V., t.č. bytom M. XX, V., zastúpenej advokátom JUDr. Ľubošom Pejhovským, Komárnická 36, Bratislava a otca U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. Z.C. XX, V., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Otec je povinný predbežne platiť výživné na mal. R. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 100 eur mesačne a na mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX výživné v sume 100 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 21.12.2016.
Otec je predbežne o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi R. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v mesiaci od piatku 14,00 hod. do nedele 17,00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 14,00 hod. do soboty 10,00 hod. a potom od soboty 19,00 hod. do nedele 17,00 hod. a v každom kalendárnom týždni v utorok od 14,00 hod do 18,00 hod.
Otec si maloleté deti prevezme v čase určenom v mieste bydliska matky a matke ich odovzdá v čase určenom v mieste bydliska matky.
Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu ich odovzdať otcovi.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do rozvodu manželstva upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že by obe maloleté deti dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na každé dieťa výživné vo výške 250 Eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.09.2016. Otec detí je oprávnený stretávať sa s oboma maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatku 14,00 hod. do nedele 17,00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 14,00 hod. do soboty 10,00 hod. a potom od soboty 19,00 hod. do nedele 17,00 hod. a v každom kalendárnom týždni v utorok od 14,00 hod. do 18,00 hod. Počas sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s oboma maloletými deťmi každý párny rok od 24.12. od 16,00 hod. do 26.12. do 16,00 hod. a od 31.12. od 16,00 hod. do 02.01. do 16,00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 16,00 hod. do 24.12. do 16,00 hod. a od 30.12. od 16,00 hod. do 31.12. do 16,00 hod a počas letných prázdnin od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 19,00 hod. a od 01.08. do 31.08. každý nepárny týždeň od pondelka 10,00 hod. do nedele 19,00 hod. Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky maloletých detí od ich matky a maloleté deti ich matke na tom istom mieste odovzdá, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu ich otcovi odovzdať. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol z konania o rozvod sp. zn. XXP/XX/XXXX vylúčený na samostatné konanie a je vedený pod novou sp. zn. XXP/XXX/XXXX.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila matka tým, že manželstvo s otcom maloletých detí, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX, ešte stále trvá napriek tomu, že návrh na rozvod bol na súd podaný v apríli 2016. Konanie o rozvod manželstva je vedené na súde pod sp. zn. XXP/ XX/XXXX, toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Matka a otec detí sa postupom času ako manželia úplne odcudzili, je medzi nimi väčší vekový rozdiel a ich životné postoje a záujmy sa čoraz viac rôznia. Otec detí je podnikateľom, zrejme sa mu však v podnikaní nedarí a aj toto prispieva k jeho nespokojnosti a frustrácii. Spoločnú domácnosť manželia viedli na Z. H. X. V. v byte, ktorý je vlastníctvom otcovej matky. Medzi rodičmi maloletých detí sa stupňovali konflikty, ktoré boli najčastejšie verbálne, ale prišlo aj k pokusom o násilie. To vyvrcholilo po tom, ako bol otcovi detí zo strany súdu doručený návrh matky na rozvod manželstva. Matka sa spoločne s maloletými deťmi ešte v auguste 2016 odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Od tej doby si otec prestal dobrovoľne plniť aj svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. V čase, keď sú deti s otcom, otec síce hradí výdavky súvisiace s návštevou podujatí či kúpou potravín. Takáto naturálna forma príspevkov na potreby maloletých detí je však celkom nedostatočná. Matka sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snaží chrániť legitímne záujmy oboch maloletých detí. Správanie otca vnáša do života maloletých detí chaos a nestabilitu. Otec negatívne pôsobí najmä na mladšieho C., ktorého opakovane priam despoticky odníme a nevráti matke, resp. ho vráti, len keď to sám uzná za vhodné. Takýmto spávaním otca maloleté dieťa trpí, po návrate od otca je maloletý psychicky a emočne rozladený, objavujú sa u neho aj desivé nočné sny. Podľa matky to otec detí robí preto, aby sa matka k nemu vrátila, resp. trpela jeho ,,manželskú dominanciu". Pred oboma deťmi sa otec o matke vyjadruje negatívne a hanlivo, čo môže viesť k tomu, že obe deti získajú výrazne zlé návyky a prestanú správne vnímať svoju matku. S otcom detí nie je možné dohodnúť sa na kultivovanom a harmonickom režime jeho stretávania sa s deťmi. Otec zámerne vnáša do každej dohody prvky svojvôle a chaosu. Snaží sa matku detí provokovať a hnevať a cielene nerešpektuje žiadne dohody o stretávaní sa s deťmi. Mladšieho syna C. vyberá zo škôlky podľa okamžitých nálad a nápadov, prípadne ho do škôlky ani nezavedie. Po stretnutí otec vracia deti matke oneskorene, až po dohodnutom čase. Preto sa rozhodla požiadať súd o zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. Matka sa o obe maloleté deti osobne stará od ich narodenia a v jej starostlivosti nie sú žiadne nedostatky. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je optimálnym riešením kritickej situácie. Takýto stav bude konformný s harmonickým rozvojom oboch detí, a to aj s ohľadom na ich prirodzenú veľkú väzbu k matke. Matke si je vedomá aj väzby oboch detí k otcovi a ich vzájomnému kontaktu nechce brániť. Za optimálny preto považuje rozsah úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, ako uviedla v petite svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Matka zároveň trvá na tom, aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu každého z detí sumou 250 Eur mesačne, a to počnúc dňom 01.09.2016. Tento dátum považuje za rozhodný z dôvodu, že sa legitímne nádejala, že o jej návrhu na rozvod už bude medzičasom rozhodované. Výdavky, ktoré je bezpodmienečne nutné vynakladať na zabezpečenie výživy, výchovy a ostatných potrieb maloletých detí, dosahujú výšku 1047,15 Eur spolu na obe maloleté deti. Tieto výdavky pozostávajú z podielu maloletých na nájomnom a ostatných platbách súvisiacich s bývaním, na splátke úveru za účelom prestavby bytu, z výdavkov na nákup hygienických potrieb, drogérie, zabezpečením stravy pre maloletých doma aj v škole, resp. v škôlke, platieb za liečebno-preventívnu starostlivosť (nákup liekov, vitamínov, návšteva lekárov) či za sedenia u detskej terapeutky, za nákup oblečenia, obuvy, hračiek a platieb určených na detské sporenie, životné poistenie detí a úrazové poistenie. Otec detí vlastní, resp. spoluvlastní 4 firmy, je spoluvlastníkom bytu v V.. Má tiež osobné motorové vozidlo K.. G. E. a účet v banke. Matka detí prevádzkuje spoločnosť s ručením obmedzeným s predmetom činnosti v oblasti P., okrem toho nemá žiadny majetok. Matkou vlastnené motorové vozidlo zn. Z. E. X užíva otec detí. Na deti matka poberá prídavky spolu vo výške 47 Eur. Otec si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v auguste 2016. Matka požaduje pre oboch maloletých synov, aby im otec platil bežné výživné vo výške po 250 Eur mesačne, ktoré čiastky je otec schopný platiť a sú primerané jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov. Ide pritom o bazálne výživné, teda výživné v nevyhnutnej miere, slúžiace na uspokojenie základných nevyhnutných životných potrieb maloletých detí.
4. V konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenom na súde pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, sa matka v prípade rozvodu domáha
zverenia oboch maloletých synov do svojej osobnej starostlivosti s tým, že styk otca s maloletými deťmi nebude upravený súdnym rozhodnutím a otec bude povinný prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 250 Eur na každého z nich, vždy do desiateho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V návrhu na rozvod matka detí uviedla, že k narušeniu vzťahov medzi manželmi došlo v marci 2013, kedy na ňu manžel fyzicky zaútočil. Od uvedenej doby sa manžel voči nej správa urážlivo, matka má obavu z opätovného útoku. Správanie manžela má prvky psychického aj fyzického týrania.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
9. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
11. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Otázky úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach starostlivosti o maloletých (príp. v iných mimosporových konaniach) sa presunuli do Civilného mimosporového poriadku.
12. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v novom Civilnom mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
13. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Obsah takéhoto neodkladného opatrenia úzko súvisí s otázkou výchovy maloletého
dieťaťa, ktorá je inštitútom rodinného práva upraveným v Zákone o rodine. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom neodkladného opatrenia, je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladných opatrení, keďže starostlivosť nie je totožná s výchovou. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy, pričom odovzdanie do starostlivosti druhého z rodičov alebo starostlivosti súdom určenej tretej osoby trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletého dieťaťa.
14. Neodkladné opatrenie má mať výnimočný charakter a súd ním môže uložiť povinnosť, nie priznať právo. Neodkladným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo do starostlivosti toho, koho označí súd a môže tiež zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo narušený. Súd nemôže neodkladným opatrením rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ale môže rozhodnúť o tom, že jeden z rodičov je povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi, ak sú pre takéto rozhodnutie splnené zákonné podmienky, čím prakticky dochádza k rozhodnutiu o tom, komu bude dieťa na čas do skončenia konania zverené.
15. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa matka domáhala dočasného zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade nie je daný, nakoľko maloleté deti sa v starostlivosti matky už fakticky a reálne nachádzajú. Tak ako to vyplýva z návrhu matky, po odchode zo spoločnej domácnosti sa presťahovala spoločne s maloletými deťmi do domu svojho otca, starého otca maloletých detí. V zmysle uvedeného tak nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by potvrdzovalo a duplikovalo už existujúci stav. Súd mal teda za to, že naliehavosť dočasnej úpravy nebola preukázaná, maloleté deti sa v súčasnej dobe nachádzajú v starostlivosti matky, ich život, zdravie, alebo priaznivý vývoj nie sú ohrozené alebo narušené. Matka nijako nepreukázala, že by mal otec maloletých detí v úmysle bez dohody prípadne súdneho rozhodnutia maloleté deti matke odobrať a rozhodovať o ich záležitostiach bez matky.
16. V časti o predbežnú úpravu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len čiastočne a uložil otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 100 eur na každé z detí ako nevyhnutnú mieru, ktorou je otec povinný podieľať sa na výžive svojich detí, poukazujúc na existenciu bežných výdavkov na maloleté deti, ako aj na zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté deti sú fakticky v osobnej starostlivosti matky, preto je povinnosťou druhého rodiča podieľať sa na výživnom aspoň v nevyhnutnej miere. Niektoré matkou vyčíslené výdavky (napr. detské sporenie či poistenie detí, sedenia u detskej terapeutky) nemožno považovať za bežné výdavky maloletých detí, a preto ich súd nezohľadňoval. Dôvodnosť týchto výdavkov sa bude posudzovať v konaní vo veci samej. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, pretože až dokazovaním v konaní o veci samej budú spoľahlivo zistené osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov maloletých detí, na základe čoho bude stanovené výživné v konečnej výške.
17. Vzhľadom na situáciu v rodine, skutočnosť, že rodičia spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, je v súčasnosti potrebné zachovať kontinuitu stretávania sa otca s maloletými deťmi a určiť presný režim tohto stretávania, najmä v situácii keď rodičia nevedia spolu racionálne komunikovať a dohodnúť sa na stretávaní otca s maloletými deťmi s presne dohodnutými pravidlami, ktoré by boli dodržiavané. Je predovšetkým v záujme maloletých detí, aby bol styk s otcom dočasne upravený, prebiehal v pravidelných periódach a aby i samotné deti mohli predvídať, kedy sa s otcom stretnú. Taktiež je veľmi dôležité, aby deti mali možnosť budovať si s oboma rodičmi pevný vzťah a takisto aby sa otec mohol aktívne podieľať na výchove svojich detí.
18. Súd návrhu matky na úpravu styku vyhovel len čiastočne, nakoľko široká úprava styku zahŕňajúca aj úpravu styku počas sviatkov či školských prázdnin maloletých detí tak, ako žiadala vo svojom návrhu, nezodpovedná dočasnému a preventívnemu charakteru neodkladného opatrenia. Zároveň to prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení a detailný rozsah úpravy styku otca s maloletými deťmi možno
určiť až po vykonanom dokazovaní v konaní vo veci samej a po vyjadrení samotného otca k matkou navrhovanej úprave styku s maloletými deťmi.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd o návrhu matky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
20. Súd bude ďalej konať vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenom pod sp. zn. 61P/71/2016.
21. Uznesenie nadobúda vykonateľnosť dňom nariadenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.