Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-122-2016.pdf
PDF · 114.79 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/122/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcov1. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. XX/A, 2. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. XX/A, 3. S. P., nar. XX.X.XXXX, H. XX/A, XXX XX N., 4. K. Chrapčiaková, nar. XX.XX.XXXX, H. XX/A, XXX XX N., všetci zastúpení JUDr. Michalom Kačurom, advokátom so sídlom v Prešove, Jarkova 73 proti žalovaným: 1. CLJ REÁL s.r.o., so sídlom Tatranská 32/A, Prešov, IČO: 36505978, 2. GAMA REÁL s.r.o., so sídlom Tatranská 32/A, Prešov, IČO: 36468851, obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, o odvolaní žalobcov v 1. - 4.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 10. 2015, č. k. 12C/432/2012-254, o odvolaní žalovaných v 1.a 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 08. 2015, č/. k. 12C/432/2012-213 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Potvrdzuje sa uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § § 151o ods. 1 - 3, § 123, § 124, § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku. V danej právnej veci sa žalobcovia v 1. - 4.rade domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky žalovaných v 1.a 2.rade, parcely č. XXX/X a XXX/X zapísané na LV č. XXXX a XXXX, k. ú. N.. Uvedené pozemky boli v minulosti vo výlučnom vlastníctve S. P., potom čo so sestrou O. P. prejavili vôľu a reálne si rozdelili nehnuteľnosti - pozemky a priľahlé pozemky a stavbu - meštiansky dom. Žalobkyňa v 1.rade pred súdom vypovedala, že nemá iný prístup k svojej nehnuteľnosti len cez priľahlý pozemok parcelu č. XXX/X a XXX/X vo vlastníctve žalovaných. Tvrdila, že z druhej strany jej nehnuteľnosti je bránka, ktorá je uzavretá a vlastník tejto nehnuteľnosti p. O. ju dal do prenájmu (je tam zriadená kaviareň). Dôvodom na zriadenie vecného bremena po pozemkoch žalovaných sa žalobkyňa v 1.rade domáha odôvodňujúc, že z prednej časti meštianskeho domu, v ktorom sú byty žalobcov bol vždy prechod na H. ulicu v N. využívaný a z druhej strany zo strany vlastníka O. im to umožňované nebolo. Potvrdila, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v roku XXXX s rodinou F., právnych predchodcov pána O., iniciovala sama, nakoľko mala záujem rekonštruovať nehnuteľnosť, ktorá jej následne pripadla do podielového spoluvlastníctva spolu s ostatnými žalobcami. Žalobkyňa v 2.rade, dcéra žalobkyne v 1.rade, potvrdila, že vždy bol využívaný len prechod smerom na H. ulicu, používanie tohto prechodu smerom ku verejnej komunikácií považovala za prirodzený. Žalobcovia v 3.a 4.rade poukazovali na skutočnosť, že evidovaná adresa ich bytu je na ulici H. č. XX
a nikdy od nadobudnutia vlastníctva nepoužívali prechod smerom na I. ulicu k F. námestiu. Podľa znaleckého posudku vyhotoveného znalcom X.. S. C., obytný dom žalobcov je osadený na rovinatom teréne a je využívaný na bývanie. Právo prechodu pešo cez pozemky žalovaných v 1.a 2.rade k verejnej komunikácií (k ulici Hlavnej č. XX), v šírke X,XX m podľa geometrického plánu znalec určil ročnou sumou 34,29 Eur, čo za 20 rokov predstavuje sumu 682,61 Eur. Znalecký posudok bol vypracovaný metódou polohovej diferenciácie. Použitie porovnávacej metódy nebolo možné, nakoľko je nutné mať k dispozícií podklady, ktoré hodnoverne preukazujú kúpne ceny, pričom vyjadrenia realitných kancelárií vzhľadom na rozdielnosti nepovažuje za dostatočne hodnoverné. Znalec sa vyjadril, že výpočet hodnoty vecného bremena realizoval z rovnakých hodnôt bez ohľadu na to, či išlo o priestor tzv. podchodu po parcele č. XXX/X alebo po parcele č. XXX/X.
3. Výsledkami vykonaného dokazovania a vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky pre zriadenie vecného bremena, práva cesty v prospech žalobcov. Nehnuteľnosti žalobcov sú toho času síce bez prístupu k verejnej komunikácií, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v minulosti žalobcovia boli spolu s rodinou F. podielovými spoluvlastníkmi aj ku pozemku parcele č. XXX/X, ktorou mali zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam, a teda k bývaniu (od F. námestia). I. zohľadnil skutočnosť, že žalobcovia kupovali predmetnú nehnuteľnosť ako samostatnú vec po reálnom rozdelení nehnuteľnosti podielových spoluvlastníčok (S. P. a O. P.), ktorú realizovali v roku 1949 práve s tým, že nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov, mali prístupovú cestu zabezpečenú (č. l. 117) od F. námestia na ulicu I. a nie na ulicu H. (vtedy I.). Následne žalobcovia svojou nedbanlivosťou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dohodou uzavretou v roku 1998 sa zbavili neobmedzeného práva prechodu po nehnuteľnosti, parcele č. XXX, ktorá až do roku XXXX bola aj v ich podielovom spoluvlastníctve. Je pravdou, že prístup po parcele č. XXX v súčasnosti sťažuje zriadenie kaviarne, ktorá prevádzka je realizovaná v priestoroch nehnuteľnosti stojacej na parcele č. XXX/X, ale ako to vyplýva z fotodokumentácie, uvedené je riešiteľné a v porovnaní s tzv. dufartom, ktorý žalobcovia využívajú pri prechode po parcele č. XXX/X, je porovnateľné obtiažnosti (naviac, čo v prípade, ak by vykonávali rekonštrukciu, kedy by musel, vlastník parcely č. XXX strpieť výkon tohto už existujúceho vecného bremena). V danej veci by nebolo spravodlivé požadovať od žalovaných strpieť obmedzenie ich vlastníckeho práva, keď sú tu naplnené predpoklady pre zriadenie vecného bremena, resp. rozšírenia ich zriadeného vecného bremena, práva prístupu cez iný pozemok. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
5. Proti tomuto rozsudku proti podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Uviedli, že v merite veci sa jedná o celistvú nehnuteľnosť, dom meštiansky, nachádzajúci sa na ulici H. č. XX v N., pozostávajúci z troch krídel - uličné krídlo: hlavná budova, väčšia východná časť dvorového krídla, menšia západná časť dvorového krídla a spoločný dvor tohto meštianskeho domu ako to vyplýva z listu Krajského pamiatkového úradu v Prešove zo dňa 01. 10. 2013. Z hľadiska stavebno-technického určenia meštiansky dom tvorí celistvú nehnuteľnosť postavenú na H. ulici v N. s popisným číslom XX s jediným hlavným spoločným prístupom k tejto verejnej komunikácií, a to cez dufart tak, ako to majú všetky meštianske domy v N.. Žalobcom je zo strany žalovaných bránený prístup k obytnému domu, pričom od nepamäti dufart, ako chodník pozdĺž tejto nehnuteľnosti vo dvore je stálou cestou v teréne, ktorej účel spočíva v prístupe k nehnuteľnostiam tak žalobcom, ako aj žalovaným z nutnej komunikačnej potreby. Meštiansky dom bol postavený na jednom spoločnom stavebnom pozemku, pôvodne na parcele mpč. XXX. Ak aj došlo v minulosti (v roku1949) k rozdeleniu tejto parcely, resp. tohto domu, z hľadiska právneho toto rozdelenie sa netýkalo práva na prístup k meštianskemu domu, t. j. práva každého vlastníka na prístup k svojmu domu z jedinej prístupovej cesty - cez dufart, t. j. z verejnej komunikácie H. XX. Uvedenému svedčí skutočnosť, že pri prvom rozdelení parcely mpč. XXX v katastri nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXX, k. ú. N., tento meštiansky dom bol vedený pod jedným spoločným názvom dom a dvor, a pri rozdelení podielového spoluvlastníctva v roku 1949 medzi spoluvlastníčkami S. a O. P. nedošlo k vytvoreniu samostatných parciel, čo sa týka zastavanej plochy bez ohľadu na vtedajšie zápisy adries takto rozdelenej nehnuteľnosti. Následne postupnými prevodmi, kúpno-predajnou zmluvou v roku 1975 (prevod na žalobcov v 3.a 4.rade), v roku 1983 (prevod na žalobkyňu v 1.rade), resp. dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 01. 07. 1998, vo vzťahu k meštianskemu domu,
rozdelením parcely mpč. XXX, išlo výlučne o formálne rozdelenie z dôvodu vlastníckeho rozdelenia. O tom, že meštiansky dom so súp. č. XXXX stavebne tvorí jeden celok a mal vždy hlavný vchod z H. XX svedčí aj vyjadrenie K. N. zo 07. 01. 1910 na č. l. 105 a vlastníci meštianskeho domu na ul. H. XX a ich právni nástupcovia nikdy ako prístupovú cestu k verejnej komunikácií nevyužívali prechod cez parcelu č. XXX smerom na F. námestie. Verejná komunikácia H. XX je jediná prístupová cesta k nehnuteľnosti
- meštiansky dom, H. XX a vždy tvorila jednu ucelenú nehnuteľnosť - obytný dom so súp. č. XXXX s jedinou adresou H. XX a s jediným prístupom k nej z H. ulice, t. j. cez dufart, ktorý bol ako voľný prechod - prejazd, historicky stavebno-technicky určený do dvora meštianskeho dvora, a to pre všetkých vlastníkov obytného domu bez vzájomného obmedzovania. Je preto nelogické a v rozpore s dobrými mravmi, ak súd uzavrel, že zriadením vecného bremena na pozemkoch žalovaných by došlo k zásahu do ich vlastníctva naviac, aj keď žalovaný v 2.rade zasahuje do vlastníctva žalobcov svojvoľným prechodom a užívaním nehnuteľnosti žalobcov za účelom vstupu do svojho objektu s prevádzkou služieb pre širokú spotrebiteľskú verejnosť a k svojmu bytu s jediným prístupom po pozemku parcele čl. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalobcov. Uvedenú skutočnosť žalovaný v 2.rade pred súdom nepopieral, a žalovaní odmietli so žalobcami uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou by boli vyriešené všetky problémy ohľadne tak prístupu žalobcov, ako aj žalovaných k svojim nehnuteľnostiam. Rozhodnutím súdu prvej inštancie žalobcovia ako občania a fyzické osoby majú znemožnený riadny prístup k svojmu obydliu, čím sú porušené ich základné ľudské práva - právo na domov a súkromie, ktoré je základným ľudským osobným právom. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaní v 1.a 2.rade k podanému odvolaniu navrhli rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že dôvody uvádzané v odvolaní sú len hypotetické a špekulatívne. Skutočnosť, že dom bol postavený ako meštiansky a že tvoril celistvú nehnuteľnosť na jednom spoločnom stavebnom pozemku, nie je podstatná. Je nepochybné, že došlo vlastnícky k rozdeleniu domu a ak žalobcovia tvrdia, že toto rozdelenie sa nemohlo týkať práva na prístup k rozdelenému domu, nemajú pravdu. V minulosti sa domáhali určenia, že im vzniklo vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez stavbu žalovaného v 1.rade, v tomto spore boli neúspešní a každé ďalšie tvrdenia o tom, že sa v minulosti chodilo či nechodilo vstupom z ulice H. v N. sú právne irelevantné. V skutočnosti neexistujú žiadne priľahlé pozemky, cez ktoré by bolo možné zabezpečiť prístup žalobcov na ulicu H. podľa ich predstáv. Doposiaľ platná právna úprava neumožňuje prístup na pozemok žalobcov cez stavbu. Žalobcovia boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, cez ktoré mali možnosť prechádzať na ulicu I., čo je pre nich bližšie ako prechod na ulicu H. a oveľa jednoduchšie. Tejto možnosti sa zbavili, keď spoluvlastnícke podiely predali a zriadili si iba vecné bremeno pre prípad občasného používania. Žalobcovia v dôvodoch odvolania uvádzajú stále to isté, že najvhodnejší peší prístup je pre nich z H. ulice a nie z ulice I.. Treba si však uvedomiť, že v tomto spore sa rieši otázka prístupu cez priľahlé pozemky a k tomuto problému bolo zamerané dokazovanie. Aj v prípade, žeby mali spoluvlastníci spoločnú nehnuteľnosť so spoločným dvorom a došlo by k jej rozdeleniu, pri rozdelení nemôže dôjsť k situácií, aby si podieloví spoluvlastníci nedohodli právo prechodu cez pôvodnú spoločnú nehnuteľnosť, nech by to bol pozemok či stavba. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok vo veci samej, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku.
8. Žalobcovia v 1. - 4.rade sa žalobou zo dňa 11. 12. 2012 uplatnenou na súde domáhajú podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenia vecného bremena. Žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci pozemku parcely č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 107 m2, pozemku parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmer XXX m 2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. N.. Na pozemku parcele č. XXX je postavený obytný dom, súp. č. XXXX, ku ktorému, podobne ako ku pozemkom s parcelnými číslami XXX a XXX sú žalobcovia vedení ako podieloví spoluvlastníci (žalobkyňa v 1.rade v podiele 2/8, žalobkyňa v 2.rade v podiele 1/8 a žalobcovia v 3. a 4.rade v podiele 3/8). V uvedenom obytnom dome majú žalobcovia zriadené byty, ktoré sú ich obydlím. Žalobkyňa v 1.rade nadobudla podiely vo vyššie opísaných nehnuteľnostiach na základe kúpnej zmluvy uzavretej s O. X., rod. P. dňa 18. 07. 1983. V roku 1998 žalobkyňa v 1.rade podiel (1/8) darovacou zmluvou darovala svojej dcére žalobkyni v 2.rade, ktorá následnou rekonštrukciou bytu vytvorila dva samostatné byty pre ňu a žalobkyňu v 1.rade. Žalobcovia
v 3.- 4.rade nadobudli podiel (3/8) vo vyššie opísaných nehnuteľnostiach na základe kúpnej zmluvy uzavretej s T. H. dňa 04. 06. 1975.
9. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že kúpou vyššie opísaných podielov k nehnuteľnostiam, pozemkom s parcelnými číslami XXX a XXX a stavbou - obytný dom so súp. č. XXXX, žalobcovia nadobudli samostatné byty, ktoré sa nachádzajú na prízemí a na poschodí obytného domu. Ku svojim obydliam žalobcovia v 1.- 4.rade vždy od nadobudnutia podielového spoluvlastníctva (v roku 1975 a v roku 1983) prechádzali pešo cez tzv. dufart, t. j. cez pozemky parcely č. XXX/X a parcely č. XXX/X zapísané na LV č. XXXX a XXXX k. ú. N., a to z verejnej komunikácie, t. j. od hlavnej brány na ulici H. č. XX v N.. Žalobcovia od nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam vždy ako jediný možný prístup využívali ku svojim obydliam len prechod cez tzv. dufart, pričom nemajú právne zabezpečený prístup k svojim obydliam a iný prístup cez pozemok, parcelu č. XXX/X (vchod zo I. ulice od F. námestia) nikdy žalobcovia nevyužívali. V súčasnosti tento prechod, t. j. po pozemku parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX k. ú. N., ku ktorej je vedený ako výlučný vlastník X.. X. O., ani nie je možný, nakoľko na uvedenom pozemku je umiestnená prevádzka kaviarne s terasou a na hranici s pozemkom žalobcov je umiestnené oplotenie, na ktorom je bránka uzamknutá, čo vyplynulo aj z ohliadky vykonanej súdom dňa 15. 01. 2010 v konaní 12C/147/2009.
10. Žalovaný v 1.rade je výlučným vlastníkom pozemku parcely č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na ňom stojacej stavbe - prevádzkový objekt, súp. č XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. N., pričom vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol titulom kúpnej zmluvy (V 3427/2005-335305 a V 4479/08-PVZ 5466/08).
11. Žalovaný v 2.rade je výlučným vlastníkom pozemku parcely č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na ňom stojacej stavbe - obchodná budova + 1 bytová jednotka so súp. č. XX XXX zapísaných na LV č. XXXX k. ú. N., pričom vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol titulom kúpnej zmluvy (V 3525/2006). Konateľom žalovaného v 1.rade je K.. T. P. a konateľom žalovaného v 2.rade je X.. S. P., P...
12. Ako vyplýva zo spisového materiálu, ako aj z obsahu priloženého spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/147/2009, žalovaní v 1.a 2.rade po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom, parcelám č. XXX/ X, XXX/X, začali brániť žalobcom v prechode po pozemkoch k svojim obydliam. Žalobcovia vždy od nadobudnutia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (v roku 1975 a v roku 1983) ako jediný možný prístup využívali prechod cez tzv. dufart po pozemkoch parcelách č. XXX/X a XXX/X, z ktorých sa mali možnosť dostať ku verejnej komunikácií, ktorý prechod pešo bol historicky aj stavebno-technický určený do dvora meštianskeho domu, t. j. do dvora k obytnému domu so súp. č. XXXX stojacom na pozemku, parcele č. XXX zapísaného na LV č. XXX, k. ú. N.. T. prechod tak v minulosti, ako aj v súčasnosti slúži aj pre širokú verejnosť, keďže v stavebných priestoroch žalovaných v 1.a 2.rade sa nachádzajú obchodné prevádzky, ku ktorým sa pešo dostáva aj široká verejnosť z H. ulice č. XX. Za nedôvodné preto odvolací súd považuje konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že v minulosti žalobcovia mali k svojim obydliam zabezpečený prístup z ulice I. a svojou následnou nedbanlivosťou (pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dohodou v roku 1998) sa zbavili možnosti prechádzať po pozemku parcele č. XXX k svojim obydliam. Každopádne z obsahu dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobcovia ako vlastníci bytových jednotiek v dome so súp. č. XXXX nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov (pozemkov s parc. č. XXX/1, XXX/X a XXX/X) a prístup žalobcov k ich obydliu nie je možné zabezpečiť inak len po pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X, ktoré pozemky ako prechod k obchodným prevádzkam žalovaných v 1.a 2.rade využíva aj široká verejnosť. Naviac sám žalovaný v 2.rade zasahuje do výkonu vlastníctva žalobcov, keď za účelom vstupu do svojej bytovej jednotky a prevádzky služieb prechádza po pozemku parcele č. XXX (schodisku), ktorá je vo vlastníctve žalobcov.
13. Možnosť zriadenia vecného bremena Občiansky zákonník upravuje v troch prípadoch, a to pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci (§ 142 ods. 3), pri zriadení stavby na cudzom pozemku (§ 135c ods. 3) a pri zabezpečení prístupu vlastníka stavby k stavbe cez priľahlý pozemok vo vlastníctve inej osoby (§ 151o ods. 3 O. s.p.).
14. Podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve stavby cez priľahlý pozemok.
15. Podľa tohto ustanovenia možno súdnym rozhodnutím zriadiť vecné bremeno cesty. Rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena je konštitutívnym rozhodnutím. Nedeklaruje už existujúce právo a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. Citované ustanovenie z podnetu žalobcu ako vlastníka stavby umožňuje súdu výnimočný zásah do súkromných práv a povinností vlastníka priľahlého pozemku. Aj s využitím ústavných limitov (čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR či čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) citované ustanovenie Občianskeho zákonníka poskytuje súdu (zodpovedajúco aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) súkromnoprávny nástroj riešenia určitej stavby špecifických spoločenských vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Zákonodarca týmto ustanovením sledoval i verejný záujem na to, aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané, vrátane verejného záujmu na riadnej údržbe stavby. V tom teda spočíva legislatívny základ verejného záujmu, ktorý v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy SR či čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd umožňuje obmedziť vlastnícke právo vlastníka priľahlého pozemku pre účely zriadenia nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby. O takúto situáciu ide aj v predmetnej veci.
16. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalobcovia od nadobudnutia vlastníckeho práva vždy ako jediný možný prístupu k svojim obydliam využívali prechod cez tzv. dufart po pozemkoch parcele č. XXX/X a XXX/X, t. j. už v čase, keď uvedené pozemky patrili do vlastníctva právnych predchodcov žalovaných a nikto z vtedajších vlastníkov im v práve prechodu pešo nebránil. Uvedenému svedčí skutočnosť, že z dôvodu nerealizovania prechodu k stavbe - obytnému domu so súp. č. XXXX po pozemkoch, parcele č. XXX/X, žalobcovia v 1., 3. a 4.rade s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi (právnymi predchodcami Ing. X. O.) dňa 01. 07. 1998 uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, pozemkom s parc. č. XXX, XXX a XXX zapísanými na LV č. XXX, k. ú. N.. Na základe uvedenej dohody pozemky s parc. č. XXX a XXX pripadli do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1., 3. a 4.rade a pozemok s parc. č. XXX pripadol do podielového spoluvlastníctva právnych predchodcov X.. X.. Účastníci zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa zároveň dohodli aj na zriadení vecných bremien, práva prechodu po parcele KN XXX cez dvor v prospech vlastníkov parciel XXX a XXX, a to iba v prípade „rekonštrukcie objektu, živelnej pohromy a sťahovania bezodplatne a časovo neobmedzene". Existencia takto zriadeného vecného bremena je logická, pretože žalobcovia v prípade rekonštrukcie objektu, živelnej pohromy a sťahovania sa môžu dostať k obytnému domu motorovým vozidlo, čo nie je možné cez tzv. dufart, kde zriadenie vecného bremena cesty jej možné len výlučne pešo. Len z tohto dôvodu bolo v roku 1998 pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zriadené vecné bremeno, pričom o tom, že jediná prístupová cesta k obydliu žalobcov je po pozemkoch žalovaných (cez dufart) svedčia výpovede svedkov v konaní 12C/147/2009 (T. H., U., J. H., X. O.).
17. Každopádne z obsahu dôkazov vyplýva, že žalobcovia ako spoluvlastníci stavby - obytného domu so súp. č. XXXX stojacom na pozemku parc. č. XXX nie sú súčasne vlastníkmi priľahlého pozemku (parcely č. XXX/X a XXX/X) a prístup spoluvlastníkov ku stavbe nemožno zabezpečiť inak.
18. Tak ako je už konštatované vyššie pre výklad ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, je základnou interpretačnou pomôckou čl. 11 ods. 4 Listiny či čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. S prihliadnutím na tieto možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka len za náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo už z citovaných ústavných noriem bez toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty. Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je preto potrebné dbať, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené, čo možno najmenej. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno vychádzať z ceny len určenej podľa cenových predpisov. Je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácií rovnako ako všetky negatívne účinky, ktoré zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahrňuje aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i
tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby, spravidla klesne i cena zaťaženého pozemku a že jeho vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený.
19. V predmetnej veci súd prvej inštancie v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom X.. S. C., znalcovi uložil, aby po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu vrátane písomnosti, ktoré pre účely tohto konania boli súdu predložené, stanovil finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve vlastníkov stavby so súp. č. XXXX stojacej na pozemku parcele č. XXX v práve prechodu pešo cez priľahlé pozemky žalovaných v 1.a 2.rade k verejnej komunikácií z ulici H. č. XX v N., a to cez parcely XXX/X a XXX/X v šírke X,XX m a dĺžke podľa geometrického plánu zo dňa 16. 03. 2009 vyhotoveného Progres Geo s. r.o., Masarykova 16, Prešov, úradne overeného Správou katastra Prešov dňa 26.03. 2009. Znalecký posudok bol súdu prvej inštancie predložený dňa 23. 06. 2015, žalovaní v 1.a 2.rade so záverom znaleckého posudku nesúhlasili (namietali kvalitu znaleckého posudku), následne súd prvej inštancie prekvapivo žalobu zamietol. V predmetnej veci je pritom nepochybne zistené, že plocha, ktorá sa využíva ako nevyhnutná cesta (pešo) pre prístup žalobcov k ich obytnému domu je využívaná samotnými žalovanými i ich zákazníkmi. Aktuálny spôsob využitia tejto cesty s prihliadnutím, že žalovaný v 2.rade využíva tiež pozemok žalobcov parcelu č. XXX, treba mať preto na zreteli aj pri určovaní výšky náhrady. Využitie nevyhnutnej cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaných na prístup k nehnuteľnosti žalobcov sa musí zohľadniť s tým, že cestu k obytnému domu so súp. č. XXXX nevyužívajú len žalobcovia, ale i žalovaní a zákazníci žalovaného.
20. Z dôkazov realizovaných súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že žalovaným v 1.a 2.rade už v čase nadobudnutia ich vlastníckeho práva bolo bez akýchkoľvek pochybností známe, že žalobcovia využívajú nimi nadobudnuté pozemky na prechod k svojim obydliam. Za takéhoto stavu, vychádzajúc z rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobcovia ako občania a fyzické osoby majú znemožnený riadny prístup k svojmu obydliu, čím sú porušované ich základné ľudské práva - právo na domov a súkromie, ktoré je základným ľudským osobným právom. Naviac z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prešov č. k. 12C/147/2009 vyplýva, že žalovaní v 1.a 2.rade počas vianočných sviatkov v roku 2009 uzamkli hlavnú bránu (príchod z H. cez tzv. dufart), čím žalobcov reálne ohrozili na ich životoch, zdraví a majetku. Žalobcovia boli nútení požiadať o pomoc policajné orgány, aby sa počas vianočných sviatkov v roku 2009 dopravili ku komunikácií. Takýto neľudský postoj žalovaných vo vzťahu k žalobcom je zásah do používania práva a slobody zaručenej Dohovorom o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov totiž nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
21. Tým, že súd prvej inštancie neposkytol žalobcom ako vlastníkom stavby bez prístupu právnu ochranu, porušil dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý v čl. I (ochrana majetku) uvádza: „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok." Tiež z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyplýva právo na súdnu ochranu: „Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasné má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna úprava". Súd preto musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
22. Z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
23. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude, keďže sú dané podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej cesty, zriadiť vecné bremeno cesty (pešo) podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka za náhradu. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo
obmedzené, čo možno najmenej a pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena je potrebné zvážiť všetky okolností prípadu, najmä, prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácií, rovnako je potrebné prihliadnuť, že v predmetnej veci je zistené, že plocha, ktorá sa využije ako nevyhnutná cesta pre prístup žalobcov k ich obydliam je využívaná aj samotným žalovaným i jeho zákazníkmi. Aktuálny spôsob využitia tejto cesty preto treba mať na zreteli aj pri určovaní výšky náhrady (pomer využitia tejto cesty žalobcami k celkovému využitiu cesty aj samotným žalovaným či jeho zákazníkmi), a pri úvahe pri výške úhrady súd prvej inštancie nesmie vybočiť z rámca spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi konania pri zriaďovaní vecného bremena práva nevyhnutnej cesty.
24. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal znalcovi X.. S. C. odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 146,04 Eur. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že priznané znalečné za vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX zodpovedá kvalite znaleckého posudku, časovému fondu potrebnému na jeho vypracovanie a je v súlade s vyhláškou č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov.
25. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1.a 2.rade namietajúc kvalitu znaleckého posudku. Podľa odvolateľov znalec dogmaticky spracoval znalecký posudok podľa úloh, ktoré mu určil súd namiesto toho, aby súdu oznámil, že nemôže vykonať znalecký posudok podľa stanovených úloh, pretože parcela č. XXX nie je pozemok bez stavby, ale je celý zastavaný stavbou, preto by musel stanoviť finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez stavbu. Naviac spracoval znalecký posudok a určil náhradu za prechod cez pozemok č. XXX ako keby bol nezastavaným pozemkom, pritom ho zástupca žalovaných v 1.a 2.rade na túto skutočnosť upozornil pri ohliadke na mieste samom. Znalec pri spracovaní znaleckého posudku použil nesprávnu metodiku výpočtu vecného bremena. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
26. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním mu predchádzajúcim a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
27. Odvolacia námietka žalovaných, že znalcovi nemala byť priznaná odmena za nekvalitne vypracovaný znalecký posudok je nedôvodná. Skutočnosť, že znalecký posudok obsahuje skutkové zistenia v neprospech žalovaných nemôže mať za následok nepriznanie znalečného za jeho vypracovanie. Ďalšie tvrdenia žalovaných v 1.a 2.rade týkajúce sa veci samej nemajú vplyv na posúdenie správnosti priznaného znalečného. Námietkami žalovaných k vecnému obsahu znaleckého posudku sa bude zaoberať súd prvej inštancie v rámci dokazovania v konaní vo veci samej.
28. Z týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP s tým, že v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).