Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/962/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený: Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1. G. B., nar. X.X.XXXX, 2. R. B., nar. XX.X.XXXX, obaja žalovaní bytom T. P., D. XXX, o zaplatenie 952,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 07.04.2015 č.k. 13C/419/2014-119, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 07.04.2015 č.k. 13C/419/2014-119 (napadnutý rozsudok) zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, žalovaných v 1. rade a v 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 115,51 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,50 eur od 21.12.2008 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,50 eur od 21.1.2009 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,50 eur od 21.2.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh v časti prevyšujúcej sumu 115,51 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2012 domáhal zaviazania oboch žalovaných, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 952,80 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 62,73 eur a s 10% úrokom z omeškania ročne zo sumy 670,52 eur od 23.5.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 28.6.2011 medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil žalobcovi aj pohľadávku voči žalovaným. Postupca a obaja žalovaní uzavreli dňa 12.3.2004 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (VOP). Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pre neplnenie dohodnutých splátok postupca odstúpil od zmluvy, pričom pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 982,80 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 700,52 eur, úroku vo výške 197,91 eur a úroku z omeškania vo výške 84,37 eur.

3. Žalobca podaním z 24.10.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaní čerpali úver vo výške 1 659,70 eur s 11,30% úrokom, ktorý sa zviazali uhradiť mesačnými splátkami po 38,50 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc 20.4.2004, s konečnou splatnosťou 20.2.2009. Za správu úveru sa žalovaní zaviazali platiť poplatok vo výške 1,33 eur mesačne a za poskytnutie úveru poplatok vo výške 33,19 eur. Žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu 1 883,62 eur. V ďalšom žalobca uviedol spôsob vyčíslenia žalovanej sumy. Po výzve súdu adresovanej žalobcovi, aby sa vyjadril k prípadnej aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., žalobca dňa 23.3.2015 doručil súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p.. Súd uvedený návrh žalobcu zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Preto ani nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti žalobcu ako účastníka konania o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p., keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie účastník konania, dospeje k záveru o rozpornosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá O.s.p. zamietol ako nedôvodný.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaní nemali možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej (typovej) zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, § 3 ods. 1 - 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. vzhľadom na prechodné ustanovenia (§ 879j/, § 879l/, § 879m/ , § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

5. Z oznámenia spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. z 18.7.2011 vyplýva, že uvedená spoločnosť ako postupca žalovanému v 1. rade oznámila postúpenie svojej pohľadávky z úveru č. XXXXXXXXX vo výške 982,80 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok č. - uzatvorenej dňa 28.6.2011. Podľa zoznamu predloženého žalobcom bola postúpená aj pohľadávka z úveru č. XXXXXXXXX s celkovým zostatkom 982,80 eur.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že medzi postupcom a žalovanými bola dňa 12.3.2004 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej postupca poskytol obom žalovaným úver vo výške 50 000,- Sk. Žalovaní sa čerpaný úver zaviazali splatiť mesačnými splátkami po 1 160,- Sk pri úrokovej sadzbe 11,30% ročne a RPMN vo výške 14,90%, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.4.2004, splatnosť ďalších splátok k 20. dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.2.2009. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 40,- Sk mesačne, poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 2% z výšky úveru a tento bol splatný v deň podpisu zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní mali 59 mesačnými splátkami uhradiť veriteľovi sumu 70 800,- Sk (59 x 1160,- Sk + 59 x 40,- Sk). Podľa prehľadu transakcií predloženého žalobcom, žalovaní uhradili v období od 12.3.2004 do 15.3.2010 nepravidelnými splátkami sumu 1 883,62 eur a platbami po 10,- eur z 22.2.2012, 21.3.2012 a 22.5.2012 uhradili ešte 30,- eur. Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by pôvodný veriteľ žalovaných odstúpil od zmluvy.

7. Súd prvej inštancie neprihliadol na žalobcom predložený formulár žalobcu označený ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú žalovaný v 1. rade podpísal dňa 21.12.2011. Uvedenou dohodou mal žalovaný v 1. rade uznať, že voči žalobcovi má v súvislosti so zmluvou č. XXXXXXXXX z 12.3.2004 záväzok vo výške 700,52 eur. Uvedený formulár pripravil vopred žalobca, bez možnosti žalovaného v 1. rade ovplyvniť text takto vopred pripraveného formulára. Navyše, z predloženej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nevyplýva dostatočne určite a

zrozumiteľne, aký záväzok vo výške 700,52 eur má žalovaný v 1. rade splniť, a ku ktorej časti istiny žalovanej vo výške 952,80 eur mal byť záväzok vo výške 700,52 eur uznaný. Z uvedeného má súd za to, že uvedené tlačivo dohody ani nevyjadruje skutočnú vôľu žalovaného v 1. rade a má za to, že tento právny úkon žalovaný v 1. rade nespravil vážne. Preto súd uvedenú dohodu považuje za neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, keď uvedený formulár vyjadruje vôľu žalobcu a nie je určitý a ani zrozumiteľný.

8. Konštatoval, že žalobca nešpecifikoval, s ktorými splátkami sa mali žalovaní dostať do omeškania, resp. na ktoré splátky započítal úhrady žalovaných. Súd s poukazom na § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vzniesol v mene žalovaných námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku v časti splátok splatných do 19.12.2010 spolu s ich príslušenstvom, ktorú námietku by inak mohol kedykoľvek v priebehu konania vzniesť každý zo žalovaných. Návrh vo veci bol súdu doručený dňa 19.12.2012, potom štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka pre úhradu dlžných splátok úveru s príslušenstvom, splatných pred 19.12.2008 v danom prípade uplynula do podania žalobného návrhu. Od 20.12.2008 do konečnej splatnosti úveru dňa 20.2.2009 boli splatné 3 mesačné splátky po 1 160,- Sk , teda úhrnom mali žalovaní v uvedenom období uhradiť sumu 115,51 eur (3 480,- Sk). Potom dlh žalovaných na neuhradených a nepremlčaných splátkach predstavuje sumu 115,51 eur. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu považoval za dôvodný do výšky 115,51 eur a návrh v časti prevyšujúcej sumu 115,51 eur zamietol ako nedôvodný.

9. Pretože žalovaní svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si popri úroku z omeškania zahrnutom v žalovanej sume vo výške 952,80 eur sumou 84,37 eur uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 62,73 eur, počítaný ako 10% úrok z omeškania zo sumy 700,52 eur od 29.6.2011 do 22.2.2012 vo výške 45,87 eur, od 23.2.2012 do 21.3.2012 vo výške 5,30 eur, od 22.3.2012 do 22.5.2012 vo výške 11,56 eur. Taktiež si uplatnil nárok na 10% úrok z omeškania zo sumy 670,52 eur od 23.5.2012 do zaplatenia. So sumou všetkých dlžných splátok úveru boli žalovaní v omeškaní až odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru, teda od 21.2.2009, pričom dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti tej ktorej splátky sa žalovaní dostali do omeškania s jej úhradou. Za omeškanie s úhradou nepremlčaných splátok splatných 20.12.2008, 20.1.2009 a 20.2.2009 žalobcovi, s poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vznikol nárok na úrok z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti uvedených splátok. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania od 29.6.2011, teda odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky voči žalovaným na žalobcu, keď úrok z omeškania do uvedeného dňa bol zahrnutý v žalovanej istine. Výška základnej úrokovej sadzby NBS k 21.12.2008 bola 2,5%, pričom žalobcovi vznikol nárok na jej dvojnásobok, teda 5% úrok z omeškania z dlžnej nepremlčanej splátky vo výške 38,50 eur, splatnej 20.12.2008, a to až do jej zaplatenia. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 21.1.2009, ale aj k 21.2.2009 bola 2% pričom žalobcovi za omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 20.1.2009, resp. 20.2.2009 vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, a tak súd žalobcovi priznal 10% úrok z omeškania ročne od 21.1.2009, resp. od 21.2.2009 až do zaplatenia, ale len z nepremlčaných splátok, keď úrok z omeškania za omeškanie žalovaných spred 19.12.2008 je taktiež premlčaný, keďže do podania žalobného návrhu uplynula žalobcovi štvorročná premlčacia doba na uvedené príslušenstvo. Povinnosť platiť úrok z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa ustanovenia § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť premlčacia doba práva na úrok z omeškania a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalobcov úspech vo vzťahu k prísudku je oproti žalovanej sume nepatrný, a tak má súd za to, že procesne úspešnejšími (§ 142 ods. 2 O.s.p.) v tomto konaní sú žalovaní, ktorým náhradu trov konania súd nepriznal z dôvodu, že žalovaní si ju neuplatnili postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

11. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca v zamietajúcej časti výroku, žiadal v tejto časti rozsudok zmeniť a návrhu v plnom rozsahu vyhovieť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nevyjadruje skutočnú vôľu žalovaných, a že úkon nebol urobený vážne. Taká skutočnosť

nebola preukázaná. Právnym následkom uznania práva, je prerušenie plynutia premlčacej doby. Teda doba, ktorá dovtedy plynula sa stáva bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Podpisom uvedenej dohody došlo k naplneniu § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10 ročnej premlčacej, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Úprava obsiahnutá v § 558 spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvratiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Ďalej poukázal na to, že v čase podpisu Dohody záväzok premlčaný nebol, preto nemožno hovoriť o nekalej obchodnej praktike. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporca nemal možnosť oboznámiť. Ide o prejav slobodnej vôle odporcu. AJ ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade je nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. V danom prípade dochádza k popretiu zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutia iných Krajských súdov v podobných veciach, na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo 9/1014, nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 a III. ÚS 348/06-42. Podľa jeho názoru aplikáciou § 5b ZoOS dochádza k značnému narušenie princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR. Došlo ním k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu. Poukázal na to, že svoj žalobný nárok si uplatnil dňa 19.12.2012, pričom ustanovenie § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť až dňa 01.05.2014. Ďalej uviedol, že podaním zo dňa 19.03.2015 zaslal súdu špecifikáciu uplatneného nároku, z ktorej je zrejmá výška úhrad, započítanie jednotlivých úhrad, výpočet istiny a príslušenstva.

12. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. V danej veci právny vzťah medzi účastníkmi konania treba posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z., pretože v danom prípade išlo o poskytnutie úveru (§ 1 ods. 2 písm. e/ Zák. č. 258/2001 Z.z.). Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občiansko-právna. Argumentácia žalobcu ustanoveniami Obchodného zákonníka je potom bezpredmetná.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu poukazuje na záveru súdu prvej inštancie ako na správne a preto ich nebude opakovať.

21. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v preskúmavanom prípade je zrejmé, že prvostupňový súd musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže rozhodoval o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, teda bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Je nutné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinné od 01.05.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 01.05.2014. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu, ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pred účinnosťou zákona. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .