Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-421-2016.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
39Er/421/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: H.. H. Č., X.. XX.XX.XXXX, H. X, XXX XX L., o námietkach povinného proti exekúcii, proti predbežným trovám, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd námietkam proti predbežným trovám exekúcie v y h o v u j e v časti 38,21 EUR. Súd námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie z a m i e t a v časti 72,36 EUR.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.02.2016 vydal súd poverenie č. 5102 189157, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Pavel Halás vykonaním exekúcie.
2. Dňa 05.05.2015 súdny exekútor predložil námietky proti exekúcii, proti trovám exekúcie. Exekútorovi boli doručené dňa 21.04.2016. Upovedomenie o začatí exekúcie prevzal povinný dňa 11.04.2016. Povinný podal námietky podľa pečiatky pošty na obálke dňa 19.04.2016. Teda námietky boli podané včas v zákonnej 14 dňovej lehote.
3. Povinný vo svojich námietkach uvádza, že Krajské riaditeľstvo mu žiadne rozhodnutie o uložení pokuty nedoručilo, pričom povinný uvádza, že si poštu pravidelne preberá. Ďalej uvádza, že ak by bol o priestupku upovedomený, tak by konal inak. Namieta aj proti celkovej výške trov exekúcie.
4. Súd vyzval oprávneného na vyjadrenie. Vo vyjadrení uvádza, že povinný vykonal šetrenie postupu správneho orgánu a zistil, že rozhodnutie bolo doručované na adresu, ktorú povinný uviedol v zázname o podaní vysvetlenia, kde uviedol adresu Panónska 9, Svätý Jur. Na uvedenej adrese povinný prevzal aj predvolanie na ústne prejednanie priestupku. Samotné rozhodnutie neprevzal. Pošta na zásielke vyznačila neprevzaté v odbernej lehote. Oprávnený predložil aj príslušné doklady, preukazujúce jeho tvrdenia, a to záznam o podaní vysvetlenia, doručenku, ktorá svedčí o prevzatí predvolania, a doručenku svedčiacu o neprevzatí v odbernej lehote.
5. Súd vyzval povinného, aby sa vyjadril k podanému vyjadreniu oprávneného. Uvádza, že prvú výzvu si prevzal aj napriek nesprávnej adrese, a to až na druhý krát. Aj napriek nesprávnym údajom bola vydaná. Druhú zásielku nemohol prevziať, pretože sa na uvedenej adrese nezdržiaval od 22.03.2013, o čo svedčí kópia o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti.
39Er/421/2016
6. Oprávnený v ďalšom vyjadrení, okrem už uvedeného, navyše uvádza, že protokol o odovzdaní nehnuteľnosti, kde figuruje povinný ako konateľ spoločnosti HEART Production s.r.o., bola zapísaná dňa 14.05.2016.
7. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.
8. Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
9. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
10. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
11. Podľa § 50 ods. 5, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
12. Námietky sú procesnou obranou povinného. Nedá sa o nich hovoriť ako o opravnom prostriedku. V námietkach sa napádajú len tie skutočnosti, a to aj hmotného aj procesného práva, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Nie je možné namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu, a malo sa na ne upozorniť v základnom konaní. Ak tak spravené nebolo, exekučný súd mu neposkytne ochranu. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku, čiže nároku o ktorom bolo rozhodnuté. Ak by mal exekučný súd skúmať námietky, ktoré napádajú exekučný titul z vecnej stránky, čiže skutočnosti, ktoré sa mali uplatniť ešte v základnom konaní, dostalo by to exekučný súd do pozície opravného súdu, čo nie je.
13. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne.
14. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2259796-2259796&f=2>, a to: 39Er/421/2016-42
a) zánik vymáhaného nároku,
b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku,
c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a
d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.
15. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
16. Exekúcia je vedená na podklade vykonateľného rozhodnutia o priestupku. Príslušné orgány postupovali v súlade so zákonom. Povinný nie je schopný preukázať svoje tvrdenia. Oprávnený disponuje presvedčivými dôkazmi o správnosti úradného postupu. Povinný vedel o spáchaní priestupku, o čo svedčí aj ním podpísaný záznam o podaní vysvetlenia. V tomto zázname uviedol adresu, na ktorej sa zdržuje aj keď to nebola adresa, ktorá by sa vyskytovala v registri obyvateľov. Vzhľadom na toto tvrdenie, správne sa doručovalo na adresu. Navyše na túto adresu bolo doručené predvolanie, ktoré prevzal, o čom svedčí podpis na doručenke. Následne bolo doručované rozhodnutie o pokute, ktoré bolo ako svedči doručenka doručované v súlade so správnym poriadkom. Rozhodnutie neprevzal v odbernej lehote, teda keby sa na danej adrese nezdržiaval, bolo by na obálke vyznačené adresát neznámy. Protokol o odovzdaní nehnuteľnosti nie je v poriadku, nakoľko tu vystupuje spoločnosť, ktorá v čase podpisu protokolu neexistovala.
17. Súd je preto dospel k záveru, že námietky sú nedôvodné, nepodarilo sa preukázať žiaden dôvod, ktorý by oprávňoval súd námietkam vyhovieť. Exekučný titul bol doručovaný v súlade so správnym poriadkom a nadobudol vykonateľnosť čo je predpokladom exekučného konania.
18. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
19. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
20. Podľa § 201 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
39Er/421/2016
21. Podľa § 201 ods. 4 Exekučného poriadku, toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
22. V upovedomení si súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy vo výške 110,57 EUR s DPH, ktoré aj bližšie špecifikoval. Tieto trovy pozostávajú z odmeny vo výške 33,50 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 58,64 EUR. Náhrady hotových výdavkov neboli špecifikované. Špecifikované boli až dodatočne na základe výzvy súdu. DPH vypočítal vo výške 18,43 EUR.
23. Osobitným právnym predpisom, podľa ktorého súdny exekútor určuje predbežné trovy exekúcie je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
24. Podľa § 4 odsek 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
25. Podľa §5 odsek 1, 2 a 3 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33, 19,- eura a najviac 33 193, 92,- eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
26. Odmena súdneho exekútora bol vypočítaná v súlade so zákonom a vyhláškou. Súdny exekútor si účtoval najmenšiu možnú odmenu zaokrúhlenú na najbližších 50 eurocentov nahor.
27. Pri náhrade hotových výdavkov uznal súd poštovné vo výške 26,60 EUR, čo bolo preukázané doručenkami. Nepriznal poštovné vo výške 1,40 EUR za poslanie žiadosti o vydanie poverenia, nakoľko nie je preukázané, že bola posielaná poštou. Podľa pečiatky na žiadosti, bola doručená osobne do podateľne. Taktiež nie je preukázané posielanie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni.
28. Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu za spotrebované priame materiálne náklady vo výške 1,25 EUR. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. 39Er/421/2016-43
29. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, prípadne jeho prenájom, náklady na mzdy zamestnancov, náklady na energie, na údržbu úradu ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, šanóny, etikety atď). Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až nemožné a súdny exekútor si náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť.
30. Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov účtuje aj náhradu za elektronickú komunikáciu s tretími subjektmi v zmysle § 34 ods. 5 Exekučného poriadku a zabezpečenie elektronickej komunikácie úplnej v zmysle elektronizácie verejnej správy vo výške 27,99 EUR. Súd túto sumu nepriznáva, z dôvodu nehospodárnosti. Tieto náklady sú neprimerane vysoké. Jednou zo základných zásad procesného práva je princíp hospodárnosti konania. Princíp hospodárnosti je zakotvený aj čl. 17 Civilného sporového poriadku. Nakoľko Exekučný poriadok odkazuje na použitie primerané použitie Civilného sporového poriadku. Preto aj na exekučné konanie treba aplikovať základné princípy sporového poriadku. Náklady, ktoré si exekútor uplatňuje sú neprimerane vysoké. Z predloženej faktúry nie je presne jasné aké úkony dodávateľ vykonal a prečo si vyúčtoval také sumy. Elektronické lustrácie vykonávané exekútormi nevznikajú v takejto výške. Preto súd považuje vykonávanie týchto úkonov za neprimerane vysoké, obzvlášť vzhľadom na výšku pohľadávky 60 EUR. Predložená faktúra neúmerne navýšila predbežné trovy konania. Na základe uvedeného túto sumu súd nepriznáva.
31. Na základe vyššie uvedeného súd v časti vyhovel námietkam proti predbežným trovám exekúcie.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.