Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-439-2015.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/439/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: A. D., bytom Z. I., Z. XXX/X, zastúpenej O.. Y. J., advokátkou v Z. I., Y. XX/XX, proti žalovaným: 1/ O. A., bytom Z. Z., I. XXX, I. - A., L. X.a, 2/ M. A., bytom D. XXXX/XX, I. - Z., zastúpený O.. Z. B., advokátom v I., Z. S. Z. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. januára 2015, č.k. 6C/73/2014-132, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. D. a žalovaného v 2/ rade M. A. k nehnuteľnostiam v k.ú. Z. I., vedeným na LV XXXX, a to k bytu č. X, prvé poschodie, vchod č. XX v bytovom dome súp.č. XXX, na parcele D. XXXX/X, k podielu XXXX/XXXXX-ín priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, podielu XXXX/XXXXX-ín parcely KNC XXXX/X a podielu XXXX/XXXXX-ín v parc. KNC XXXX/X a toto spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že predmetný byt, vrátane príslušného podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne A. D. a uložil jej povinnosť vyplatiť z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanému v 2/ rade M. A. sumu 9.900,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie proti žalovanému v 1/ rade zastavil, žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 2.136,68 Eur k rukám právnej zástupkyne žalobkyne O.. Y. J., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že predmetný byt sa po smrti matky účastníkov konania A. A. stal podielovým spoluvlastníctvom žalobkyne, pôvodne žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/, ktorí sú súrodencami, každého v 1/3-ine. Od nadobudnutia dedičstva účastníkmi konania sa o byt starala výlučne žalobkyňa, ktorá platila aj všetky poplatky spojené s užívaním bytu, pričom do podania žaloby na súd, nedošlo medzi účastníkmi k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Po podaní žaloby na súd previedol žalovaný v 1/ rade kúpnou zmluvou zo dňa 08.12.2014 svoj spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu, ktorý vklad bol povolený dňa 13.01.2015 pod č. 74/15. Na základe uvedenej skutočnosti žalobkyňa vzala žalobu proti žalovanému v 1/ rade za jeho súhlasu späť a voči žalovanému v 1/ rade bolo následne konanie zastavené. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola teda žalobkyňa 2/3 spoluvlastníčkou a žalovaný v 2/ rade 1/3 spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Obaja preukázali, že majú peniaze na výplatu spoluvlastníckeho podielu druhého z účastníkov konania. Súd v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka zisťoval, či je možná reálna deľba nehnuteľnosti, ktorá
v danom prípade tvorí predmet podielového spoluvlastníctva. Za situácie, že reálna deľba nebola možná, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, komu z podielových spoluvlastníkov prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Súd konštatoval, že hoci žalobkyňa je vlastníčkou bytu, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti bytu, ktorého je so žalovaným v 2/ rade podielovou spoluvlastníčkou, súdu sa javilo ako spravodlivé prikázať byt do jej výlučného vlastníctva najmä preto, lebo sa o svoju matku pred jej smrťou starala, ale aj preto, že všetky poplatky spojené s existenciou bytu platí po smrti matky ona. Žalobkyňa mala v úmysle byt, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania prerobiť a peniaze na prerobenie chcela získať z odpredaja bytu, ktorý vlastní so svojím manželom. Z vyjadrenia najmä bývalej manželky žalovaného v 2 rade súd zistil, že žalovaný v 2/ rade chce až do dôchodku bývať v Bratislave, čo reálne predstavuje najmenej 9 rokov. Uvedená svedkyňa tvrdila, že chce so žalovaným v 2/ rade uzatvoriť manželstvo po jeho návrate z Bratislavy, hoci žalovaný v 2/ rade toto tvrdenie poprel. Súd poukázal na právoplatné rozhodnutie odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu v Z. I. č. F. ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odboru opravných prostriedkov Okresného úradu v Trenčíne zo dňa 04.07.2014, v zmysle ktorého bol žalovaný v 2/ rade uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tak, že dňa 11.08.2013 okolo 16:00 hodine pod oknami bytu č. X, obytného bloku č. XXX/X, na Z. ulici v Z. I. verbálne napadol žalobkyňu a následne okolo 16:15 hodiny na chodníku pred uvedených obytným blokom opätovne napadol žalobkyňu rôznymi výrazmi, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Bol potrestaný tak, že mu bolo uložené pokarhanie. Súd prvej inštancie mal v zmysle uvedeného rozhodnutia preukázané, že žalovaný v 2/ rade sa násilne správal k svojej sestre - žalobkyni, za čo bol aj právoplatne v priestupkovom konaní odsúdený. Na základe uvedených skutočností súd prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 2/ rade sumu 9.900,- Eur z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako náhradu za jeho podiel, ktorého výška vychádza zo znaleckého posudku U.. A. L.. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, súd toto odôvodnil ust. § 142 ods. 1 OSP a v spore úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v 2/ rade, a to v celkovej výške 2.136,68 Eur. Žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, keďže túto nežiadal.
2. Proti tomuto rozsudku vo veci samej (okrem zastavujúcej časti) podal včas odvolanie žalovaný v 2/ rade, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ OSP v spojení s § 205a ods. 1 písm. d/ OSP, teda, že sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a nemohol ich označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP, za použitia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP. Uviedol, že žalobkyňa dňa 19.01.2015 dala v predmetnom byte bez jeho súhlasu odpojiť dodávku elektrickej energie, čím sa ako podielová spoluvlastníčka správala násilne voči nemu ako podielovému spoluvlastníkovi. Týmto sa snaží donútiť A. M. - matku jeho vnuka a jej vnuka S. A., aby opustili predmetný byt. Vždy, keď sa z Bratislavy vráti do predmetného bytu do Z. I., je na neho bezdôvodne volaná polícia, a preto aj on 17.01.2015 podal na polícii oznámenie o priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, keď oznámil ohováranie a hrubé správanie voči jeho osobe zo strany žalobkyne. Namietal, že pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že on sa voči žalobkyni správa násilne, za čo bol aj právoplatne v priestupkovom konaní odsúdený, súd neskúmal možnú účelovosť konania žalobkyne v snahe získať výhodnejšie postavenie v predmetnom konaní. Poukázal na svedeckú výpoveď jeho bývalej manželky S. A., podľa ktorej nie je násilníckej povahy a nebolo to ani dôvodom ich rozvodu, pričom svedkyňa poukazovala na tú skutočnosť, že sa staral o svoju matku a že aj žalobkyňa si s ním rozumela a neprichádzalo medzi nimi ku konfliktom. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva iba na základe vykonštruovaných, vymyslených a častokrát na protichodných tvrdení svedkov žalobkyne, pričom nevzal v úvahu, že v predmetnom byte býva už 25 rokov, že nevlastní žiadny iný byt, ani nehnuteľnosť. Namietal vykonštruované priestupkové konanie s údajným incidentom zo dňa 11.08.2013. Podrobne popisoval skutočnosti, ktoré tomuto incidentu predchádzali, ako aj ktoré boli následne po tomto incidente, pričom predmetný incident nikdy (tak, ako to žiadala žalobkyňa a bola by vzala obvinenie proti nemu späť), nevzal na seba. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobkyne na základe špekulatívnych spôsobov a účelových tvrdení z jej strany. Jej arogantné a účelové správanie sa po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie začalo ešte aj stupňovať. Poukazoval na konflikt so žalobkyňou zo dňa 16.01.2015, ďalej 19.01.2015, kedy bol odmontovaný elektromer na základe požiadavky žalobkyne, dňa 22.01.2015, kedy žalobkyňa vtrhla do predmetného bytu a vyhadzovala z neho jeho 2,5 ročného vnuka s jeho matkou A. M.. Následne žalobkyňa vymenila vložku vo dverách bytu a odmietala jemu, ako aj matke jeho vnuka A. M., ktorá
v predmetnom byte býva, odovzdať nový kľúč. Namietal ďalej, že súd prvej inštancie neprihliadol na tvrdenie svedka L. K., ktorý je bratom ich zosnulej matky, ktorý pred súdom jednoznačne uviedol, že matka si priala, aby po jej smrti ostal v predmetnom byte bývať on. Dodal, že je toho názoru, že zmluva o odkúpení podielu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade nie je v súlade s dobrými mravmi a je neplatná. Na záver zdôraznil, že on nemá zabezpečené bývanie, má vyživovacie povinnosti, pričom je schopný ostatných účastníkov konania z podielov vyplatiť.
3. K podanému odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa písomne vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že jej pravdou, že dala odpojiť bez vedomia žalovaného v 2/ rade elektrinu v predmetnom byte. Bolo to však už v čase, kedy bola právoplatne uznanou väčšinovou vlastníčkou bytu a súhlas žalovaného v 2/ rade nepotrebovala. Odpojeniu elektriny predchádzalo nasťahovanie cudzích osôb pochybnej morálky do predmetného bytu, ktorí míňali energie v značne vysokej miere a prekračovali pravidelne stanovené limity, obťažovali susedov hlukom aj v nočných hodinách a neustále tam prichádzali a odchádzali cudzí ľudia. Susedia v uvedenom bytovom dome spísali aj čestné prehlásenie, v ktorom uviedli charakter žalovaného 2/ a nepriali si ho mať za suseda. To, že žalovaný 2/ bez jej informovania a bez akéhokoľvek súhlasu dal opätovne elektrinu zapojiť považuje za protiprávne konanie. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade poukazuje na účelovosť jej konania zdôraznila, že výhodnejšie postavenie, ktorým je podľa žalovaného 2/ jej väčšinové spoluvlastníctvo, prešlo pokojným procesom prepisu podielu jej brata
- žalovaného v 1/ rade O. A., na jej meno. Všetko prebehlo v rámci vzájomnej dohody a podľa zákona. Skutočnosti a konania, na ktoré poukazuje žalovaný 2/ na polícii, sú všetky v príslušných spisoch, do ktorých je možné nahliadnuť. Je však nepochybne preukázané, že žalovaný 2/ bol uznaný vinným a bola mu udelená poriadková pokuta. Následné početné oznámenia, ktoré boli podávané z jeho strany na jej osobu boli políciou uznané ako bezdôvodné. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného 2/, že sa staral o matku a že si rozumeli. Toto môže vyvrátiť jej najbližšia rodina, teda manžel a deti. Žalovaný 2/ býval dlhé roky v Bratislave a o matku javil minimálny záujem. O starostlivosti o matku nemôže byť ani reč. O túto sa starala dlhodobo ona, bola aj jej opatrovateľkou a snažila sa jej zabezpečiť čo najväčší komfort a pohodlie. Okolnosti, ktoré žalovaný 2/ uvádza ohľadne dohody na podieloch, už boli prediskutované v rámci konania pred súdom prvej inštancie, aj v trestných oznámeniach. Nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým tvrdeniam žalovaného 2/ v odvolaní, keďže tieto sú väčšinou vymyslené a nekorešpondujú s faktami uvedenými v zápisniciach a v spisoch. Zo strany žalovaného 2/ je neustále obťažovaná, často konzumuje alkohol a situácie, ktoré spomínal prebiehali za asistencie polície, pretože bola vždy ona alebo jej rodina nútení ju privolať aj viackrát po sebe. Dodala, že žalovaný 2/ nie je v žiadnom prípade bezdomovec, je dlhodobo ubytovaný na ubytovni, kde pracuje a v prípade, že by predmetný byt nepripadol jeho osobe, môže bývať u svoje exmanželky S. A., s ktorou nateraz udržuje aj partnerský vzťah a prebýva u nej aj keď príde do Z. I.. Nie je pravdou, že žalovaný 2/ má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, keďže jeho syn S. A. je plnoletý a jeho ďalší synovia sú samostatní, pracujúci muži, s ktorými naviac nemá ani dobrý vzťah. Poukázala na čestné prehlásenie, ktoré podpísala matka vnuka žalovaného 2/ A. M. a ktorý vyvracia skutočnosti tvrdené žalovaným 2/.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolaním žalovaného 2/ nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania proti žalovanému v 1/ rade, preto v tomto výroku je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
5. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) s tým, že z ust. § 470 ods. 1,2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
6. Predmetom konania v preskúmavanej veci je žaloba žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. Z. I., vedeným na LV XXXX, a to k bytu č. X, na X. poschodí, vchod č. XX v bytovom dome súp. č. XXX, na parc. D. XXXX/X, k podielu XXXX/XXXXX- ín priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, podielu XXXX/XXXXX-ín parcely D. XXXX/X a podielu XXXX/XXXXX-ín v parcele KNC XXXX/X. Žalobkyňa, po prevode podielu 1/3 tejto
nehnuteľnosti od žalovaného 1/, sa stala spoluvlastníčkou v 2/3, žalovaný 2/ je spoluvlastníkom v 1/3. Od smrti matky účastníkov konania sa o byt starala žalobkyňa, ktorá býva s manželom v byte cez ulicu oproti predmetnému bytu. Žalovaný 2/ pracuje v I. a býva tam na ubytovni. V predmetnom byte žalovaný 2/ umožnil bez súhlasu žalobkyne bývať od konca decembra 2014 A. M., ktorá je matkou jeho vnuka, aj s týmto vnukom. Účastníci konania sa nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
7. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 1 umožňuje, aby v prípade, keď sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva, rozhodol o tom súd v sporovom občianskom súdnom konaní, a to niektorým z troch spôsobov uvedených v určenom poradí v tomto ustanovení. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníctvom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené.
9. Súd prvej inštancie po zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Z týchto mal preukázané, že žalobkyňa je majoritnou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, keď kúpnou zmluvou zo dňa 08.12.2014 nadobudla podiel 1/3 od svojho brata - pôvodne žalovaného 1/. Starala sa o nebohú matku, bola jej opatrovníčkou, upratovala v byte a po smrti matky sa naďalej starala o byt, platila všetky poplatky súvisiace s bytom. Medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou dochádzalo k verbálnym konfliktom, pričom z rozhodnutia odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu v Z. ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odboru opravných prostriedkov Okresného úradu v Trenčíne zo dňa 04.07.2014, nepochybne vyplýva, že žalovaný bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil 11.08.2013 voči žalobkyni. Súd prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne považoval vzhľadom k všetkým skutočnostiam za spravodlivé, i keď je žalobkyňa vlastníčkou bytu, v ktorom v súčasnosti býva s manželom.
10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným 2/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p.( teraz ust. § 191 CSP) a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal dôvodmi, prečo dané nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú skutočnosť aj zákonným spôsobom zdôvodnil v napadnutom rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
11. Odvolacie námietky žalovaného 2/ sú totožné s jeho tvrdeniami, ktoré uplatnil opakovane pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
12. Skutočnosť, že žalovaný 2/ podal na žalobkyňu oznámenie na polícií pre údajné ohováranie a hrubé správanie voči nemu zo strany žalobkyne nemožno považovať za dôkaz, ktorý nemohol uplatniť
pred súdom prvej inštancie (odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 písm. d) pôvodného O.s.p.), keďže nepochybne k tomuto skutku malo dôjsť až po rozhodnutí súdu prvej inštancie.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu týchto trov v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).