Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/200/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému D.F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. E., v spore o zaplatenie 1124,90 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 5. 2014, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1124,90 eura, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1124,90 eura od 9. 10. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že jeho právny predchodca, J. J., a. s., zriadila v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom mu poskytla úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobnej povinnosti žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy, došlo k vzniku nepovoleného prečerpania prostriedkov na účte žalovaného, v trvaní viac ako 5 dní, preto vyhlásil ku dňu 30. 9. 2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky v celkovej výške 1355,20 eura, ktorá pozostáva z dlžnej istiny vo výške 1124,90 eura, úroku vo výške 151,19 eura a poplatkov vo výške 79,11 eura a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 8. 10. 2013.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 12. 6. 2015, žalobca uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje neuhradenú časť úveru, poskytnutého jeho právnym predchodcom formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Jeho právny predchodca umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte do výšky 1029,01 eura. Žalovaná suma predstavuje debetný stav na účte žalovaného, t. j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú žalovanú nezaplatil. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, jeho právny predchodca dňa 22. 7. 2011 zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov, čím došlo ku konečnej splatnosti pohľadávky vo výške zostatku nesplateného povoleného prečerpania. Ku dňu 30. 9. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 1029,01 eura, rovnajúcej sa poskytnutému a čerpanému povolenému prečerpaniu a sumy 95,89 eura, predstavujúcej peňažné prostriedky čerpané nad rámec povolenej sumy. Kompletná história vedenia účtu, vrátane kreditných a debetných obratov na účte, je uvedená vo výpisoch z bankového informačného systému. Zostatok dlžnej sumy, t. j. rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi, je vedený v stĺpci s označením „zostatok“ a predstavuje dlžnú sumu evidovanú na účte žalovaného. Predložený výpis z účtu je výstupom z bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila F.Á. T. J..

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému žalobu na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, ani zistiť iné miesto bydliska žalovaného, preto bolo zverejnené oznámenie o podanej žalobe v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 26. 10. 2016. V zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa žaloba považuje za doručenú dňom 10. 11. 2016.

4. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zmluvy o bežnom účte, zmlúv o vydaní a používaní platobnej karty, obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, predžalobnej výzvy, špecifikáciou danej pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok, vrátane prílohy k zmluve, výpisu z účtu žalovaného, súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. J. J., a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 23. 1. 2003 zmluvu o bežnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu v slovenských korunách pre žalovaného ako majiteľa účtu. Dňa 10. 3. 2006 a dňa 5. 1. 2009 uzatvorili J. J., a. s. a žalovaný zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Dňa 1. 10. 2013 žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z titulu nesplateného úveru, poskytnutého formou povoleného prečerpania, ku dňu 30. 9. 2013 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 1355,20 eura. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že k poslednému výberu z účtu došlo dňa 21. 4. 2010 pri platbe kartou vo výške 2,30 eura. Od uvedeného dátumu žalovaný prostriedky z účtu nečerpal, ani prostriedky na účet nevkladal, na ťarchu účtu boli zaúčtovávané len poplatky a úroky.

6. J. J., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 28. 3. 2013 zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 0329/2013/CE, predmetom ktorej, podľa prílohy k zmluve, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 1355,20 eura, z toho istina 1124,90 eura a úroky 151,19 eura, z titulu nepovoleného prečerpania na účte. J. J., a. s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 5. 4. 2013. Podľa špecifikácie odovzdanej pohľadávky, vyhotovenej J. J., a. s., pozostáva pohľadávka vo výške 1355,20 eura z istiny vo výške 1124,90 eura, úroku vo výške 2,45 eura, úrokov z omeškania vo výške 28,25 eura a 120,49 eura a poplatkov vo výške 79,11 eura.

7. Dňa 23. 1. 2014 žalobca predžalobnou výzvou vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 1355,20 eura do 30. 1. 2014.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

11. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

12. Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému jeho právnym predchodcom (J. J., a. s.). Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že J. J., a. s. a žalovaný uzatvorili zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu v slovenských korunách. Žalobca však nepreukázal dojednanie (uzavretie) zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte medzi žalovaným a J. J., a. s., zmluvné dojednanie o jeho výške, dojednanom spôsobe čerpania a dojednanom spôsobe splácania, dojednanej výške úroku. Žalobca v podanej žalobe, ako aj v jej doplnení, jednoznačne skutkovo vymedzil žalovaný nárok ako nárok na vrátenie úveru poskytnutého žalovanému formou povoleného prečerpania na bežnom účte. Prvotne je potrebné uviesť, že žalobca si v konaní v dostatočnom rozsahu nesplnil povinnosť tvrdenia a v žalobe, ani v jej doplnení, neuviedol relevantné skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať žalovaný nárok a posúdiť jeho dôvodnosť, a to napriek výzve súdu. Povinnosťou strany sporu je uviesť, a to už v podanej žalobe, relevantné skutkové tvrdenia tak, aby súd mohol žalovaný nárok subsumovať pod príslušné zákonné ustanovenie a na základe vykonaného dokazovania posúdiť jeho dôvodnosť. Žalobca nedoplnil žalobu o skutkové tvrdenia, kedy a akým spôsobom došlo k čerpaniu úveru, ako boli dohodnuté podmienky čerpania úveru, výška a termín splácania úveru, v akej výške úver, resp. jeho časť žalovaný uhradil, akú čiastku plnil na istinu a akú na úrok, aká bola splatnosť splátok, ktorými splátkami sa dostal do omeškania. Žalobca v doplnení žaloby špecifikoval žalovanú sumu ako rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi na účte. Odkázal na výpis z bankového informačného systému, z ktorého vyplývajú jednotlivé kreditné a debetné obraty na účte žalovaného. Špecifikácia žalovanej sumy uvedeným spôsobom je však nepostačujúca, nakoľko neumožňuje preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Súdu pritom neprislúcha „vyčitávať“ skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak procesné povinnosti strán sporu. Okrem nesplnenia si povinnosti tvrdenia v konaní, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal vznik zmluvného vzťahu medzi žalovaným a J. J., a. s., predmetom ktorého malo byť poskytnutie úveru žalovanému formou povoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte, najmä dojednanie o výške a spôsobe čerpania úveru, výške a termínoch splatnosti jednotlivých splátok úveru a úrokovej sadzbe.

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. V súlade s citovaným zákonným ustanovením vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní úspešnému žalovanému. Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ak si žalovaný uplatní náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania rozhodne, v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.