Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-83-2016.pdf
PDF · 97.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/83/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci žalobcu F.. N. D. 10, bytom G., Q. XX, zast. advokátom JUDr. Miroslav Dobák, Nám.Martina Benku 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., V. XX,zast. advokátom JUDr. Peter Tóth, Bartošková 7, 2/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., S. XX, zast. AK Alegal & Partners s.r.o., o zaplatenie 30 200,- eur s prísl, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29 480 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému 1/ z a m i e t a .
III. Súd žalobu voči žalovanej 2/ z a m i e t a v celom rozsahu.
IV. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovanému 1/.
V. Žalovanej 2/ súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 30 200 Eur titulom pôžičky, ktorú im poskytol ako manželom počas trvania ich manželstva ako i po rozvode manželstva. Uviedol, že pôžičky poskytoval na základe ústnej dohody , na výstavbu ich rodinného domu, neskôr na splátky hypotéky. Nakoľko je žalovaný 1/ jeho synovcom a v rodine si dôverujú , chcel im pomôcť nakoľko vedel, že chcú stavať a nemali dostatok finančných prostriedkov. Nakoľko nehnuteľnosť, ktorú stavali spadala do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto žiadal oboch zaviazať k zaplateniu dlhu spoločne a nerozdielne. Žalobca tvrdil, že strany si dohodli, že pôžičku vrátia žalobcovi po kolaudácii rodinného domu v Kvetoslavove. Kolaudáciu domu preukázal Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 18.3.2013.
2. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe Písomnú dohodu o pôžičke zo dňa 5.9.2012 podpísanú žalobcom a žalovaným 1/, výpisy o bankových prevodoch na účet žalovaného 1/ vedený v Tatra banke a.s., zo dňa 16.5.2008 na sumu 10 370 Eur, 9.6.2008 na sumu 4000 Eur, 28.4.2010 na sumu 6000 Eur ,zo dňa 5.9.2012 na sumu 5000 Eur s poznámkou pôžička na zaplatenie úveru hypotéky na dom a k tomu pripojenou Dohodou o finančnej pôžičke zo dňa 5.9.2012, 7.5.2013 na sumu 1200 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v H., zo dňa 13.10.2013 na sumu 390 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v H., zo dňa 13.10.2013 na sumu 2 900 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v H., zo dňa 14.7.2013 na sumu 800 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v H.. Za účelom preukázaní dôvodnosti svojho žalobného návrhu žiadal aj vypočuť svedkov svoju sestru Q. G. a S. W., spoločníčku v jeho firme .
3. Žalovaný 1/ žalovanú pohľadávku uznal, uviedol, že je pravdou, že si počas manželstva so žalovanou 2/ požičiavali od žalobcu peniaze, najskôr im požičal peniaze na kúpu pozemku, ktorá suma nie je predmetom žaloby, neskôr na výstavbu rodinného domu a potom na splátky hypotekárneho úveru na dom. Uviedol, že si požičali aj viac a preto je ochotný žalovanú sumu zaplatiť. Tvrdil, že žalovaná 2/ mala vedomosť o požičiavaní peňazí, mala tiež prístup k účtu, na ktorý žalobca poukázal žalované peniaze a poprel, že malo ísť zo strany žalobcu o dar. Uviedol tiež, že žalobca im požičiaval peniaze bez písomnej dohody a mali mu ich vrátiť postupne, keď sa dajú finančne do poriadku.
4. Žalovaná 2 / žiadala žalobu zamietnuť. Nepoprela, že žalobca im poskytoval peniaze avšak ako sám vypovedal s cieľom im ako mladej rodine pomôcť , teda ako finančnú výpomoc a nie ako pôžičku. Uviedla, že ona nikdy žalobcu nežiadala o peniaze, pretože vedela o ich finančnej situácii a že nebudú mať peniaze z čoho vrátiť. Nebola nikdy pri nejakej dohode so žalobcom, kde by sa mali dohodnúť o pôžičke ani o dobe vrátenia. Žalobu považovala za účelovú, nakoľko iniciovala žalobu o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaný 1/ chce tak dosiahnuť , aby peniaze vrátila ona a nie žalovaný 1/ ako žalobcov synovec. Na podporu svojich tvrdení, že medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ nedošlo k ústnej dohode o pôžičke navrhla vypočuť svedkov Z. I.ovú , známu oboch žalovaných, O. G., ktorý je vzdialeným príbuzným zo strany žalovaného 1/, pripojením spisu týkajúceho sa vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rozvodovým rozsudkom.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: Manželstvo žalovaných 1/ a 2/ uzavreté dňa 17.4.2003 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV., č. k. 13P 231/2011 dňa 25.9.2012 a nadobudlo právoplatnosť 29.11.2012.
6. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov procesného útoku mal súd za preukázané, že žalobca poukázal dňa na účet žalovaného 1/ vedený v Tatra banke a.s. dňa 16.5.2008 sumu 10 370 Eur, 9.6.2009 sumu 4000 Eur, 28.4.2010 sumu 6000 Eur , 5.9.2012 sumu 5000 Eur s poznámkou pôžička na zaplatenie úveru hypotéky na dom, , 7.5.2013 sumu 1200 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v H., , zo dňa 13.10.2013 na sumu 2 900 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v H., zo dňa 14.7.2013 na sumu 800 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v H.. Odo dňa 5.11.2013 do 1.2.2014 platil mesačne po 390 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v H.. Z Dohody o pôžičke zo dňa 5.9.2012 žalobca preukázal, že poskytol žalovanému 1/ pôžičku v sume 5000 Eur so splatnosťou do 2 rokov. Žalovaná 2/ mala od augusta 2011 zablokovaný prístup k predmetnému účtu, čo žalovaný 1/ nerozporoval. Žalobca sa k otázke nakladania s účtom , na ktorý poukazoval peniaze vyjadriť nevedel, vedel len, že účet je vedený na meno žalovaného 1/. Rodinný dom, na ktorý mali byť spotrebované požičané peniaze bol skolaudovaný po rozvode žalovaných rozhodnutím zo dňa 18.3.2013.
7. Svedkyňa Q. G., matka žalovaného 1/ a sestra žalobcu vypovedala, že vedela o tom, že žalobca požičiaval žalovaným peniaze ako manželom s tým, že mu ich budú vracať ako budú môcť. Nakoľko si v rodine vzájomne dôverovali vedela , že si o žiadnej z pôžičiek nepísali žiadnu zmluvu. Svedkyňa vypovedala, že mala vedomosť o tom že žalobca požičal peniaze jej synovi aj po rozvode manželstva na zaplatenie splátok hypotéky. Uviedla, že žalovaná mala prehľad o požičaných peniazoch, viedla si evidenciu.
8. Svedkyňa S. W. uviedla, že vedela o viacerých pôžičkách žalobcu žalovaným, konkrétne o ktoré pôžičky a kedy boli poskytnuté neuviedla, vedela že im požičiaval buď prevodom na účet alebo v hotovosti. Pri stretnutí žalobcu so žalovanými pri ktorých malo byť rozprávané o pôžičkách alebo pri ktorých osobne žiadali žalobcu o pôžičku nebola. O tom, že žalobca požičiaval usúdila z toho, že sám žalobca má 2 deti a preto nešlo o darovanie.
9. Svedkyňa Z. I. vypovedala, že žalobca sa pri jednej návšteve u nej vyjadril, že komu by nepomohol, keď nie synovcovi (žalovanému 1/).Počula osobne vyjadrenie žalovaného 1/ keď riešili žalovaní, vtedy ako manželia otázku peňazí ako povedal, „strýko nám dal“. O dohode o pôžičke a o vrátení nejakých peňazí vedomosť nemala.
10. Svedok O. G. sa vedel vyjadriť iba k tomu, že žalobca daroval žalovaným 1200 Eur na dostavbu prístrešku, čo bolo ešte pred kolaudáciou domu a keď ešte žili žalovaní spolu ako manželia.
11. Podľa Čl. 15 Civilného sporového poriadku(ďalej CSP) (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
12. Podľa § 191 CSP(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
13. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán.
14. V danej veci právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci, napr. peňazí, pričom vznik pôžičky predpokladá jednak dohodu zmluvných strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom a to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, inak zmluva o pôžičke nevznikne. Bez odovzdania predmetu pôžičky, v tomto prípade peňazí, nemôže byť právny vzťah strán posúdený podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky iba v prípade, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale aj že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom, ktorým sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie druhovo určených vecí, spravidla peňazí. Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii alebo ak je písomný doklad neúplný, musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami. V prípade, že veriteľ neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech.
15. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný1/ nerozporuje žalovanú sumu, nepopiera existenciu pôžičiek, pričom žalovaná 2/ popiera existenciu samotných pôžičiek, tak v čase trvania manželstva a následne namieta svoju pasívnu legitimáciu vo vzťahu k uplatňovaným pôžičkám v období, keď už nemala prístup k účtu 8/2012 a tiež po rozvode manželstva. Namietala v tejto súvislosti akúkoľvek dohodu o splatení pôžičiek po kolaudácii domu. Tvrdila, že nikdy žalobcu nežiadala o pôžičku a pokiaľ žalobca poukázal na účet žalovaného 1/ peniaze, mala za to, že je to dar žalovanému 1/.
Sporné teda medzi stranami ostalo či zo strany žalobcu išlo o pôžičku obom žalovaným, alebo o pôžičku len žalovanému 1/ o dar, a splatnosť dlhu.
16. Žalobca nepreukázal, žeby sa strany dohodli o splatnosti dlhu po kolaudácii domu. Svedkyňa G. vypovedala, že bola pri rozhovore keď žalobca žalovaným povedal, že s vrátením peňazí na nich nebude tlačiť, že mu ich budú vracať ako budú môcť. Žalovaný 1/ vypovedal, že žalobca sa vyjadril, že požičané sumy vrátia postupne, keď sa dajú do poriadku. Neskôr tvrdil, že sa dohodli na vrátení dlhu po skolaudovaní rodinného domu. Svoje tvrdenie, že žalovaná 2/ mala dispozičné právo k účtu, na ktorý boli poukázané žalované finančné prostriedky od žalobcu nepreukázal.
17. Podľa § 657 Obč. zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma.
18. Podľa § 489 OZ - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
19. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“
20. V zmysle uvedeného teda vyplýva, že ak splatnosť záväzku nebola medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá, neustanovuje ju právny predpis a ani rozhodnutie súdu, v takom prípade má právo veriteľ určiť čas splnenia záväzku, t.j. určiť jeho splatnosť. Veriteľ môže kedykoľvek (hoci i druhý deň po vzniku záväzku) oznámiť dlžníkovi, že má plniť. Len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, v ktorom ho veriteľ vyzval na plnenie. Veriteľ môže v tejto svojej výzve adresovanej dlžníkovi výslovne určiť dobu splnenia tak, že určí konkrétnu lehotu, dokedy má dlžník dlh splniť (napr. do 10 dní od doručenia výzvy). V tomto prípade platí doba splnenia určená vo výzve veriteľa. Ak dlžník v deň splatnosti dlh nesplní, dostáva sa v nasledujúci deň do omeškania.
21. Súd na základe zistených rozdielnych výpovedí strán vo veci splatnosti dlhu dospel k záveru, že splatnosť dlhu bola ponechaná na vôli žalobcu ako veriteľa a táto nastala vo vzťahu k žalovanej 2/ po výzve na zaplatenie dlhu zo dňa 8.4.2013 (č.l. 165 spisu).Túto výzvu žalovaná 2/ prevzala 1.4.2013. Žalovaný 1/ skutočnosť, že ho žalobca pred podaním žaloby vyzval na plnenie nepoprel, vo vzťahu k nemu žalobca výzvu na zaplatenie dlhu nepredložil, nakoľko táto skutočnosť nebola sporná. Z výpovede žalobcu, žalovaného 1/, z listinných dôkazov predložených žalobcom - zmluva o pôžičke zo dňa 5.9.2012, výpisy z účtu v Tatra banke a.s. dňa 16.5.2008 sumu 10 370 Eur, 9.6.2009 sumu 4000 Eur, 28.4.2010 sumu 6000 Eur , 5.9.2012 sumu 5000 Eur s poznámkou pôžička na zaplatenie úveru hypotéky na dom, , 7.5.2013 sumu 1200 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v H., , zo dňa 13.10.2013 na sumu 2 900 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v Kvetoslavove, zo dňa 14.7.2013 na sumu 800 Eur s poznámkou pôžička na splátku domu v H. mal súd za preukázané poskytnutie pôžičky žalovanému 1/.Súd ustálil na základe výpovede žalovanej 2/, svedkyne Z. I. , že k ústnym dohodám o pôžičkách došlo výlučne medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý požičanie súm nepopiera ani ich splatnosť a na preukázanie vôle žalovaný dlh zaplatiť, začal v priebehu konania žalobcovi dlh splácať, pričom ku dňu pojednávania dňa 23.11.2016 zo žalovanej sumy zaplatil 720 Eur. Rovnako žalobca nepreukázal vôľu poskytovať pôžičku obom manželom a tvrdenie, že poskytnuté peniaze mali byť využité na kúpu pozemku, či výstavbu rodinného domu žalovaných, ktorý spadá do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov , nie je dôvodom zaviazať k plateniu pôžičiek oboch žalovaných. Podstatou pôžičky je, že veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, teda nie účel, na ktorý boli použité. Žalobca nepreukázal poskytnutie pôžičky obom žalovaným, ani existenciu ústnej dohody medzi ním a žalovanými ako manželmi a ani vôľu žalovanej 2/ si peniaze požičiavať. Výpoveď svedkyne matky žalovaného 1/ a zároveň sestry žalobcu súd vyhodnotil ako zaujatú a nedostatočnú v súvislosti s preukazovaním tvrdenia žalobcu, že požičiaval obom. Ako žalovaná 2/ uviedla, nikdy žalobcu nepožiadala o poskytnutie pôžičiek, a hoci vedela, že na účet žalovaného 1/ žalobca poskytoval peniaze, ktoré sú predmetom žaloby, považovala ich za finančnú výpomoc- dar žalovanému 1/. Toto tvrdenie podporila listinnými dôkazmi Prehláseniami žalobcu zo dňa 26.5.2012 a svedkyne Z. G. matky žalovaného 1/(č. l. 98, 99), , kde títo prezentujú finančnú výpomoc žalovanému 1/.
22. Súd vyhodnotil preto žalobu voči žalovanej 2/ ako nedôvodnú a pre nedostatok pasívnej legitimácie, žalobu voči nej zamietol, keďže žalované sumy ako pôžičky neboli poukazované aj jej na základe ústnej dohody ako tvrdil žalobca .Nedôvodný voči žalovanej 2/ bol aj nárok žalobcu na zaplatenie pôžičiek ním poskytovaný po rozvode žalovaných. Ako vyplynulo z výpovedí žalovaných i z rozvodového rozsudku žalovaných, títo nežili spolu od augusta 2011, od kedy mala mať žalovaná 2/ zablokovaný prístup k účtu pod menom žalovaného 1/ a je preto nedôvodné a v rozpore s dobrými mravmi uplatňovať si voči nej sumy poskytované bez jej vedomia na účet žalovaného 1/ či už titulom pôžičiek na dom alebo na splátky hypotéky. Pasívnu legitimáciu ani v časti uplatňovaných súm poskytnutých v rokoch 2012 až 2014 žalobca nepreukázal a dôkazné bremeno neuniesol.
23. Na druhej strane súd obranu žalovanej , že išlo zo strany žalobcu o finančnú výpomoc formou daru, súd vyhodnotil za účelovú a nepreukázanú. Nepreukázala základný predpoklad daru a to vôľu darcu- žalobcu poukazované peniaze darovať. Tento úmysel poprel žalobca už len výzvou na zaplatenie dlhu, podaním predmetnej žaloby, svojou výpoveďou, ako i žalovaný 1/ svojou výpoveďou, rovnako i výpoveď svedkyne S. W..
24. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, súd vo vzťahu k nemu žalobe vyhovel v plnom rozsahu a žalovaného 1 ako výlučného dlžníka z ústnych zmlúv o pôžičkách k zaplateniu dlhu zaviazal. Nakoľko v čase posledného pojednávania súd mal za preukázané výpoveďou žalobcu, že zo žalovanej sumy žalovaný 1/, splatil sumu 720 Eur, súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25. Podľa § 251 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok v platnom znení, ďalej len „CSP.“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovanému 1 a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
28. Žalobca bol v konaní neúspešný v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovanej 2/, preto žalovanej 2 vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
V Bratislave dňa 21.12.2016