Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9Cb/32/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu: SMZ Kunová Teplica, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 193 810, právne zastúpeného JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Skladná 14, proti žalovanému: AWT, s.r.o., so sídlom Jilemnického 402, Veľká Lomnica, IČO: 36 509 981, právne zastúpenému AENEA Legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, o zaplatenie 39.204,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 32.512,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 69.204,- Eur od 10.11.2014 do 27.11.2014, zo sumy 39.204,- Eur od 28.11.2014 do 27.11.2015 a zo sumy 32.512,19 Eur od 28.11.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,68 % z celkových trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.04.2015 domáhal zaplatenia sumy 39.204,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 69.204,- Eur od 10.11.2014 do 27.11.2014 a zo sumy 39.204,- Eur od 28.11.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný si od neho objednal dodanie tovaru na základe jeho cenovej ponuky za kúpnu cenu vo výške 68.500,- Eur, ktorý mal byť dodaný do 09.09.2014. Neskôr bola kúpna cena tovaru podľa žalobcu zvýšená na sumu 70.170,- Eur a to na základe modifikácie objednávky zo strany žalovaného. Ako žalobca ďalej uviedol, tovar bol odovzdaný na prepravu v jeho sídla v dňoch 25.09.2014 až 10.10.2014, kedy bol vyhotovený aj dodací list. Zároveň dňom 10.10.2014 bola faktúrou č. XXXXXXXX vyúčtovaná kúpna cena za tovar spolu vo výške 84.204,- Eur, so splatnosťou faktúry 09.11.2014. Ako žalobca zdôraznil, žalovaný uhradil dňa 24.10.2014 sumu 15.000,- Eur a dňa 27.11.2014 sumu 30.000,- Eur. Nakoľko žalovaný zostávajúcu časť kúpnej ceny vyúčtovanej uvedenou faktúrou neuhradil, žalobca si okrem istiny žalovanej pohľadávky vo výške 39.204,- Eur zohľadňujúcej čiastočné úhrady, uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške po zohľadnení čiastočných úhrad, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky tak, ako sú tieto nároky definované v žalobnom návrhu.

2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal na návrh žalobcu dňa 13.11.2015, poukázal na zánik pohľadávky žalobcu z dôvodu započítania. Ako uviedol, žalobca nedodržal termín dodávky tovaru tak, ako bol stanovený v objednávke, a preto si v zmysle bodu

4.3 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú prílohu objednávky, uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 6.691,81 Eur, ktorú mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 11.12.2014 a ktorú žalobcovi doručil. Okrem toho si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok z titulu nákladov vynaložených na odstránenie vád tovaru inou spoločnosťou, ktorý žalobcovi vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXX znejúcou na sumu 34.080,- Eur, splatnou dňa 31.01.2015. Žalovaný zdôraznil, že tieto vady tovaru u žalobcu reklamoval a tieto vady žalobca primeranej lehote neodstránil. Obe tieto nároky, teda zmluvnú pokutu ako aj náhradu nákladov vynaložených na odstránenie vád dodaného tovaru, žalovaný jednostranne započítal písomným prejavom zo dňa 23.11.2015 voči pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom tohto sporu, čím žalovaná pohľadávka podľa neho v celom rozsahu zanikla.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.01.2016 zotrval na právnych a skutkových tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že bol dodávateľom nemeckej spoločnosti FL Schmidt na projekte realizovanom v C., ktorej predmetom bola výroba a montáž oceľovej nádrže o priemere 25 metrov a hmotnosti 220 ton. Na splnenie tejto objednávky si žalovaný zvolil objednanie jednotlivých oceľových plechov a komponentov u subdodávateľov na G., medzi nimi aj u žalobcu. Predmetom objednávky bola dodávka oceľových plechov a plášťov oceľovej nádrže podľa projektovej dokumentácie obsahujúcej aj presné rozmery požadovaných komponentov. Termín dodania bol dohodnutý na 09.09.2014 a jeho dodržanie bolo nevyhnutným predpokladom dodržania termínu dodania celej oceľovej nádrže zo strany žalovaného pre generálneho objednávateľa. Žalovaný zdôraznil, že pri montáži dodaných oceľových súčastí boli zistené rozmerové odchýlky od požadovaných rozmerov v zmysle projektovej dokumentácie, ktoré vytvorili potrebu dozvárať úkosy hrán plechov. Žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca I.. N. D. reklamačným listom číslo B.- Q. C. - XX zo dňa 05.11.2014 spolu s priloženou fotodokumentáciou vady reklamoval, pričom podľa žalovaného, žalobca na túto reklamáciu nereagoval včas. Žalovaný poukázal na e - mailovú komunikáciu medzi stranami sporu ohľadom reklamácie a z nej vyplývajúcu pasivitu žalobcu, pričom zdôraznil, že vzhľadom na termíny dodávky bolo potrebné vady odstrániť najneskôr do 05.12.2014, k čomu ale zo strany žalobcu nedošlo. Preto, aby zabránil omeškaniu termínu dodania celej stavby a vzniku sankcií z toho vyplývajúcich, zabezpečil odstránenie vád prostredníctvom tretích subjektov, ktorým takto zaplatil 34.080,- Eur. Uvedené konanie považoval žalovaný za nevyhnutné s poukazom na predídenie rizika vzniku škôd v prípade, ak by si generálny objednávateľ uplatnil voči nemu zmluvné pokuty za oneskorenie dodávky, prípadne náhrady škody a iné. Preto považuje svoje nároky, ktoré boli predmetom jednostranného zápočtu za dôvodné a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.01.2015 k odporu žalovaného uviedol, že nároky žalovaného týkajúce sa jednostranného započítania považuje za sporné. Predovšetkým zdôraznil, že so žalovaným sa dohodol na predĺžení termínu dodania tovaru, avšak iba telefonicky. Nepriamym dôkazom tejto dohody je skutočnosť, že ešte dňa 19.09.2014, teda po dohodnutom termíne dodania tovaru (09.09.2014) bola menená cena tovaru na základe novej cenovej ponuky žalobcu, ktorú žalovaný akceptoval. Preto má za to, že k zmene termínu dodávky došlo ústnou formou a s dodaním tovaru nebol v omeškaní. Z tohto dôvodu poprel nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, ktorej výšku tiež považuje za neprimeranú. Preto ju v zmysle § 301 Obchodného zákonníka navrhol znížiť. Žalobca ďalej v tomto svojom vyjadrení poprel existenciu vád tovaru, ktoré považoval za domnelé, pričom pri kvalifikácii vád ako pri nepodstatnom porušení zmluvnej povinnosti poukázal na neprimerané krátku lehotu na ich odstránenie, a preto si podľa neho nemôže žalovaný uplatnil zľavu z kúpnej ceny. Ďalej zdôraznil, že žalovaný si nemôže uplatniť nárok na náhradu nákladov súvisiacich so svojpomocnou opravou tovaru, pretože takýto nárok v prípade vád tovaru nepozná. Preto žalobca naďalej zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.03.2016 zdôraznil, že v zmysle § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka sú nároky z vád v rozsahu, v ktorom vysporiadavajú ujmu vzniknutú vadným plnením, z náhrady škody vylúčené. Žalovaný mal preto podľa neho uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady, medzi ktoré svojpomocná oprava tovaru nepatrí.

6. Súd vyhovel návrhom strán sporu a na pojednávaniach konaných dňa 19.08.2016 a 23.11.2016 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu predložili v priebehu konania. Okrem toho na návrh žalovaného vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného V.. W. I.. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Na základe cenovej ponuky žalobcu č. B.-XX-XXX H. zo dňa 05.08.2014 obsahujúcej špecifikáciu tovaru a znejúcej na sumu 68.500,- Eur, si žalovaný objednávkou č. Q. C.-XXX zo dňa 05.08.2014 objednal u žalobcu dodanie tovaru, ktorý bol z hľadiska množstva a ceny v tejto objednávke presne špecifikovaný. V súlade s cenovou ponukou žalobcu, z ktorej vyplýva dodanie tovaru do 5. kalendárnych týždňov od dátumu objednávky, bol v tejto objednávke zo dňa 05.08.2014 dohodnutý termín dodania tovaru dňa 09.09.2014. Súčasťou tejto objednávky boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) žalovaného. Z bodu 4.3 týchto VOP vyplýva, že v prípade omeškania predávajúceho s dodaním plnenia špecifikovaným v objednávke, má kupujúci právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z ceny predmetu zmluvy, a to za každý deň omeškania. V bode 21.3 VOP je uvedené, že kupujúci je oprávnený započítať si a odpočítať si od svojich splatných záväzkov voči predávajúcemu akúkoľvek sumu, ktorú kupujúci dlží predávajúcemu.

8. Žalobca e - mailom zo dňa 02.09.2014 a cenovou ponukou zo dňa 19.09.2014 požiadal o zvýšenie konečnej ceny o 420,- Eur a o 1.250,- Eur, čomu žalovaný vyhovel. Z dodacieho listu č. XXXXXXXX zo dňa 10.10.2014 vyplýva, že tovar bol žalovanému v celom rozsahu dodaný dňa 10.10.2014, pričom toho istého dňa žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 09.11.2014 znejúcu na sumu 84.204,- Eur, ktorá predstavuje cenu dodaného tovaru. Žalobca súdu predložil výpis z účtu vedeného vo VÚB banke, a.s., z ktorého vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 24.10.2014 sumu 15.000,- Eur a dňa 27.11.2014 sumu 30.000,- Eur. Listiny, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou a ktoré sa nachádzajú na číslach listov 14 až 18 súdneho spisu neboli napriek upozorneniu zo strany súdu na pojednávaní konanom dňa 19.08.2016 úradne preložené do slovenského jazyka, a preto neboli predmetom dokazovania (§ 155 ods. 2 .

9. Žalovaný spolu s podaným odporom proti platobnému rozkazu v rámci prostriedkov procesnej obrany predložil reklamačný list č. B. - Q. C. - XX, z ktorého vyplýva, že u žalobcu reklamoval na základe objednávky Q. C. - XXX vady dodaného tovaru spočívajúce v nedostatočnej hrúbke plášťa, nesprávnych a nepresných úkosov hrán, rozmerových odchýlok hrúbky plášťa a nevyhotovenia L profilov, to všetko v rozmeroch v súlade s výkresovou dokumentáciou. Žalovaný spolu s týmto podaním predložil čiernobiele fotografie zachytávajúce celok ako aj detaily jednotlivých komponentov, a tiež e

- mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, z ktorej vyplýva, že dňa 05.11.2014 žalovaný zaslal žalobcovi reklamačný list a vyzval ho, aby do 24 hodín oznámil, či je schopný vycestovať do piatka do C. a vykonať opravu plechov plášťa (číslo listu 74 súdneho spisu). Dňa 11.11.2014 žalovaný e - mailom (číslo listu 72 súdneho spisu) žalobcovi oznámil náklady na odstránenie škody spôsobenej nesprávnou výrobou komponentov plášťa nádrže vo výške 28.400,- Eur. Faktúrou č. XXXXXXX vyhotovenou dňa 31.12.2014 a splatnou dňa 31.01.2015 žalovaný vyúčtoval žalobcovi cenu za práce vykonané na komponentoch plášťa nádrže v rozsahu špecifikovanom v tejto faktúre spolu so výške 34.080,- Eur. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2014 a splatnou dňa 11.12.2014 žalovaný vyúčtoval žalobcovi v zmysle bodu 4.3 VOP pokutu z omeškania súvisiacu s dodaním plnenia špecifikovaným v objednávke č. FLS P - 021 spolu znejúcej na sumu 6.691,81 Eur. Z obsahu uvedenej faktúry v spojení s odôvodnením odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vyplýva, že prvá dodávka tovaru sa uskutočnila dňa 25.09.2014 v hodnote 31.158,- Eur. Omeškanie tak malo predstavovať 13 dní (oproti dátumu dodania 09.09.2014), pričom zmluvná pokuta za toto omeškanie predstavovala 2.025,27 Eur. Druhá dodávka tovaru v hodnote 28.033,- Eur bola realizovaná dňa 02.10.2014, teda omeškanie tak malo predstavovať 23 dní pri zmluvnej pokute 3.223,80 Eur. Napokon tretia a posledná dodávka tovaru v hodnote 9.308,- Eur sa uskutočnila dňa 10.10.2014. V prípade tejto dodávky malo omeškanie predstavovať 31 dní a z toho vyplývajúca zmluvná pokuta bol vyúčtovaná vo výške 1.442,74 Eur. Spolu tak zmluvné pokuty vyúčtované touto faktúrou predstavovali sumu 6.691,81 Eur. Žalovaný obe uvedené faktúry, ktoré vystavil žalobcovi (č. XXXXXXX Z. Č.. XXXXXXX) písomným započítaním zo dňa 23.11.2015 započítal na sumu 39.204,- Eur vyúčtovanú žalobcom faktúrou č. XXXXXXXX. Tento písomný zápočet bol žalobcovi doručený dňa 27.11.2015. K tomuto zápočtu žalobca žalovanému písomne dňa 30.11.2015 oznámil, že faktúru č. XXXXXXX v sume 34.080,- Eur za oprávnenú reklamáciu neuznali, táto bola vrátená a v ich účtovníctve sa nenachádza.

10. Spolu s písomným vyjadrením zo dňa 22.01.2016 žalovaný predložil špecifikáciu a výkresovú dokumentáciu k predmetnej objednávke. Z e - mailu zo dňa 11.11.2014 vyplýva, že žalobca na základe výzvy žalovaného poslal do C. v ten istý deň troch svojich pracovníkov (číslo listu 135 súdneho spisu). E - mailom zo dňa 02.12.2014 žalobca navrhol žalovanému, že na stavbu pošle svojich pracovníkov

na vykonanie prác, s čím žalovaný e - mailom z toho istého dňa súhlasil s tým, že nedorobky je potrebné odstrániť do piatku tohto týždňa. Zároveň žiadal o oznámenie, či pošlú svojich zamestnancov alebo to majú urobiť vo svojej réžii (číslo listu 137 súdneho spisu). E - mailom zo dňa 03.12.2014 žalovaný žalobcovi oznámil, že už vykonal práce v hodnote 7.240,- Eur a za lešenie bude fakturovať ďalších 16.680,- Eur. V prípade, ak by žalobca vady odstránil svojimi zamestnancami, z celkovej hodnoty nákladov by sa odpočítala suma 4.480,- Eur. Žalobca e - mailom zo dňa 04.12.2014 zaslal žalovanému svoje stanovisko, v ktorom poukázal na skutočnosť, že po dlhšom odmlčaní zo strany konateľa žalovaného V.. W. I. obdržali dňa 02.12. výzvu na možnosť odstránenia nedostatkov do 05.12. Následne na to žalobca dostal informáciu o zmene sumy reklamácie na sumu vo výške 23.920,- Eur, ktorú neakceptoval. Žalobca sa v tomto liste tiež vyjadril k vytýkaným nedostatkom hrán, uhlov a L - profilov, pričom v prípade vád týkajúcich hrán a L profilov nedorobky akceptoval. Neakceptoval však spôsob vybavenia reklamácie s tým, že po príchode do Poľska zistil, že vady už žalobca začal opravovať a to bez ich súhlasu. Žalobca tiež nesúhlasil s faktúrou za omeškanie znejúcou na sumu 6.691,81 Eur, nakoľko ju nepokladá za etické obchodné správanie, pretože jasne a včas požadoval zmenu dodacieho termínu.

11. Konateľ žalovaného V.. W. I. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 19.08.2016 poukázal nielen na vady diela ale aj na nedodanie mostíka a zhrabovacieho zariadenia zo strany žalobcu, čo by pre nich predstavovalo vo vzťahu k ich objednávateľovi likvidáciu, pretože by ich vypoklonkoval zo stavby a nedostali by zaplatené nič. Poukázal na nedostatky v rozmeroch plášťa, ktoré mali za následok, že jednotlivé diely do seba nezapadli, čo si vyžadovalo nutnosť ďalších zvarov s následkom predraženia stavby. Konateľ žalovaného sa podrobne vyjadril k jednotlivým vadám diela s tým, že žalobcovi dali šancu reagovať na ich reklamáciu takmer mesiac, pretože bolo pre nich výhodnejšie, aby vady tovaru odstránil žalobca, čo sa ale nestalo a tak bol nútený práce dokončiť prostredníctvom iného subjektu.

12. V súvislosti s touto výpoveďou konateľa žalovaného, predložil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tomto pojednávaní kompletný prehľad e - mailovej komunikácie, ktorá v súvislosti s dodaním tovaru prebehla medzi stranami sporu, vrátane komunikácie, ktorú žalovaný súdu predložil a z ktorej súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal, ako je uvedené vyššie. Z e - mailu žalobcu zo dňa 30.09.2014 vyplýva, že dňa 02.10.2014 expedovali časť nákladu, pričom dátum poslednej nakládky ešte žalobca nevedel určiť.

13. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.09.2016, ako reakcia na výpoveď konateľa žalovaného zotrval na svojich predchádzajúcich skutkových a právnych tvrdeniach týkajúcich sa neprijateľnej výšky zmluvnej pokuty, ako aj neprimerane krátkej lehoty na vybavenie reklamácie. Opätovne poukázal na skutočnosť, že po príchode jeho pracovníkov na miesto montáže v C. dňa 12.11.2014 zistil, že väčšina žalovaným tvrdených vád je odstránená, teda žalovaný už do tovaru svojpomocne zasiahol, čím nebol dodržaný zákonný postup uplatňovania nárokov z vád tovaru.

14. Žalovaný spolu s písomným vyjadrením zo dňa 31.10.2016 opätovne poukázal na oneskorenie dodávky tovaru, čo preukázal medzinárodnými nákladnými listami, z ktorých vyplýva, že tovar mu bol dodaný v dňoch 25.09.2014, 02.10.2014 a 10.10.2014. Žalovaný zároveň predložil úradný preklad faktúr, ktoré mu vystavili poľské spoločnosti a ktorými mu vyúčtovali náklady na vykonanie prác a s nimi súvisiaceho materiálu, a to faktúry č. Q. XX/XX/XX, Č.. XX/XX/XXXX, Č.. X XXXX XXX XXX, X XXXX XXX XXX, Č.. Q., Č.. Q., Q. Č.. U..

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: 16. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

18. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia

vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

19. Podľa § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.

20. Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

21. Podľa § 414 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve.

22. Podľa § 414 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, začína lehota, v ktorej sa má tovar dodať, plynúť odo dňa uzavretia zmluvy. Ak však podľa zmluvy má kupujúci splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru (napr. predložiť nákresy potrebné na výrobu tovaru, zaplatiť kúpnu cenu alebo jej časť alebo zabezpečiť jej zaplatenie), začína táto lehota plynúť až odo dňa splnenia tejto povinnosti.

23. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

24. Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

25. Podľa § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.

26. Podľa § 425 ods. 2 Obchodného zákonníka predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.

27. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

28. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

29. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

30. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

31. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

32. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

33. Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

34. Podľa § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.

35. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.

36. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

37. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

38. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

39. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

40. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

41. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

42. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

43. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

44. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

45. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, a to písomnou formou. Uvedený záver potvrdzuje text objednávky č. Q. C. - XXX zo dňa 05.08.2014, v ktorej si zmluvné strany vymedzili základný rozsah svojich práv a povinností, konkrétne povinnosti žalobcu, ako predávajúceho vyrobiť a dodať žalovanému tovar špecifikovaný v tejto objednávke a previesť na žalovaného vlastnícke právo, a na strane druhej, povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dojednanú kúpnu cenu. Uvedená objednávka podpísaná oboma zmluvnými stranami má teda všetky obsahové náležitosti kúpnej zmluvy s tým, že jej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky žalovaného, ktoré žalobca súdu spolu s touto objednávkou predložil. Napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy sa mal tovar len vyrobiť, z jej obsahu nevyplýva povinnosť žalovaného, ako kupujúceho odovzdať žalobcovi, ako predávajúcemu akékoľvek veci potrebné na výrobu tohto tovaru, čo v zmysle § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka indikuje vyššie uvedený záver súdu o uzavretí kúpnej zmluvy. Aplikácia Obchodného zákonníka na právny vzťah medzi stranami sporu je daná podnikateľským postavením oboch zmluvných strán, ako aj obsahom záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy majúcim obchodno - právny charakter (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Napokon charakter a druh zmluvného vzťahu strany sporu v priebehu konania ani nespochybňovali a tento bol súčasťou predbežného právneho posúdenia zo strany súdu.

46. Z medzinárodných nákladných listov ako aj zo zhodných tvrdení strán sporu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca tovar žalovanému dodal a faktúrou č. XXXXXXXX splatnou dňa 09.11.2014 vyúčtoval žalovanému cenu tohto tovaru vo výške 84.204,- Eur. Z tejto faktúry žalovaný do podania žaloby uhradil spolu sumu 45.000,- Eur (dňa 24.10.2014 sumu 15.000,- Eur a dňa 27.11.2014 sumu 30.000,- Eur). Strany sporu v jeho priebehu takto zistený skutkový stav nerozporovali, a preto ho súd môže v zmysle § 151 ods. 1 považovať v tejto časti za nesporný.

47. Žalovaný v priebehu tohto súdneho sporu založil prostriedok procesnej obrany na zániku žalovanej pohľadávky započítaním svojich pohľadávok vyplývajúcich z tohto zmluvného vzťahu, a to jednak pohľadávky voči žalobcovi titulom zmluvnej pokuty za oneskorenú dodávku tovaru, ako aj pohľadávky z titulu nákladov na opravu tohto tovaru, ktoré musel žalovaný vynaložiť, a to z dôvodu včasného neodstránenia vád tovaru zo strany žalobcu. Pri nespornosti vyúčtovanej ceny tovaru, súd v priebehu sporu zameral dokazovanie na existenciu a oprávnenosť týchto pohľadávok žalovaného voči žalobcovi a tým aj na právnu relevanciu zániku pohľadávky žalobcu započítaním.

48. Z tvrdenia žalovaného, ktoré nebolo v priebehu konania žalobcom žiadnym spôsobom spochybnené vyplýva čiastkové dodanie tovaru v troch dodávkach, pričom posledná časť tovaru bola dodaná dňa 10.10.2014, kedy žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX. Dňa 05.11.2014 žalovaný prostredníctvom e - mailu zaslal žalobcovi reklamačný list č. B.-Q. C.-XX, ktorým v zmysle § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka oznámil žalobcovi, že ním dodaný tovar má vady, ktoré v tomto reklamačnom liste opísal a zároveň vyzval žalobcu na ich odstránenie formou opravy.

49. V zmysle diferencovaného charakteru právnej úpravy obsiahnutej v § 436 a v § 437 Obchodného zákonníka je potrebné predovšetkým určiť, či dodaním tovaru s vadami bola kúpna zmluva porušená podstatným alebo nepodstatným spôsobom, pretože od tohto právneho záveru sa odvíjajú nielen nároky kupujúceho (žalovaného) vyplývajúce z uplatnených vád, ale aj právne následky spojené s neodstránením vady tovaru predávajúcim (žalobca). Z charakteru, rozsahu a hodnoty objednávky, ktoré vyplynulo z vykonaného dokazovania je zrejmé, a to aj bez potreby akéhokoľvek odborného posúdenia alebo vykonania ďalšieho dokazovania, že bez dodania týchto komponentov by nebolo možné stavbu dokončiť a odovzdať generálnemu objednávateľovi stavby, čím by žalovaný, ako dodávateľ stavby nádrže, nemohol svoj záväzok dodať nádrž ako celok splniť. Nesplnenie záväzku žalovaného voči generálnemu objednávateľovi by bolo nepochybne spojené s vážnymi právnymi následkami pre žalovaného, na čo vo svojej výpovedi poukázal aj konateľ žalovaného V.. W. I.. Súd v kontexte uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca, ako porušujúca strana mohol vzhľadom na rozsah realizovanej zákazky a jej určenie, najmä ako právnická osoba podnikajúca v predmetnom odvetví podnikania, rozumne predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, jej obsah a okolnosti, za ktorých bola táto zmluva uzavretá, že žalovaný by nemal záujem na plnení z tejto zmluvy, ak by o takom rozsahu porušenia zmluvných povinností z jeho strany vedel. Vady tovaru, na ktoré v priebehu

sporu poukázal žalovaný tak v kontexte vyššie uvedeného možno jednoznačne charakterizovať ako vady spôsobujúce podstatné porušenie zmluvy (§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka), čím žalovanému vzniklo právo na uplatnenie nárokov z vád tovaru vyplývajúcich z ustanovenia § 436 Obchodného zákonníka.

50. Ako vyplýva z už spomenutej e - mailovej komunikácie adresovanej žalobcovi, žalovaný si v zmysle § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka uplatnil písomne (formou e - mailu) nároky z vád tovaru spočívajúce v jeho oprave, pretože tieto vady mali opraviteľný charakter /§ 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka/. V zmysle ustanovenia § 436 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, nemohol žalovaný uplatnený nárok na odstránenie vád tovaru meniť bez súhlasu žalobcu. Výnimku z tohto pravidla nemennosti voľby nárokov predstavuje prípad, ak by žalobca vady neodstránil v primeranej lehote alebo ak by pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty žalovanému oznámil, že vady neodstráni. Ak mal žalovaný za to, že žalobca vady týmto spôsobom neodstráni, mal v zmysle § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpiť alebo uplatniť primeranú zľavu z ceny tovaru.

51. Súd poukazuje na ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád tovaru podľa § 436, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho titulu. Vady tovaru sa tak môžu reparovať len zákonom predpokladaným spôsobom, striktne limitovaným reklamačným procesom. Toto ustanovenie je výrazom zásady špeciality vo vzťahu k nárokom z vád tovaru. Teda, ak mal žalovaný za to, že žalobca neodstránil vady tovaru formou jeho opravy v dodatočnej lehote, ktorú mu určil (do 05.12.2014), mal v zmysle § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpiť alebo uplatniť vo vzťahu k žalobcovi nárok na zľavu z kúpnej ceny, ktorá by v zmysle § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedala rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami. Nárok na zľavu z kúpnej ceny je nepochybne nárokom, ktorým mohol žalovaný dosiahnuť uspokojenie nárokov z vád tovaru. Napriek tomu žalovaný nedodržal tento kogentný zákonný postup upolatnenia vád tovaru stanovený v Obchodnom zákonníku a v rámci lehoty poskytnutej žalobcovi na odstránenie vád tovaru uzavrel s tretími subjektmi zmluvy, ktorých predmetom bolo vykonanie opravy tohto tovaru, hoci v tom čase mal platnú kúpnu zmluvu so žalobcom. Napokon, z tvrdenia žalobcu uvedenom v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 30.09.2016 vyplynulo, že po príchode jeho pracovníkov na stavbu v Poľsku, kde bol tento tovar dodaný, dňa 12.11.2014 zistili, že väčšina vád tvrdených žalovaným je už odstránená, čo napokon potvrdzuje aj e - mail samotného žalovaného zo dňa 11.11.2014, v ktorom žalovaný vyčíslil náklady na odstránenie vád tovaru na sumu 28.400,- Eur. Žalovaný tak na miesto odstúpenia od zmluvy alebo uplatnenia nároku na zľavu z kúpnej ceny dosiahol uspokojenie odstránením vád tovaru z iného právneho dôvodu, ktorým boli uzavreté kúpne zmluvy a zmluvy o diela s inými subjektmi, za ktoré v zmysle faktúr predložených spolu s písomným podaním dňa 31.10.2016 zaplatil týmto subjektom cenu, ktorú následne faktúrou č. XXXXXXX vyúčtoval žalobcovi (34.080,- Eur). Tento postup žalovaného je v rozpore s ustanovením § 436 ods. 2 v spojení s § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto tento nárok nemôže byť predmetom započítania voči pohľadávke žalobcu z titulu kúpnej ceny.

52. Vo vzťahu k žalovanému namietanej škode, ku ktorej malo dôjsť konaním žalobcu spočívajúcom v dodaní vadného tovaru, vrátane prevenčnej povinnosti v zmysle § 380 Obchodného zákonníka, súd uvádza, že v zmysle § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, ako aj v zmysle § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka je možné popri nárokoch z vád uplatniť aj nárok na náhradu škody. Nároky z vád tovaru totiž automaticky nemusia vyporiadať v celom rozsahu škodu, ktorá mohla žalovanému vzniknúť dodaním vadného tovaru. Tu však súd zdôrazňuje, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, aká skutočná škoda alebo škoda vo forme ušlého zisku mu mala vzniknúť dodaním vadného tovaru, resp. tým, že musel vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu. Žalovaný si okrem toho voči žalobcovi neuplatnil započítaním nárok na náhradu škody, ktorú v tomto spore ani nepreukázal, ale nárok z titulu ceny zaplatenej tretím subjektom za odstránenie ním tvrdených vád tovaru. Súd sa v tomto prípade stotožnil s právnym posúdením žalobcu, že žalovaný nedodržal Obchodným zákonníkom predpokladaný postup pri reklamácii a bez upozornenia začal s odstraňovaním vád tovaru svojpomocne, čo bez dohody subjektov zmluvného vzťahu neumožňuje. Uplatnenie nárokov z vád tovaru z právneho titulu ceny za opravu tovaru zaplatenej iným subjektom, ako formy svojpomocnej opravy nie je zákonom predpokladaným nárokom na odstránenie vady v zmysle § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto odôvodňuje záver súdu o nemožnosti započítania nároku žalovaného vo výške 34.080,- Eur voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 39.204,- Eur.

53. Vzhľadom na vyššie uvedený záver sa súd nezaoberal otázkou charakteru a rozsahu vád tovaru z hľadiska dodržania technických noriem, ale pre potreby rozhodnutia v tomto spore sa uspokojil s konštatovaním o nesprávnom postupe pri uplatňovaní vád tovaru zo strany žalovaného, na ktorom by dokazovanie uvedených skutočností nič nezmenilo. Z rovnakého dôvodu sa nezaoberal primeranosťou lehoty na odstránenie vady, pretože je zrejmé, že žalovaný začal vady tovaru odstraňovať predo dňom 05.12.2014, ktorý určil ako posledný termín na odstránenie vád. Vo vzťahu k primeranosti lehoty súd považuje za potrebné poznamenať, že žalovaný vady tovaru uplatnil dňa 05.11.2014 a to formou opravy. Odstránenie vád tovaru jeho opravou je tak následne v plnej kompetencii žalobcu, ktorý nepreukázal existenciu žiadnych okolností na strane žalovaného, ktoré by mu bránili k splneniu záväzku vady opraviť alebo to, že by žalovaný neposkytol pri oprave potrebnú súčasnosť. Celkovú lehotu jedného mesiaca (od 05.11.2014 do 05.12.2014), resp. dodatočnú lehotu (od 02.12.2014 do 05.12.2014) je možné považovať za primeranú aj vzhľadom na to, že žalobcovi, ako profesionálovi musel byť zrejmý rozsah zákazky realizovanej v prospech žalovaného, čo tiež nepochybne vyplynulo z e - mailovej komunikácie medzi stranami sporu ohľadom reklamácie. Názor súdu o primeranosti tejto dodatočnej lehoty na odstránenie vady tovaru nie je vzhľadom na vyššie uvedený postup žalovaného pri reklamácií vád z pohľadu celkového záveru súdu relevantný. Z tohto dôvodu súd zároveň zamietol návrh žalovaného na výsluch svedkov I.. N. D. Z. V.. Š. N., pretože záver súdu o neodôvodnenosti nároku žalobcu na odstránenie vád tovaru ich svojpomocnou opravou je právneho charakteru, pričom títo svedkovia by vo svojej výpovedi nemohli uviesť žiadne skutočnosti, ktoré by tento záver súdu zmenili. Súd má podrobne zachytenú všetku e - mailovú komunikáciu medzi stranami sporu odosielanú a prijímanú zamestnankyňou žalovaného I.. N. D., a ako už súd v úvode tohto odseku zdôraznil, druh a charakter vád tovaru z ich technického hľadiska, ku ktorej sa mal vyjadriť zamestnanec žalovaného V.. Š. N. nemôže mať vplyv na závery súdu, ktoré sú právneho charakteru.

54. Zmluvné strany si v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, za použitia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka dojednali písomne v bode 4.3 VOP zmluvnú pokutu pre prípad omeškania žalobcu s dodaním tovaru špecifikovaným v objednávke, a to vo výške 0,5 % za každý, aj začatý deň omeškania z ceny predmetu zmluvy. Napokon, písomný charakter tohto dojednania s odkazom na VOP, ktoré mal žalobca k dispozícii, strany sporu v priebehu konania nerozporovali. Medzi stranami sporu tiež nebola vo vzťahu k zmluvnej pokute sporná ani správnosť jej vyúčtovania vyplývajúca z faktúry č. XXXXXXX.

55. Z obsahu kúpnej zmluvy vo forme objednávky č. Q. C. - XXX vyplýva termín dodania tovaru žalovanému v celosti dňa 09.09.2014. Žalovaný však v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že tovar bol v rozpore s touto zmluvou dodaný v troch dodávkach, a to v dňoch 25.09.2014, 02.10.2014 a 10.10.2014, čo vyplýva aj z medzinárodných nákladných listov, ktoré súdu žalovaný predložil. Súd zdôrazňuje, že žalobca uvedené tvrdenie žalovaného o spôsobe a časoch dodania tovaru nespochybnil. Žalobca však nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k písomnej dohode o zmene termínov dodania tovaru, pretože písomná zmluva sa môže meniť iba písomnou formou. Súd pritom vychádza z tvrdenia žalovaného, ktorý existenciu písomnej dohody o zmene termínu dodania tovaru poprel. Podľa názoru súdu, nie je možné zo zmeny objednávky tovaru zo dňa 19.09.2014 (teda po dohodnutom termíne dodania tovaru), ktorú žalovaný akceptoval, bez ďalšieho výslovného písomného prejavu žalovaného vyvodiť zmenu kúpnej zmluvy v časti termínu dodania tovaru. Preto súd dospel k záveru, že žalobca nedodal tovar v lehote určenej zmluvou (do 09.09.2014), čím sa dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy a žalovanému tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškania dodávky tovaru tak, ako sú tieto nároky špecifikované vo faktúre č. XXXXXXX.

56. Pokiaľ sa jedná o moderačné právo súdu kogentne upravené v § 301 Obchodného zákonníka, ktorého uplatnenia sa vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty domáhal žalobca, súd zdôrazňuje, že zákon neustanovuje žiadnu hranicu, od ktorej by mala byť zmluvná pokuta považovaná za neprimeranú. Zákonodarca ponechal na úvahe súdu, aby posúdil prípadný neprimeraný charakter zmluvnej pokuty, a to svetle kritérií, ktorými sú hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 3 Obo 238/99). V konkrétnom prípade tak nie je rozhodujúce percento zmluvnej pokuty (0,5 % denne, resp. 182,50 % ročne), ale skôr charakter zmluvnej pokuty, ktorý má v tomto prípade vzhľadom na rozsah a hodnotu zákazky nielen prevenčnú ale aj represívnu funkciu. Súd predovšetkým prihliadol na kúpnu cenu, za ktorý bol tovar dodaný 84.204,- Eur, pričom žalovaným uplatnená zmluvná pokuta (6.691,81 Eur) predstavuje len 7,94

% z nej. Okrem toho súd opätovne zdôrazňuje význam dodávky tovaru pre ukončenie celej stavby a na následky, ktoré by žalovanému vznikli v prípade omeškania s dodávkou diela a na ktoré poukázal vo svojej výpovedi aj konateľ žalovaného V.. W. I.. Napokon žalovaný len akceptoval termín dodávky tovaru uvedený samotným žalobcom v jeho cenovej ponuke (5 kalendárnych týždňov od dátumu objednávky), čomu zodpovedal aj obsah kúpnej zmluvy vo forme objednávky zo dňa 05.08.2014 (termín dodania 09.09.2014). Žalobca v priebehu konania neuviedol žiadne okolnosti majúce objektívny charakter (stojace mimo jeho vôle), ktoré by odôvodnili omeškania dodávky oproti termínu stanovenému v zmluve. Súd zdôrazňuje, že prevenčný a represívny charakter zmluvnej pokuty predurčuje jej výšku k tomu, aby nesplnenie zmluvnou pokutou zabezpečovaného záväzku nebolo pre dlžníka (žalobcu) výhodnejšie, ako jej splnenie. Vo svetle týchto okolností považuje súd žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 6.691,81 Eur s prihliadnutím na hodnotu (84.204,- Eur) a význam zabezpečovanej povinnosti za primeranú a nevidí priestor na jej zníženie.

57. Z tohto dôvodu súd považuje nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej žalobcovi faktúrou č. XXXXXXX vo výške 6.691,81 Eur za dôvodný.

58. Preto súd za splnenia všetkých podmienok započítania pohľadávky upravených v § 358 Obchodného zákonníka v spojení so všeobecnou právnou úpravou započítania uvedenou v § 580 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu titulom kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXX zanikla v časti 6.691,81 Eur z dôvodu jednostranného započítania týchto splatných pohľadávok písomným oznámením o jednostrannom zápočte žalovaného zo dňa 23.11.2014, a to ku dňu 27.11.2015, kedy bolo toto písomné oznámenie doručené žalobcovi, čím sa pohľadávky spôsobilé na počítanie stretli. V tejto časti súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako úspešnú.

59. Z tohto dôvodu súd na základe takto zisteného skutkového stavu a pri aplikácii vyššie citovaných právnych predpisov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.512,19 Eur, ktorá predstavuje žalovaným doposiaľ neuhradenú časť kúpnej ceny za dodaný tovar vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXX, po jednostrannom zápočte zo strany žalovaného v rozsahu 6.691,81 Eur.

60. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

61. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

62. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

63. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

64. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

65. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

66. Pretože žalovaný nezaplatil žalobcovi cenu tovaru včas, teda najneskôr v deň splatnosti faktúry č. XXXXXXXX (09.11.2014), v zmysle § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka sa žalovaný dostal do omeškania s plnením tohto peňažného záväzku, ktoré trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia, teda do zaplatenia zostatku kúpnej ceny vo výške uvedenej v tomto rozsudku. Žalobcovi tak v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré pri neexistencii osobitnej dohody o ich výške predstavujú v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. sadzbu vo výške 9,05 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžnej sumy 69.204,- Eur (po zohľadnení úhrady vo výške 15.000,- Eur dňa 24.10.2014) od 10.11.2014 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. XXXXXXXX) do 27.11.2014, kedy bola zo strany žalovaného realizovaná ďalšia úhrada vo výške 30.000,- Eur. Ďalej žalobcovi priznal úroky z omeškania v rovnakej sadzbe zo sumy 39.204,- Eur (po zohľadnení úhrady vo výške 30.000,- Eur) od 28.11.2014 do 27.11.2015, kedy došlo k zániku časti pohľadávky žalobcu vo výške 6.691,81 Eur započítaním. Napokon súd priznal žalobcovi úrok z omeškania rovnakej sadzby zo sumy 32.512,19 Eur (po znížení o sumu zápočtu vo výške 6.691,81 Eur) od 28.11.2015, až do poskytnutia riadneho plnenia majúceho za následok zánik záväzku žalovaného.

67. Okrem toho súd v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

68. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom a druhom výroku tohto rozsudku. Súd žalobu zamietol v časti nároku o zaplatenie 6.691,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 28.11.2015 do zaplatenia, a to z dôvodu zániku pohľadávky žalobcu v tejto časti započítaním.

69. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

71. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

72. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

73. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, pričom jeho úspech je vyjadrený v prvom výroku tohto rozsudku. Nakoľko viacero žalobcom uplatnených nárokov má charakter opakujúcich sa plnení, súd za účelom ustálenia hodnoty uplatnených resp. priznaných nárokov vychádzal z dátumu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, teda ku dňu 21.12.2016, kedy sa judikovaním nárokov určitým spôsobom ustálil právny vzťah medzi stranami sporu.

74. Úspech žalobcu je daný priznanou istinou vo výške 32.512,19 Eur a úrokom z omeškania, ktorý súd kapitalizoval na sumy 308,85 Eur (9,05 % ročne zo sumy 69.204,- Eur za obdobie od 10.11.2014 do 27.11.2014), sumy 3.547,96 Eur (9,05 % ročne zo sumy 39.204,- Eur za obdobie od 28.11.2014 do 27.11.2015) a sumy 3.143,88 Eur (9,05 % ročne zo sumy 32.512,19 Eur za obdobie od 28.11.2015 do 21.12.2016), čo spolu predstavuje úspech žalobcu v peňažnom vyjadrení 39.512,88 Eur (32.512,19 Eur + 308,85 Eur + 3.547,96 Eur + 3.143,88 Eur).

75. Na strane druhej, neúspech žalobcu reprezentovaný zamietavým výrokom rozsudku je vyjadrený sumou 6.691,81 Eur a úrokom z omeškania, ktorý súd kapitalizoval na sumu 647,08 Eur (9,05 % ročne zo sumy 6.691,81 Eur za obdobie od 28.11.2015 do 21.12.2016), čo spolu predstavuje neúspech žalobcu v peňažnom vyjadrení 7.338,89 Eur (6.691,81 Eur + 647,08 Eur).

76. Vychádzajúc z celkovej hodnoty nárokov, ktoré si žalobca uplatnil v žalobe, vrátane tých v kapitalizovanej podobe, a to vo výške 46.851,77 Eur (úspech žalobcu vo výške 39.512,88 Eur + jeho neúspech vo výške 7.338,89 Eur), predstavuje úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení 84,34 % a jeho neúspech 15,66 %. Preto súd v zmysle § 255 ods. 2 náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,68 % (úspech žalobcu v rozsahu 84,34 % po odpočítaní jeho neúspechu v rozsahu 15,66 %) z celkových trov konania. O výške trov konania súd v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.