Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/77/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a členov senátu JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX F. B., IČO: 41282060, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, 990 01, vedenej pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 321,97Eur s príslušenstvom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08, pod sp. zn. EX 13907/2009, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1Er/10/2010-33 zo dňa 14.08.2014, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a v e c v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) z dôvodu, že exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú okresný súd s ohľadom na povahu zmluvných strán nemôže posudzovať, keď tak urobil už rozhodcovský súd; úlohou exekučného súdu je len skúmať, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný, pričom povinný vystupoval v tejto exekučnej veci ako podnikateľský subjekt. 2. Proti uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Zmluva o úvere je v dojednanej dennej úrokovej sadzbe v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so zásadami poctivého obchodného styku. Dôsledkom tohto rozporu je neplatnosť právneho úkonu, t.j. dohody o výške úrokov z omeškania; neprimeraný je aj poplatok za poskytnutie úveru. Súd môže počas celého exekučného konania skúmať exekučný titul a v prípade, že nie sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu zastaviť. Tieto podmienky súd neskúmal, a napriek tomu vydal poverenie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 456/2011. Okrem toho súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý ako bývalý zamestnane oprávneného mal byť vylúčený z vykonávania exekúcie v tejto veci.

3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak poruší svoje povinnosti, vyplývajúce z dohodnutej zmluvy. Na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich svojím konaním ako prvý porušil. Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov ohľadom nevylúčenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z prejednávaných vecí.

4. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“), ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti; §9a ods.1 Exekučného poriadku, doplnený zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach, súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, účinný od 01.07.2016 (článok XL) ustanovuje, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona (z.č. 233/1995 Z. z.) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa §389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec v zmysle §391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky povinného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie; odvolanie povinného považuje za dôvodné v plnom rozsahu.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie predmetného exekučného titulu, bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným. V danom zmluvnom vzťahu vystupoval povinný ako žiadateľ o úver, pričom bol identifikovaný ako fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver bez zadefinovania účelu (výkon zamestnania, povolania alebo podnikania); oprávnený vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z úradnej činnosti je súdu známe, že oprávnený pri svojej podnikateľskej činnosti používa predtlačené formulárové znenie zmluvy o úvere, pričom pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi využíva ich prehlásenie, že tieto úvery boli poskytnuté buď za účelom zamestnania, povolania alebo podnikania tak, aby sa vyhol aplikácii zákonov na ochranu spotrebiteľa. V danom prípade v záhlaví zmluvy o úvere bol povinný označený menom, priezviskom, bydliskom a v tejto časti boli súčasne uvedené aj IČO a číslo živnostenského registra, pod ktorým je v registri evidovaný, avšak v ďalšej časti zmluvy je už označený len menom, priezviskom a rodným číslom. V konaní nebolo preukázané, či povinný mohol daný úver čerpať na podnikateľské účely, či tento mal vedený v účtovníctve; tieto skutočnosti neboli nijako preukazované (účtovné doklady a pod.). Z uvedeného dôvodu nemožno vylúčiť predmetné označenie povinného v záhlaví Zmluvy o úvere (s uvedením IČO a čísla živnostenského registra) za účelové konanie oprávneného, koncipované na obchádzanie príslušných ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľa ako i Zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nemôže preskúmavať rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, vydaný na základe zmluvy o úvere, ako titulu pre exekúciu, keď tak urobil už rozhodcovský súd a že úlohou exekučného súdu je len skúmať, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný. 10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku má súd prvej inštancie v prvom rade pristúpiť k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou, ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu; týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t. j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (viď uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 - R 47/2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 - R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 - R 68/2013, ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci značka C-76/2010 POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti I. B. zo dňa 16.11.2010); od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. 11. Exekučný poriadok ukladá súdu skúmať vykonateľnosť exekučného titulu nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v ďalších nadväzujúcich ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, v ktorom uvádza viaceré dôvody na zastavenie exekúcie pre prípad, že bola (nesprávne) nariadená.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nepodrobil exekučný titul súdnemu prieskumu, vychádzajúc len zo skutočnosti, že povinný nie je spotrebiteľ. Z rozhodovacej súdnej činnosti je známe, že oprávnený uzatváral zmluvy o úvere tak, že u žiadateľov o úver vyznačoval podnikateľský alebo zamestnanecký účel, pričom dokazovaním boli tieto skutočnosti vyvrátené. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie, hoci povinný sa bránil exekúcii návrhom na jej vyhlásenie za neprípustnú a jej zastavenie. Preto nerozhodol vo veci správne a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodol tak na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil; toto zistenie viedlo odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a vráteniu na ďalšie konanie, v ktorom povinný (napr. výsluchom, príp. písomným vyjadrením) uvedie okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere a preukáže účel použitia finančných prostriedkov (predložením napr. účtovného denníka, resp. výsluchom účtovníka a pod.). Následne podľa záverov týchto zistení podrobí úverovú zmluvu (rozhodcovskú doložku) prieskumu v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).