Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-7-2022.pdf
PDF · 75.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/7/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C., G. XXX, T. republika, proti manželke: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Pc/34/2021-9 zo dňa 20. januára 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v záhlaví označeným uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať, konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súčasne žalobcovi vrátil súdny poplatok 66,- eur v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia.
1.2. Rozhodnutie v zastavujúcej časti právne odôvodnil ust. § 161 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, § 52, § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP").
1.3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2021 žiadal o rozvod manželstva a že sa dlhodobo zdržiava v T. republike. Na výzvu súdu predložil potvrdenie o prechodnom pobyte v T. republike, odo dňa 05.05.2015. Jednou z procesných podmienok, na ktoré je súd povinný prihliadať kedykoľvek počas konania podľa § 161 ods. 1 CSP je aj právomoc súdu Slovenskej republiky. (§ 9 CSP) V danom prípade má navrhovateľ obvyklý pobyt v T. republike, kde býva viac než jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, a to od 05.05.2015. Súd preto podľa článku 3 ods. 1 písm. a) citovaného nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc a podľa § 9 ods. 1 CPS konanie zastavil, pretože nie sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať podľa § 161 ods. 1 CSP.
2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že nebýva na adrese, kde býva odporkyňa, pretože nehnuteľnosť daroval synovi, ale na tejto adrese býval s odporkyňou, kým nevymenila zámky. Je dlhodobo na O. u priateľky, ale nemá české občianstvo.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania (navrhovateľom- manželom) v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
5. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
6. Odvolací súd uvádza, že obsahu spisu zistil, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 10.11.2021 domáhal rozvodu manželstva, keď uviedol, že s manželkou nežijú spolu desať rokov, nežijú spolu intímne a zároveň to, že nemá záujem o ďalší spoločný život, nakoľko má dlhodobo priateľku. Z obsahu spisu taktiež vyplynulo, že navrhovateľ sa dlhodobo zdržiava v T. republike, keď na výzvu súdu prvej inštancie predložil potvrdenie o prechodnom pobyte v T. republike, a to odo dňa 05.05.2015.
7. V preskúmavanej veci je daný medzinárodný prvok, keďže sú obaja účastníci konania štátnymi občanmi SR, naposledy mali spoločné bydlisko v Z. republike, konkrétne v obci T., T. XXX, kde sa manželka naďalej trvale zdržiava, manžel býva v T. republike, X. C.. Preto sa súd musel primárne zaoberať svojou právomocou.
8. Otázku právomoci v manželských veciach upravuje nariadenie Brusel IIa. Keďže toto nariadenie ako právny akt sekundárneho práva má všeobecnú povahu a je záväzné pre všetky subjekty spadajúce pod jurisdikciu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, je súd povinný aplikovať prioritne právnu úpravu Nariadenia.
9. Princíp právomoci článku 3 Nariadenia ustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu členského štátu, ktorý má právomoc konať. Nariadenie Brusel IIa určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný. Túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. V manželských veciach sa neuplatňuje žiadny všeobecný princíp právomoci. Namiesto toho obsahuje článok 3 viaceré princípy právomoci. Tieto princípy s poukazom na spojku „alebo“ a jazykový výklad textu sú alternatívne a rovnocenné, čo znamená, že žiadny z nich nie je nadriadený inému. Článok 3 obsahuje uvádzaných 7 možných princípov právomoci vo veciach rozvodu, rozluky a anulovania manželstva. Žiadny z nich nemá prednosť a manželia môžu podať návrh súdom členského štátu podľa svojho výberu. Článok 3 Nariadenia Brusel IIa tak umožňuje navrhovateľovi do určitej mieri voľbu súdu, môže tak podať návrh v štáte, ktorého právo je z jeho hľadiska priaznivejšie a napríklad ľahšie umožňuje rozvod. Týmto alternatívnym výpočtom kritérií je daný priestor pre výber súdu, pred ktorým bude návrh prejednávaný.
10. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dotknuté ustanovenie, ktoré evidentne nesprávne vyložil, keď dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenského súdu, pretože v danom prípade má navrhovateľ obvyklý pobyt v T. republike, kde býva viac než jeden rok, a to od 05.05.2015. Odvolací súd v tomto prípade uvádza, že súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené pri určovaní právomoci nepostupoval správne, keď tak ako už bolo vyššie uvedené článok 3 nariadenia obsahuje uvádzaných 7 možných princípov právomoci vo veciach rozvodu, rozluky a anulovania manželstva s tým, že žiadny z nich nemá prednosť a manželia môžu podať návrh súdom členského štátu podľa svojho výberu. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že ak v danom prípade manželka navrhovateľa naďalej stále býva na mieste, kde mali s navrhovateľom naposledy obvyklý pobyt (T. XXX, tak ako to v návrhu na rozvod výslovne navrhovateľ uviedol), je namieste aplikácia princípu právomoci podľa čl. 3 písm. a) nariadenia, podľa ktorého vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, kde mali manželia naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie je potom potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd prvej
inštancie znemožnil navrhovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. Odvolací súd rovnako tak obiter dictum uvádza, že súd prvej inštancie bol zároveň povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže sa súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle 220 CSP (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia), a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Je tomu tak z nižšie uvedených dôvodov.
13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu dôvodu na postup podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, preto odvolaním navrhovateľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci odvolacím súdom bude potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne posúdil právomoc, a to v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný. Súd prvej inštancie bude rovnako tak povinný svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť, a to v súlade s § 220 CSP.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).