Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Uznesenie_2T-46-2016.pdf
PDF · 98.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/46/2016
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a prísediacich sudcov Márie Beneovej a Ing. Kvetoslavy Krenčovej v trestnej veci proti obvinenému I. X., pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.decembra 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 244 odsek 1 písmeno h) Trestného poriadku súd obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 4Pv 588/15 zo dňa 24.05.2016 doručenú súdu dňa 26.05.2016 proti obvinenému I. X., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom X. XXX, pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, odmieta a vracia vec prokurátorovi.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal dňa 26.05.2016 na Okresný súd Nitra na obvineného I. X. obžalobu sp. zn. 4Pv 588/15 pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :
1./ v presne nezistený deň od 10.10.2015 do 24.10.2015 prvýkrát v čase okolo 22.00 hod. v obci X. vošiel cez neoplotenú časť na pozemok zbúraného rodinného domu č. XXX, následne prešiel k plechovej garáži, cez biele neuzamknuté dvere vošiel do časti garáže, ktorá slúži ako sklad krmiva pre zvieratá, cez túto prešiel k železným dverám zabezpečeným posuvnou hasprou, ktoré násilím odtiahol, čím ich poškodil v oblasti pántov a následne vošiel do časti garáže slúžiacej ako sklad náradia, odkiaľ zobral 1 ks búracieho kladiva značky Milwaukee, nezisteného výrobného čísla, červenej farby, rok výroby 2010, v hodnote 249,60 €, ktoré následne v obci Zbehy predal, čím svojim konaním spôsobil poškodenému G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, adresa na doručovanie X. XXX, odcudzením škodu vo výške 249,60 € a poškodením železných dverí na garáži škodu vo výške 20 € 2./v presne nezistený deň od 10.10.2016 do 24.10.2015, asi o týždeň po odcudzení búracieho kladiva, druhýkrát v presne nezistenom čase v obci X. vošiel cez neoplotenú časť na pozemok zbúraného rodinného domu č. XXX, následne prešiel k plechovej garáži, cez biele neuzamknuté dvere vošiel do časti garáže, ktorá slúži ako sklad krmiva pre zvieratá, cez túto prešiel k železným dverám zabezpečeným posuvnou hasprou, ktoré predtým pri krádeži búracieho kladiva násilím odtiahol, čím odvtedy zostali poškodené v oblasti pántov, a následne vošiel do časti garáže slúžiacej ako sklad náradia, odkiaľ odcudzil motorové nožnice na živý plot značky Hecht 922, bieločervenej farby, výrobné číslo 110151, rok výroby 2011, v hodnote 154,80 €, uhlovú brúsku značky Narex, 150 mm, nezisteného výrobného čísla, modrej farby, roky výroby 2012, v hodnote 77,87 €, uhlovú brúsku zn. Protool AGP 115, výrobné číslo 25468427, čiernej farby, v hodnote 74,68 € a elektrickú zváračku značky Elektrokov JS 90FN, nezisteného výrobného čísla, žltej farby, rok výroby 2010, v hodnote 231,28 €, ktoré následne odniesol do obce Lužianky, kde ich predal, čím svojim konaním spôsobil poškodenému G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, adresa na doručovanie X. XXX, odcudzením škodu vo výške 538,63 €.
Podľa § 243 odsek 1 Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.
Podľa § 243 odsek 2 Trestného poriadku, Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy, ak má za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) alebo ak skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba.
Podľa § 243 odsek 3 Trestného poriadku, predbežné prejednanie obžaloby sa koná na verejnom zasadnutí; aj na neverejnom zasadnutí sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).
Podľa § 244 odsek 1 písmeno h) Trestného poriadku, pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä, že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.
Na základe podanej obžaloby súd zistil, že obvinený je trestne stíhaný pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, pričom za tento trestný čin je možné uložiť trest odňatia slobody na 3 (tri) roky až 10 (desať) rokov. S poukazom na právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby prevyšovala osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 243 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obsah podanej obžaloby a obsah spisu preskúma predsedníčka senátu.
Súd po preštudovaní obžaloby a spisu pri predbežnom prejednaní obžaloby zistil, že počas prípravného konania došlo k procesným chybám, v dôsledku ktorých boli porušené procesné práva obvineného.
A/ Z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že Poverený policajt Policajného zboru začal trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona uznesením ČVS: ORP-2062/LU- NR-2015 zo dňa 24.10.2015 a následne uznesením ČVS: ORP-2062/LU-NR-2015 zo dňa 30.12.2015 vzniesol obvinenie zo spáchania tohto prečinu I.T.. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra dňa 02.05.2016 upovedomil obvineného I. X. o tom, že prekvalifikoval jeho trestnú činnosť z pokračovacieho prečinu krádeže podľa 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona, čím došlo k podstatnej zmene hroziacej trestnej sadzby z výmery 0 (nula) až 2 (dva) roky trestu odňatia slobody na výmeru 3(tri) až 10 (desať) rokov trestu odňatia slobody. Z právnych viet zjednocujúceho Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 78/2011 (č. 116 v Zbierke 6/2012 z 12. septembra 2011), týkajúceho sa právnej kvalifikácie krádeže vlámaním vyplýva, že ustanovenie § 38 odsek 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uve- deným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlá- maním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zá- kona, pri použití § 138 písmeno e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kva- lifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 odsek 1 Trestného zákona). Vzhľadom na to, že v predmetnej veci bola obžaloba podaná pre zločin, podľa § 200 odsek 1 Trestného poriadku malo vo veci prebiehať vyšetrovanie, ktoré v súlade s § 200 odsek 4 v spojení s § 10 odsek 8 písmeno a) a c) Trestného poriadku vykonáva policajt- vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru. V súlade s ustanovením § 202 odsek 2 <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=3209029-3209029&f=2> Trestného poriadku skrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, vykonáva poverený príslušník Policajného zboru, o ostatných vykonáva skrátené vyšetrovanie vyšetrovateľ
Policajného zboru. Vyšetrovanie podľa ustanovenia § 200 odsek 4 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=3209011-3209011&f=2> Trestného poriadku môže vykonať len vyšetrovateľ Policajného zboru. Uvedené ustanovenia stanovujú vecnú príslušnosť povereného príslušníka Policajného zboru a vyšetrovateľa Policajného zboru, z čoho okrem iného vyplýva, že poverený príslušník Policajného zboru môže začať trestné stíhanie vo veci a vzniesť obvinenie konkrétnej osobe len u tých trestných činov (prečinov), pre ktoré Trestný zákon <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=30&p=1022388&f=2> stanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, čím je ohraničený výpočet skutkových podstát, na ktoré sa vzťahuje vecná príslušnosť povereného príslušníka Policajného zboru. Poverený príslušník nesmie čo i len začať trestné stíhanie vo veci a už vôbec nie vzniesť obvinenie v prípadoch, v ktorých je už z podkladového materiálu viac ako zrejmé, že ide o vec, v ktorej môže konať len vyšetrovateľ Policajného zboru. V zmysle hore uvedených právnych úvah súd dospel k záveru, že ide o závažnú chybu prípravného konania, ktorá odôvodňuje vrátenie veci prokurátorovi. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že všetky úkony v rámci prípravného konania v predmetnej veci vykonal Poverený policajt Policajného zboru, a to od vydania uznesenia o začatí trestného stíhania, cez výsluchy svedkov, výsluch podozrivého v procesnom postavení svedka pred vznesením obvinenia, výsluch poškodeného, výsluch obvineného, vznesenia obvinenia, uznesenie o ustanovení znalca a to až po návrh na podanie obžaloby. Policajt vyšpecifikovaný v § 10 odsek 10 Trestného poriadku (tzv. poverený policajt) môže vykonávať len taxatívne vymedzené rozhodnutia, opatrenia a úkony trestného konania, a teda jeho oprávnenia a povinnosti sú v pomere špeciality k oprávneniam a povinnostiam povereného príslušníka Policajného zboru resp. vyšetrovateľa. Vyhláška č. 648/2008 ustanovuje, že poverený policajt môže vykonávať v nej taxatívne vymedzené rozhodnutia, opatrenia a úkony trestného konania. Ak by však boli splnené zákonné predpoklady na vznesenie obvinenia, je poverený policajt povinný takúto vec odovzdať poverenému príslušníkovi Policajného zboru resp. vyšetrovateľovi, teda za predpokladu, že sa jedná o jeho vecnú príslušnosť, keďže funkčná príslušnosť už poverenému policajtovi vo veci konať neumožňuje. A to i napriek tomu, že by sa jednalo o taxatívne vymedzené rozhodnutia, opatrenia a úkony vo Vyhláške č. 648/2008, keďže v tomto prípade je potrebné splniť obe podmienky kumulatívne. Pojem policajt podľa § 10 odsek 8 písmeno a) a c) Trestného poriadku (tzv. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru) a pojem policajt podľa § 10 odsek 10 Trestného poriadku (tzv. poverený policajt) nemožno v žiadnom prípade zamieňať, keďže sa jedná o dva nielen pomenovaním, ale hlavne obsahovo diametrálne odlišné pojmy, ktoré sa síce v niektorých štádiách trestného konania prelínajú, ale v iných sú rozdielne. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj s prihliadnutím na zmenu právnej kvalifikácie skutku súd konštatuje, že vo veci konal vecne nepríslušný orgán, čo je neodstrániteľná právna vada.
B/ Súd vzhľadom na vyššie uvedené tiež konštatuje, že vecne nepríslušný poverený policajt Policajného zboru na skutok použil „miernejšiu“ právnu kvalifikáciu, resp. skutok podkvalifikoval, hoci už v čase rozhodovania bolo zjavné, že ide o vec patriacu do vyšetrovania, takýto postup bol závažnou procesnou chybou. Z judikátu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline Jtk 13/11 zo dňa 16.11.2011 vyplýva, že právna kvalifikácia skutku vymedzeného v uznesení o vznesení obvinenia musí zodpovedať konformnému výkladu práva v jeho principiálnych štandardoch tak, aby vyšetrovateľ nemohol použitím nesprávnej právnej kvalifikácie (miernejšej) znevýhodniť obvineného v tom, že ho ukráti o právo na obhajobu už od okamihu vznesenia obvinenia. Pre účely trestného konania, najmä pokiaľ ide o povinnú obhajobu, je rozhodné obsahové vymedzenie skutku v uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a tomu zodpovedajúca právna kvalifikácia, a nie právna kvalifikácia skutku ustálená policajtom. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že je neprípustné tolerovať nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, najmä v prípade, ak policajt posúdi skutok „miernejšie“, ako by mal byť správne posúdený. V takýchto prípadoch totižto policajt „zavádza“ obvineného, čím hrubo porušuje jeho právo na obhajobu. Zmyslom citovaného judikátu je nepochybne aj to, aby obvinený v prípade, že sa ku skutku priznáva, poznal už v tomto momente jeho skutočnú právnu kvalifikáciu (a teda výšku hro- ziaceho trestu). Súd za takejto situácie konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní majú postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie ( § 2 odsek 10 Trestného poriadku ). Policajt už v počiatočných štádiách trestného konania mal vedomosť o tom, že ide o krádež spáchanú vlámaním, ktorou bola poškodenému spôsobená malá škoda. Z uvedenej analýzy dospel súd k záveru, že nesprávnym postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu.
C/V predmetnej veci boli podkladom na podanie obžaloby samousvedčujúca sa výpoveď obvineného I. X., ktorý sa ku skutku kladenému mu za vinu v celom rozsahu priznal a spáchanie skutku oľutoval (č.l. 7-8 spisu), a výpovede svedkov. Svedkovia boli k veci vypočutí, pričom ich výsluchy predchádzali výsluchu obvineného. Policajt pri výsluchu obvineného, vykonanom 02.03.2016, tohto poučil aj podľa § 213 Tr. por. o tom: „že policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu vypočúvaným svedkom klásť otázky (v prípade, že je predpoklad, že ich výsluch nebude možný v konaní pred súdom“.
Po takomto poučení obvinený prehlásil: „že sa nechce zúčastniť na týchto úkonoch a nežiada byť prítomný a ani upovedomený o úkonoch skráteného vyšetrovania.“
Takéto vyjadrenie obvineného nemôže zbaviť a ani nezbavilo policajta povinnosti riadne upovedomiť obvineného o úkone, v tomto prípade o vykonaní výsluchov svedkov, pretože táto povinnosť policajtovi vyplýva priamo zo zákona (§ 34, § 213, § 263 ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. por.). Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že výsluchy svedkov boli vykonané len pred výsluchom obvineného. Obvinený, prípadne jeho obhajca, však musia mať vždy reálnu možnosť realizovať svoje právo na obhajobu a je len na nich, či ho využijú. Tu si treba uvedomiť, že obvinený môže realizovať svoje právo na obhajobu - vyjadrené jeho účasťou na výsluchu svedka a možnosťou klásť mu otázky až potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka.
Iba všeobecné poučenie obvineného podľa § 213 Tr. por. je nedostatočné na to, aby sa obvinený mohol právne účinne vzdať práva účasti na výsluchoch vypočúvaných osôb, pretože nezohľadňuje povinnosť policajta, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 213 ods. 3 Tr. por., ktorú musí aplikovať vo vzťahu k obvinenému, ktorý nemá obhajcu, a nezohľadňuje ani povinnosť podľa § 263 ods. 3 písm. a), ods. 4 Tr. poriadku. Spomenuté zákonné ustanovenia spolu úzko súvisia a musia byť aplikované v jednote a nie izolovane. Iba tak totižto možno docieliť, aby výsluch svedka bol súladný nielen s Trestným poriadkom, ale aj s Dohovorom.
Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že tak využitie ako i vzdanie sa procesných práv je viazané k určitému okamihu a termínu. Vzdanie sa práva predtým, ako ho možno reálne uplatniť, považuje súd za predčasné a tým i právne neúčinné. Vyhlásenie poučovaného subjektu, ktorým sa vzdáva práva, uplatnenie ktorého je podmienené istými skutočnosťami, ktoré nastanú niekedy neskôr, nemôže poučujúci subjekt v tomto štádiu konania ani prijať a tým sa zbaviť povinnosti, ktorá mu v súvislosti s umožnením uplatnenia tohto práva vzniká. V tejto súvislosti súd uvádza, že ani prípadná snaha o zrýchlenie trestného stíhania nemôže byť na ujmu uplatnenia práv obvineného, či iného subjektu trestného konania. Policajt preto musí obvinenému včas - v primeranom predstihu oznámiť dátum, čas a miesto vykonania úkonu a meno svedka, ktorého bude vypočúvať. Až po takomto upovedomení sa môže obvinený právne účinne vzdať práva účasti úkone, alebo na výsluchu konkrétneho svedka.
Súd pripomína, že obvinený musí mať primeranú a dostatočnú možnosť poprieť výpoveď svedka. Vyvodzovať právne dôsledky z výpovede svedka, ktorému obvinený nemohol klásť otázky, ktorého nemohol vypočuť alebo dať vypočuť, je neprípustné, pretože jeho právo na obhajobu by bolo skrátené takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný z čl. 6 Dohovoru. V súvislosti s ustanovením § 213 Tr. por. uzatvára, že obvinený nebol riadne upovedomený o dni, čase a mieste vykonania týchto úkonov; preto sa ani nemohol právne účinne vzdať práva účasti na výsluchoch menovaných svedkov. Svedkovia boli vypočutí už pred výsluchom I.T. v procesnom postavení obvineného.
Okrem nedodržania kontradiktórneho postupu pri vykonávaní výsluchov menovaných svedkov boli tieto inak vykonané v súlade so zákonom a nemožno ich považovať za nulitné už v tomto štádiu konania. Nedodržanie kontradiktórnosti sa totižto „naplno“ môže prejaviť až v súdnom konaní, a preto ako podklad na podanie obžaloby a jej prijatie súdom na ďalšie konanie je možné tieto dôkazné prostriedky akceptovať. Tu si však treba uvedomiť, že prokurátor sa s takýmito dôkaznými prostriedkami vystavuje riziku „zrútenia“ obžaloby, ak nastane niektorá zo situácií uvedených v § 263 ods. 3 Tr. Poriadku (svedkovia na hlavnom pojednávaní odmietnu vypovedať, zmenia výpovede, zomrú, alebo sa na hlavné pojednávanie nedostavia). Unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby“ je v každom prípade úlohou prokurátora, ktorý by už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť.
D/Súd taktiež poznamenáva, že po preskúmaní vyšetrovacieho spisu zistil, že dňa 19.11.2015 vykonal poverený policajt Policajného zboru výsluch podozrivého I.T. v procesnom postavení svedka, k tomuto uvádza, že takúto osobu nemožno vypočuť v procesnom postavení svedka, pretože svedok musí hovoriť pravdu, a to bez ohľadu na to, že existuje právo svedka odoprieť výpoveď (§ 130 Trestného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=3208546-3208549&f=2>). Takýmto postupom by sa mohol na podozrivú osobu vytvárať psychický tlak pod hrozbou trestu za krivú výpoveď, aby poskytla dôkazy proti sebe. V trestnom konaní možno použiť ako dôkaz len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanovením § 121a nasledujúcich Trestného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=3208501-3208527&f=2>, čo v prípade výpovede podozrivej osoby v procesnom postavení svedka nie je splnené (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tz 9/2006). Takáto výpoveď urobená v procesnom postavení svedka je právne nepoužiteľná a jej obsah nemožno preverovať procesne účinným spôsobom. V prípade nedodržania zákonného postupu by išlo o povinnosť osoby v procesnom postavení svedka sama seba usvedčovať zo spáchania trestného činu. Uvedený postup by bol porušením čl. 47 ods. 1 ústavy <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=2108588-2108588&f=2> o zákaze donucovania k sebaobvineniu (IV. ÚS 76/08). Podobne možno poukázať na čl. 14 odsek 3 písmeno g) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý, okrem prezumpcie neviny, ustanovuje právo nevypovedať proti sebe, pričom platí zásada nemo tenetur se ipsum prodere („nikto nemôže byť nútený svedčiť vo svoj neprospech”). Rovnako možno poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=31&p=2057968-2057977&f=2>, ktorý označil právo odoprieť výpoveď a právo neprispievať k obvineniu vlastnej osoby ako všeobecne rešpektované medzinárodné požiadavky obsiahnuté v podstate pojmu spravodlivé konanie. Toto právo chráni dotknutú osobu proti neprimeranému nátlaku zo strany orgánov verejnej moci a prispieva k zníženiu počtu súdnych omylov a umožňuje uplatňovať zásadu rovnosti zbraní. Právo neprispievať k obvineniu vlastnej osoby predovšetkým predpokladá, že obžaloba sa má snažiť predkladať dôkazy proti obvinenému bez použitia dôkazov získaných metódami donútenia alebo nátlaku proti vôli obvineného, resp. ešte podozrivej osoby. Takisto treba odlišovať podozrivého, ktorý nie je zadržaný podľa § 85 Trestného poriadku, vtedy ide o osobu, podávajúcu len vysvetlenie, o ktorom orgán činný v trestnom konaní spíše úradný záznam slúžiaci stranám v trestnom konaní na zváženie, či podajú návrh, aby takáto osoba bola v ďalších štádiách vypočúvaná formou niektorého dôkazného prostriedku na zabezpečenie dôkazu.
Z vyššie uvádzaných skutočností vyplýva, že postupom orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní bolo porušené právo na obhajobu obvineného. Vzhľadom na hore uvedené právne úvahy súd obžalobu podľa § 244 odsek 1 písmena h) Trestného poriadku odmietol a vrátil vec prokurátorovi, aby v ďalšom konaní uvedené chyby orgány činné v trestnom konaní odstránili, procesné chyby napravili a vykonali aj ďalšie úkony, ktorých vykonanie sa ukáže byť nevyhnutné.
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možno podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia, sťažnosť sa podáva na Okresný súd Nitra a rozhoduje o nej Krajský súd v Nitre.