Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-891-2015.pdf
PDF · 141.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/891/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. Q. XXX/XX, zastúpený JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 15, proti žalovaným: 1/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - C., Y. X/X, 2/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - Q., X. XXX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Petruška & partners s.r.o., so sídlom v Nitre, Kupecká 18, o uplatnenie predkupného práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. júna 2015, č. k. 25C/171/2014- 92, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku o nahradení prejavu vôle žalovaného v 2/ rade p o t v r d z u j e .
V časti výroku rozsudku o zastavení konania voči žalovanému v 1/ rade a výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 16. júna 2015, č. k. 25C/171/2014- 92 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol o nahradení prejavu vôle odporcu v 2. rade (ďalej len žalovaného v 2. rade v zmysle § 60 CSP), že ako predávajúci uzatvára s navrhovateľom (ďalej len so žalobcom v zmysle § 60 CSP) ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti v tomto znení:
KÚPNA ZMLUVA
uzatvorená medzi predávajúcim: I. Y., rodné priezvisko: Y., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XX-XX-XX/XXX, bytom: X. XXX, XXX XX X.-Q., štátny občan SR a kupujúcim: C. I., rodné priezvisko: I., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, bytom: F. Q. XXX/XX, XXX XX T., štátny občan SR, takto:
I.
Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom pozemkových nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. X., obec X.-Q., okres T., ako parcela registra “E“ číslo XXXX/X orná pôda o výmere 16918m2 a to v podiele 1/7-ím v pomere k celku.
II.
Predávajúci touto zmluvou prevádza na kupujúceho celý svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre kat. úz. X., obec X.-Q., okres T., ako parcela registra “E“ číslo XXXX/ X orná pôda o výmere 16918m2, t.j. podiel 1/7-ím v pomere k celku, ktorý kupujúci od predávajúceho kupuje do svojho výlučného vlastníctva a za čo sa kupujúci zaväzuje zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 750,-€. Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu jednorázovo a v celom rozsahu najneskôr do 7dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny úrad, ktorý bude povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podľa tejto zmluvy v prospech kupujúceho.
III.
Kupujúci prehlasuje, že predmet prevodu pozná z vlastníckych dokladov ako aj z ohliadky na mieste samom a je oboznámený so skutočným ako i právnym stavom predmetu prevodu a tento kupuje v stave v akom stojí a leží.
V.
Zmluvné strany berú na vedomie, že táto zmluva podlieha povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a poplatky s tým spojené hradia účastníci zmluvy podľa zákona. Zmluvné strany žiadajú, aby na základe tejto zmluvy Okresný úrad Nitra, katastrálny úrad, povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nasledovne:
LV č. XXXX pre katastrálne územie X., obec X.-Q., okres T. A - LV: bez zmeny B - LV: Vlastníci: C. I. rodné priezvisko: I., dátum narodenia: XX.XX.XXXX rodné číslo: XXXXXX/XXX, bytom: F. Q. XXX/XX, XXX XX T., štátny občan SR Spoluvlastnícky podiel: 1/7 C - LV: bez zmeny
V prípade, ak z akýchkoľvek príčin nebude povolený vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy v prospech kupujúceho, zmluvné strany sa zaväzujú poskytnúť si navzájom maximálne možnú súčinnosť, aby bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený. V prípade, ak konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy bude právoplatne zastavené, bude to mať za následok zánik záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý touto zmluvou vznikol a zmluvné strany sú povinné vrátiť si vzájomné poskytnuté plnenia a to v lehote do 10-tich kalendárnych dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania.
VI.
Predávajúci zároveň splnomocňuje kupujúceho, aby na základe tejto zmluvy podal návrh na zápis do KN, aby odstránil prípadne chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávností v texte tejto zmluvy, resp. návrhu na zápis do KN a to aj v tom prípade, ak na odstránenie chýb bude potrebné uzavrieť dodatok k tejto zmluve, ako aj aby vykonal všetky ďalšie úkony nevyhnutné na dosiahnutie účelu tejto zmluvy. Splnomocnený kupujúci splnomocnenie v uvedenom rozsahu podpisom tejto zmluvy prijíma. Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obomi účastníkmi zmluvy a vecno- právnu účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Táto zmluva sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka SR a možno ju meniť len formou písomného dodatku schváleného účastníkmi zmluvy. Účastníci zmluvy prehlasujú: - že sú oprávnení s predmetom prevodu nakladať; - ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená; - zmluvné prejavy sú dostatočne zrozumiteľné a určité; - že túto zmluvu uzavreli na základe slobodnej a dobrovoľnej vôle, bez nátlaku a bez akýchkoľvek nevýhodných podmienok a nie v tiesni; - že sú plne spôsobilí na právne úkony. Účastníci zmluvy svojim podpisom potvrdzujú, že si zmluvu pozorne prečítali, jej obsahu porozumeli a súhlasia s ním a keďže znenie tejto zmluvy je v súlade s prejavom ich vôle, túto na znak súhlasu vlastnoručne podpísali.
V Nitre dňa - deň právoplatnosti rozsudku Predávajúci: I. Y. - prejav vôle nahradený rozhodnutím súdu Kupujúci: C. I.
2. Súd prvej inštancie konanie voči odporcovi v 1. rade (žalovanému v 1. rade v zmysle § 60 CSP) zastavil.
3. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 335,71 eura k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Juraja Tibenského do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvoinštančný súd na to, že žalobca sa písomne podaným návrhom (ďalej len žalobou v zmysle § 131 CSP) zo dňa 08.08.2014 voči žalovaným domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa 30.12.2011 ohľadne parcely č. XXXX/ X vo výmere 16.918 m2, zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. X. v podiele 1/7-ina a alternatívne sa domáhal nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného v 2.rade, že ako predávajúci uzatvorí so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu ohľadne predmetnej nehnuteľnosti. Podaním zo dňa 13.04.2015 doplnil žalobca žalobu, kde upresnil znenie kúpnej zmluvy a v jej v rámci aj kúpnu cenu vo výške 750 eur. 5. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým vlastníkom predmetnej parcely v podiele 6/7-ín a žalovaný v 1. rade predal nehnuteľnosť bez toho, aby mu ju ponúkol, čím porušil jeho predkupné právo.
6.1. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXXX/X
- orná pôda o výmere 16.918 m2, zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. X. v registri „E“ v rozsahu 6 / 7- ín. Žalovaný v 1. rade bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 1/7-iny. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2011 okrem iných nehnuteľností previedol na žalovaného v 2. rade svoj podiel na predmetnej parcele za kúpnu cenu 750 eur. K predmetnej zmluve bol vypracovaný dodatok č. 1 dňa 27.02.2012, overený 29.02.2012, ktorým boli odstránené nedostatky kúpnej zmluvy z pohľadu správy katastra. Žalovaní v 1. a 2. rade nie sú v príbuzenskom vzťahu. Vo vzdialenom príbuzenskom vzťahu sú ich manželky, ktoré neboli účastníčkami zmluvy.
6.2. Približne pol roka pred uzavretím kúpnej zmluvy oslovil telefonicky žalobca žalovaného v 1. rade, že by mal záujem o odkúpenie podielu žalovaného v 1. rade na parcele č. XXXX/X kat. úz. X.. Podľa vyjadrenia účastníkov k žiadnej konkrétnej dohode nedošlo, žalobca tvrdil, že žalovaný v 1. rade mu mal dať vedieť za akú sumu by predmetnú parcelu kúpil žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že žalobca mal k nemu prísť a na veci sa dohodnúť, avšak sa neozval. O žiadnej cene nehnuteľnosti spolu nehovorili.
6.3. Žalovaný v 1. rade chcel, aby žalobca nekúpil len predmetnú parcelu ale aj ostatné parcely, ktoré predával a ktoré kúpil žalovaný v 2. rade. Následne bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Predmetná parcela bola prenajatá PD X. - Q.. Dňa 18.10.2011 adresoval žalovaný v 1. rade družstvu PD Q. žiadosť o zrušenie zmluvy o nájme pozemkov, z dôvodu neplatenia nájmu a to aj ohľadne predmetnej parcely. Žalovaní uvádzali, že predmetná žiadosť bola podaná z dôvodu, že žalovaný v 2. rade mal záujem predmetnú pôdu obrábať, a teda ju bolo potrebné vyňať z predmetu nájmu. Predmetná pôda aj bola vyňatá, resp. žalovanému v 2. rade bola poskytnutá náhradná pôda družstvom, ktorú obrába. Vzhľadom na to, že parcela č. XXXX/X bola v podielovom spoluvlastníctve, bol potrebný súhlas podielového spoluvlastníka k zrušeniu nájomnej zmluvy s družstvom. Žalobca podpísal žalovanému v 2. rade súhlas spoluvlastníka k zrušeniu nájomnej zmluvy a vydaniu pôdy žalovanému v 2. rade. Súd zisťoval, kedy daný súhlas bol daný, pričom žalobca uvádzal, že to bolo na jar v r. 2012, teda po predaji nehnuteľnosti. Žalovaní spočiatku uvádzali, že to bolo tri dni po podaní žiadosti zo dňa 17.10.2011, avšak pri výsluchu žalovaný v 2. rade spresnil, že to bolo potom ako bola podaná žiadosť o zrušenie nájmu a bolo to v letnom období, alebo mesiac pred, keď začínalo všetko rásť. Žalovaný v 2. rade nakoniec pripustil, že sa stretol s žalobcom za účelom jeho súhlasu na jar v r. 2012 v záhrade žalobcu. Žalobca mal o predmetnú pôdu záujem z dôvodu, že táto v minulosti v celosti patrila jeho právnymi predchodcom, a chcel aby to tak ostalo, pričom žalovaných vyzýval, aby vec vyriešili mimosúdne a žalovanému v 2. rade navrhoval aj odkúpenie predmetnej parcely.
6.4. Žalovaní namietali, že žalobcovi zanikol nárok na predkupné právo, keďže podpísal súhlas na vydanie pôdy žalovanému v 2. rade. Žalobca po skončení dokazovania upresnil petit, teda domáhal
sa nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného v 2. rade, že ako predávajúci uzatvorí so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu ohľadne predmetnej parcely za sumu 750 eur.
7. Zistený skutkový stav posúdil prvoinštančný súd podľa ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p., § 40a, 50a ods. 2, § 136 ods. 1, § 140, § 603 ods. 3, § 605 a § 853 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na hore uvedené skutočnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobe vyhovel a nahradil prejav vôle žalovaného v 2. rade tak, ako uviedol vo výroku rozsudku, podľa ktorého žalovaný v 2. rade odpredá parcelu č. XXXX/X o výmere 16.918 m2 v kat. území X. v podiele 1/7 žalobcovi za sumu 750 eur.
8.1. Poukázal na to, že v prípade podielového spoluvlastníctva, ak podielový spoluvlastník predáva svoj podiel je povinný ho písomne ponúknuť spoluvlastníkovi, či spoluvlastníkom.
8.2. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sa tak nestalo, pretože žalovaný v 1.rade písomne neponúkol žalobcovi na odpredaj predmetnú parcelu, napriek tomu, že vedel o jeho záujme o predmetný podiel . Zo zákona nevyplýva, že by mal žalobca sám iniciovať, aby mu žalovaný v 1. rade podiel na nehnuteľnosti na odkúpenie ponúkol. Táto povinnosť prináležala žalovanému v 1. rade. Daný záujem žalobcu len zdôrazňuje porušenie zákona žalovaným v 1.rade. Súd sa nestotožnil s tým, že by sa žalobca konkludentne vzdal práva na vlastníctvo predmetného podielu, pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanými.
8.3. Z dokazovania bolo logickým sledom udalostí preukázané, že daný súhlas o zrušenie nájomnej zmluvy a vydanie pôdy bol daný až po zavkladovaní zmluvy na katastri nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade tak nerešpektoval právny predpis a žalobca mal právo sa domáhať neplatnosti zmluvy, či nahradenia prejavu vôle z dôvodu porušenia jeho predkupného práva. V tomto nebol podľa súdu rozpor medzi tvrdeniami účastníkov, a tak doplnenie dokazovania svedkom by bolo nadbytočné. Súd skúmal, či mu tento nárok nezanikol po prevode nehnuteľnosti medzi žalovanými.
8.4. Ďalej súd uviedol, že žalovaní poukazovali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/446/2002, podľa ktorého je možné, aby predkupné právo zaniklo konkludentným zrieknutím sa nároku. Súd sa nestotožnil s tým, že by sa predmetné rozhodnutie vzťahovalo skutkovo na danú vec. Vo veci rozhodnutia českého súdu sa podieloví spoluvlastníci dohodli na odpredaji nehnuteľnosti tretej osobe a predkupné právo tak mohlo zaniknúť z dôvodu, že žiadny zo spoluvlastníkov nemal záujem o nehnuteľnosť a dohodli sa na predaji veci tretej osobe a predaj sa realizoval za podmienok uvedených v dohode. V tomto prípade však mal žalobca o predmetnú nehnuteľnosť záujem, a to tak, pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanými, ako aj po nej. Neexistovala dohoda pôvodných podielových spoluvlastníkov o predaji podielu žalovanému v 2. rade.
9.1. Zo súhlasu žalobcu so zrušením nájomnej zmluvy a vydaním pôdy žalovanému v 2. rade nemožno jednoznačne konštatovať, že žalobca po prevode nehnuteľností s týmto prevodom súhlasil. Súhlas sa týkal nakladania s pôdou, nie vlastníckych práv. Podľa názoru súdu spoluvlastník by sa mohol vzdať uplatnenia nároku z porušenia predkupného práva, avšak takýto úkon musí byť zrozumiteľný a jednoznačný. Z predmetného súhlasu ako aj konania žalobcu pred a po uzavretí zmluvy takýto záver vyvodiť nemožno. Žalobca tak mal právo sa touto žalobou domáhať nároku z nedodržania predkupného práva.
9.2. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/73/2008 v prípade, že neprišlo k naplneniu si zákonnej povinnosti ponuky na kúpu nehnuteľnosti podielovému spoluvlastníkovi, je možné podľa § 853 O.z. použiť analogicky ustanovenie § 603 O.z. a žalobca tak mal nárok sa domáhať, aby mu žalovaný v 2. rade priamo ponúkol nehnuteľnosť na predaj. Žalobca vyzval žalovaného v 2. rade na predaj spoluvlastníckeho podielu, čo žalovaný neurobil, a ani v tomto konaní s tým nesúhlasil. Súd tak nahradil prejav vôle žalovaného v 2. rade uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej znenie je súčasťou výroku tohto rozhodnutia. Kúpna cena nie je nižšia ako sa pôvodne dohodli žalovaní.
10. V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa podaným návrhom domáhal alternatívneho petitu-neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej žalovanými, kde bolo pasívne tu boli legitimovaní obaja žalovaní a nahradenia prejavu vôle voči žalovanému 2. rade, kde bol pasívne legitimovaný len žalovaný v 2. rade. Po skončení dokazovania zotrval žalobca len na návrhu na nahradenie prejavu vôle. Voči žalovanému v 1.rade sa tak už ničoho nedomáhal a žalovaný v 1.rade
toto nenamietal. Súd preto túto skutočnosť vyhodnotil ako späťvzatie návrhu voči žalovanému v 1. rade a voči nemu konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil.
11. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania žalobcu. Žalobca bol podaným návrhom voči žalovanému v 2. rade úspešný a voči žalovanému v 1. rade bol návrh podaný dôvodne. Až na základe vykonaného dokazovania prišlo k spresneniu alternatívneho petitu. Žalovaný v 1. rade spôsobil nezákonnú situáciu, z ktorej vznikol žalobcovi priznaný nárok. Trovy konania pozostávajú z týchto celých úkonov: prevzatie veci v roku 2014, podanie návrhu v roku 2014, účasť na pojednávaní dňa 26.05.2015 a 1 / 4 -ina úkonu : účasť na odročenom pojednávaní dňa 21.10.2014. Hodnota celého úkonu bola v roku 2014 61,85 eura, v roku 2015 64,54 eura a 1 / 4 -ina úkonu 15,46 eura podľa § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/04 Z.z.. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal tri režijné paušály po 8,04 eura a jeden v sume 8,39 eura. S poukazom na vyčíslenie trov právneho zástupcu žalobcu trovy konania spolu so súdnym poplatkom vo výške 99,50 eura predstavovali sumu 335,71 eura.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa (ďalej len súdu prvej inštancie v zmysle § 12 CSP) na ďalšie konanie. Poukázali na to, že súd prvej inštancie sa nestotožnil s tým, že by sa žalobca konkludentne vzdal práva na vlastníctvo predmetného podielu pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanými, vzhľadom k čomu prvoinštančný súd nahradil prejav vôle žalovaného v 2. rade uzatvoriť kúpnu zmluvu.
13. Nestotožnili sa so záverom napadnutého rozsudku, že žalovaný v 2. rade uvádzal a že z jeho výpovede vyplynulo, že listinný dôkaz- súhlas žalobcu s predajom spornej parcely bol udelený žalobcom až na jar 2012, t.j. po uzatvorení kúpno- predajnej zmluvy. Pridržiavajú sa svojich doposiaľ uvedených tvrdení, že tento súhlas s predajom spornej parcely bol udelený žalobcom krátko po 17.10.2011, t.j. pred podpisom kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 30.12.2011.
14. Žalovaný v 2. rade nikdy nevyriekol, že by k podpisu tohto dokumentu došlo až po podpise kúpno-predajnej zmluvy, vzhľadom k čomu nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, čím vznikla pochybnosť o preukázaní tejto skutočnosti. Žalovaný v 2.rade naopak stále tvrdí, že súhlas bol daný krátko po 17.10.2011 z toho dôvodu, že žalobca o zamýšľanom predaji žalovaného v 1. rade vedel, dal najavo, že o spoluvlastnícky podiel nemá záujem a že s predajom súhlasí, predkupné právo žalobcu tak zaniklo, a preto súhlas žalobcu možno považovať za vzdanie sa predkupného práva. Za tým účelom odvolatelia opätovne poukázali na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22 Cob 446/2002 a na Komentár k VOZ z roku 1811, v ktorom sa s odkazom na vtedajšiu judikatúru uvádza, že predkupné právo zaniká „zrieknutím, ku ktorému môže dôjsť aj mlčky, a že vo vyhlásení súhlasu na predaj danom oprávneným z predkupného práva je vzdanie sa toho“.
15. Uvedené vyplýva aj z výpovede žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že žalobcovi ponúkal na predaj všetky jeho podiely, za týmto účelom aby prišiel, napriek tomu sa žalobca neozval. Žalobca v čase, kedy mu žalovaný v 1.rade ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj, mal záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu len za podmienky, že mu žalovaný predá len časť spoluvlastníckeho podielu, inak o spoluvlastnícky podiel záujem nemal.
16. Súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s tým, že žalovaný v 2. rade užíval sporný spoluvlastnícky podiel na podnikateľské účely- pestovanie pšenice za účelom jej predaja tretím osobám. V tomto období sa na spornej nehnuteľnosti nachádzala bohatá úroda pšenice, ktorú by v prípade núteného odpredaja spornej nehnuteľnosti nadobudol žalobca, čím by tak z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného v 2. rade. Odvolatelia sú toho názoru, že vydaním rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým bol nahradený prejav vôle žalovaného v 2. rade uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je predmet prevodu v stave v akom stojí a leží, bolo porušené zákonom a ústavou garantované právo na ochranu majetku. Prvoinštančným súdom uložené nútené nahradenie prejavu vôle žalovaného v 2. rade je z vyššie uvedených dôvodov v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie nemôže zaviazať žalovaného v 2. rade k odpredaju spoluvlastníckeho podielu v stave v akom stojí a leží, t. j. spolu s celou úrodou, ktorá sa na nej nachádza a súd nesmie žalobcovi prisúdiť viac než to, na čo má prípadne reálne nárok.
17. K odvolaniu žalovaných zaslal žalobca stanovisko, považujúc odvolanie za nedôvodné a stotožniac sa s napadnutým rozsudkom žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.
18. Z pohľadu žalobcu bolo v konaní jednoznačne preukázané, že v danom prípade prišlo k porušeniu povinností z predkupného práva zo strany žalovaného v 1. rade a žalobca tak bol oprávnený domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a), resp. domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Žalobca sa pridržiaval svojich doterajších stanovísk a vyjadrení, ktoré prezentoval v priebehu konania. Žalovaný v 1.rade žalobcovi písomne a ani inak neoznámil podmienky, za ktorých je ochotný a chce predmetný spoluvlastnícky podiel previesť na žalovaného v 2. rade, pričom podľa ust. § 605 OZ ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
19. Ak potvrdil žalovaný v 1. rade so žalobcom telefonoval ešte skôr ako sa na podmienkach prevodu dohodol so žalovaným v 2. rade a neskôr už so žalobcom v kontakte nebol. Žalovaný v 1. rade nemohol v čase telefonátu so žalobcom vedieť podmienky, za ktorých prevedie podiel na žalovaného v 2. rade v zmysle dohodnutej kúpnej zmluvy, a preto tieto podmienky nemohol ani oznámiť žalobcovi. Naopak, žalovaný v 1. rade potvrdil, že žalobca mu potvrdil, že má záujem o odkúpenie jeho podielu.
20. Ani predložené doklady- žiadosť žalovaného v 1. rade o zrušenie nájmu a súhlas žalobcu s touto žiadosťou a s vydaním pôdy žalovanému v 2. rade, nie je možné považovať za vzdanie sa predkupného práva, resp. dohodu o výkone predkupného práva. Tieto doklady sa v žiadnom prevode vlastníctva nezmieňujú a nezmieňujú sa ani o tom, že by sa žalobca svojho predkupného práva vzdal, resp. že by preukázateľne prejavil nezáujem o odkúpenie dotknutého spoluvlastníckeho podielu, ako sa to snažia prezentovať žalovaní.
21. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na ochranu majetku, žalobca konštatoval, že tvrdenia žalovaných sú zavádzajúce, pretože a/ bohatá úroda pšenice - v čase rozhodovania súdu už začínala žatva a žalovanému v 2. rade nič nebránilo úrodu si zožať, b/ nie je pravda, že úrodu by nadobudol žalobca, pretože ten nie je SHR a vlastníctvo pôdy neznamená automaticky vlastníctvo porastu a už vôbec nie úrody; pokiaľ by aj žalobca zožal, žalovaný v 2. rade by mal účinné právne nástroje zjednania nápravy cez inštitút bezdôvodného obohatenia, c/ všetko by to však bolo možné len za predpokladu, že by žalovaný aj reálne užíval danú pozemkovú nehnuteľnosť. Sám však potvrdil na pojednávaní, že mu bola pridelená náhradná pôda zodpovedajúca výmerám pripadajúcim na jeho spoluvlastnícke podiely k pozemkovým nehnuteľnostiam, ktoré nie sú v celku alebo sú neprístupné, t.j. parcelu č.XXXX/X, ku ktorej sa viaže sporný spoluvlastnícky podiel, reálne neužíva a nemôže mať na nej ani žiadnu úrodu.
22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
V časti týkajúcej sa zastavenia konania voči žalovanému v 1. rade a výrok o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP zrušil a podľa 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Súd prvej inštancie rozhodol vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 24. Podľa Čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo „súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
27. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení výroku o zamietnutí žaloby, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.
28. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny predpis alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.
29.1. Predkupné právo spoluvlastníkov je zakotvené v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) .
29.2. Predkupné právo obmedzuje spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom v tom zmysle, že je povinný- ak nejde o prevod blízkej osobe- podiel prednostne ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Predkupné právo spoluvlastníka nie je prekážkou prevodu vlastníctva na nového nadobúdateľa, aj keď predávajúci scudzenú vec ponúkol najprv na kúpu tomu, kto mal k nej predkupné právo (R19/1953).
29.3. Spoluvlastník, ktorý chce svoj podiel previesť na inú osobu, musí ostatným spoluvlastníkom urobiť tzv. ponuku na odkúpenie podielu. Podľa § 605 veta tretia OZ musí ponuka urobená v rámci predkupného práva obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých navrhovateľ ponúka svoj podiel na kúpu, čo znamená, že popri podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy , ako je predmet kúpy a cena veci, aj ďalšie podmienky alebo požiadavky, za ktorých má dôjsť k predaju a musí byť dodržaná písomná forma. K prijatiu ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu dochádza vyplatením tohto podielu oprávnenou osobu v zákonnej 2-mesačne lehote, samotné vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v tejto lehote nemožno považovať za účinné prijatie ponuky.
30. Ponuka je jednostranným adresným právnym úkonom a vo svojej podstate je návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom tento právny úkon musí spĺňať požiadavky, ktoré sú všeobecne kladené na platnosť právnych úkonov, teda musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Z hľadiska určitosti musí ponuka obsahovať podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorú chcel povinný uzavrieť s treťou osobou. Ak sa však podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, medzi ktoré patrí predmet kúpnej zmluvy a jeho cena, a v prípade predkupného práva aj všetky ostatné podmienky, za ktorých má byť uzavretá zmluva s treťou osobou, nezhodujú s podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy s treťou osobou, nejde v takom prípade o riadnu ponuku a ani s ňou nie je spojený beh lehôt podľa ustanovenia § 605 OZ. Chybná (vadná) ponuka však ešte sama osebe neznamená porušenie predkupného práva oprávneného. K porušeniu predkupného práva oprávneného dochádza až predajom veci tretej osobe, bez toho, aby bola oprávnenému daná riadna ponuka na kúpu podielu.
31. Ponuka urobená v rámci predkupného práva nepredstavuje klasický návrh na uzavretie zmluvy vychádzajúci zo zásady občianskoprávnej zmluvnej voľnosti, v ktorom navrhovateľ môže vymedziť lehotu na prijatie návrhu svojím prejavom vôle. Ponuka povinného, dokedy má byť predaj zavŕšený, musí rešpektovať aj ustanovenie § 605 OZ (ak by nebola dohodnutá iná doba, čo je typicky využiteľné pre zmluvné predkupné právo, nie pre zákonné predkupné právo podľa § 140 OZ).Ak spoluvlastník nevyčká uplynutie zákonnej 2-mesačne lehoty a prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel, porušuje predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov (nález ÚS ČR, sp. zn. I.ÚS 156/2005).
32. Obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva na uzatvorenie zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku - návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka (uznesenie Ústavného súdu SR z 28. júna 2016, číslo konania III. ÚS 445/2016-10). 33.1. K porušeniu povinností zo zákonného predkupného právneho vzťahu dochádza nielen vtedy, keď povinná osoba vôbec neponúkne oprávnenej osobe podiel na veci za cenu, a prípadne ďalších podmienok ponúknutých treťou osobou, ale aj vtedy, keď povinná osoba urobila oprávnenej osobe riadne ponuku s hlásením všetkých podmienok ponúknutých tretej osobe, ale oprávnený spoluvlastník ju s ohľadom na obsah podmienok nepovažoval za prijateľnú, a potom povinná osoba podiel na veci prevedie na tretiu osobu (nadobúdateľa) za podmienok výhodnejších, než aké boli obsahom ponuky oprávnenej osobe (napríklad nižšia cena, podmienka odkúpiť aj iné nehnuteľnosti a pod.
33.2. Podľa § 161 ods. 1 OSP účinného do 30.6.2016 právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.
Podľa § 229 CSP účinného od 1.7.2016 právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
34. Ak bolo zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka porušené, môže sa žalobou domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu na veci povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých žalovaný podiel nadobudol.
35. Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon (napr. kúpna zmluva) sa považuje za dovŕšený (zmluva sa považuje za uzavretú) dňom právoplatnosti rozhodnutia.
36. Z vykonaného dokazovania v tejto preskúmavanej veci jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaný v 1. rade žalobcovi písomne neoznámil podmienky, za ktorých je ochotný a chce predmetný spoluvlastnícky podiel previesť na žalovaného v 2. rade, čím porušil svoju povinnosť v ust. § 605 tretia veta OZ. Pre ponuku je totiž predpísaná písomná forma, teda je nevyhnutné, aby z písomného prejavu vôle vyplývalo, okrem údajov o podmienkach, za ktorých sa má predaj uskutočniť.
37. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol východiská, na základe ktorých postupoval v danej veci, jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia dotknutých ustanovení právnych predpisov boli vykonané v súlade so zákonom a ustálenou, hore uvádzanou, judikatúrou súdov, správne rozhodol aj o náhrade trov konania, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (v merite veci) ako vo výroku vecne správny potvrdil.
38. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok ako aj od tohto výroku a výroku vo veci samej sa odvíjajúci výrok o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil prvoinštačnému súdu na ďalšie konanie.
39. Podľa § 96 ods. 1 OSP ,účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca s späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
40. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť, súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 ods. 2 CSP).
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 146 ods. 2 CSP).
41. Návrh (žalobu) možno vziať späť ústne na pojednávaníalebo písomným podaním alebo elektronicky s autorizáciou. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom žalobcu adresovaný súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo, pričom musí ísť o taký prejav vôle, ktorý nezanecháva pochybnosti o svojom obsahu a zmysle.
42. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré
konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný (Najvyšší súd SR , sp. zn. 4 Cdo 136/2010).
43.1. Z návrhu (žaloby) na začatie konania osobne podaného na Okresný súd T. dňa 8.08.2014 vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporcom v 1. a 2. rade domáhal vydania rozsudku, ktorý súd uloží odporcovi v 2. rade povinnosť previesť na navrhovateľa v celom rozsahu svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/7-iny v pomere k celku k pozemkovým nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre kat. úz. X., obec X.-Q., T., okres T., ako parcela registra „E“ číslo XXXX/X orná pôda vo výmere 16918 m2, ktorý je povinný tento kúpiť a zaplatiť zaň odporcovi v 2.rade kúpnu cenu vo výške 1 € a to všetko do desiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
43.2. V prípade, že odporca v 2. rade tak neučiní, súd nahrádza vyhlásenie vôle odporcu v 2. rade, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s navrhovateľom, ako kupujúcim, predmetom ktorej je odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu odporcu v .rade vo veľkosti 1/7-iny v pomere k celku k pozemkovým nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre kat. úz. X., obec X.-Q., T., okres T., ako parcela registra „E“ číslo XXXX/X orná pôda vo výmere 16918 m2, ktorý je povinný tento kúpiť a zaplatiť zaň odporcovi v 2. rade kúpnu cenu vo výške 1 € a to všetko do desiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
43.3. Alternatívne sa domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená v Prievidzi dňa 30.12.2011 medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra T. pod V XX/XXXX, v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu odporcu v 2. rade vo veľkosti 1/7-iny v pomere k celku k pozemkovým nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre kat. úz. X., obec X.- Q., T., okres T., ako parcela registra „E“ číslo XXXX/X orná pôda vo výmere 16918 m2, je neplatná. Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
44.1. Žalobca v písomnom podaní zo dňa10.04.2015, osobne podanom na okresný súd 14.04.2015, uplatnil Zmenu návrhu na začatie konania a žiadosť o jeho povolenie Upresnenie žalobného petitu Stanovisko. V tomto písomnom podaní upresnil označenie odporcov 1.a 2.rade a uviedol, že v zmysle § 95 OSP mení žalobný petit vo veci samej a konajúci súd žiada po vykonaní dokazovania vydať rozsudok, ktorým súd nahradí prejav vôle odporcu v 2.rade v takom znení, ako ho v konečnom dôsledku prevzal súd prvej inštancie do svojho výroku.
44.2. V tomto zmenenom návrhu nie je vôbec žiadna zmienka o tom, že by žalobca vzal späť žalobu voči žalovanému v 1.rade, práve naopak, žalobca ešte upresnením označenia oboch žalovaných dal jednoznačne najavo, že žaloba smeruje voči obom žalovaným. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.5.2015 uznesením pripustil zmenu petitu-prvého alternatívneho o prevode vlastníctva z odporcu v 2.rade na navrhovateľa.
43. Ak by bol žalobca chcel vziať žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, potom by to musel urobiť písomne alebo ústne do zápisnice na pojednávaní, na ktorom by bol prítomný žalovaný v 1. rade alebo jeho právny zástupca a ten by sa musel vyjadriť k späťvzatiu návrhu (žaloby) voči nemu v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 96 ods. 2 OSP, keďže za uvedenej procesnej situácie by išlo späťvzatie žaloby po začatí pojednávania.
44. V tejto preskúmavanej veci však nešlo o jednoznačné a nepochybné späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1. rade a súd nemohol nahradzovať vôľu žalobcu v tomto smere. Ak však súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade bez toho, aby žalobca jednoznačne zobral späť návrh (žalobu) voči tomuto žalovanému, hoci na to neboli splnené procesné podmienky, potom musel odvolací súd v časti výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade, ktorý tiež a aj proti celému rozsudku podal odvolanie, vrátane výroku o náhrade trov konania.
45. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že správne rozhodnutie o nároku žalobcu má význam aj na náhradu trov konania strán sporu. Vo veci, v ktorej žaloba smeruje proti viacerým žalovaným, môže žalobca nesporne vziať späť žalobu aj len voči jednému z nich a ak by išlo o situáciu, že žaloba bola voči takémuto žalovanému vzatá späť ako bezdôvodne podaná, potom by sa malo vychádzať pri rozhodovaní
o náhrade trov konania vo vzťahu medzi týmito sporovými stranami z toho, že žalobca zavinil zastavenie konania voči žalovanému, proti ktorému zobral späť žalobu. V danom prípade však súd prvej inštancie nielenže nesprávne rozhodol o zastavení konania proti žalovanému v 1. rade, ale nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď aj žalovanému v 1. rade, voči ktorému v dôsledku „údajného späťvzatia návrhu“ zastavil konanie, uložil povinnosť zaplatiť žalobcov náhradu trov konania.
46. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyzvať žalobcu, aby jednoznačne uviedol, či berie žalobu voči žalovanému v 1. rade späť a v kladnom prípade musí súd umožniť žalovanému v 1. rade vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby v zmysle § 145 ods. 2 a § 146 CSP, pretože vo vzťahu k tomuto žalovanému nešlo o procesne správne rozhodnutie o zastavení konania a doteraz nebolo ani meritórne rozhodnuté. Ak by však žalobu žalobca voči žalovanému v 1. rade nevzal späť, potom by musel súd voči nemu žalobu rozsudkom zamietnuť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ako aj vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.
47. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacie ho súdu.
48. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).