Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/118/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 a súčasne právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnému B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., T. XX, XXX XX, vedenej pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 838,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/1648/2007-24 zo dňa 12.02.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, následne ju zastavil podľa §57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) a povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o zastavení exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú s ohľadom na povahu zmluvných strán posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľský vzťah. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, bola súčasťou formulárovej zmluvy; povinný mohol zmluvu ako celok len odmietnuť alebo sa podriadiť zmluvným podmienkam; dojednaná rozhodcovská doložka znevýhodňuje spotrebiteľa, pretože oprávnený je subjektom, ktorý výslovne určil, že spory zo zmluvy bude rozhodovať rozhodcovský súd. Nerovnováha spočíva aj v nerovnakej miere práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Exekučný titul v danom prípade bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy, preto ide o nulitný právny akt, ktorý nemožno vykonať.

2. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci podľa §205 ods. 2 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej „O.s.p.“), všeobecný súd založil svoju právomoc na §45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čím sa postavil do pozície orgánu, vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, ktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináleží. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony, smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci; exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia. Extenzívna interpretácia §44 ods. 2 Exekučného poriadku, tak ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu na súdnu ochranu. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 331/09 a I. ÚS 212/06, podľa ktorých v prípade dvojakého výkladu

právneho predpisu je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Žalovanému nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu; exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ak sa všeobecný súd nestotožnil s ústavnou interpretáciou §44 ods. 2 Exekučného poriadku, mal prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade predmetného ustanovenia s čl.1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle §205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s §221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.; konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu nad rámec zverenej právomoci; v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a článku č.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je diskriminácia zakázaná. Žalobca, aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle §205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.; ak by zákonodarca chcel umožniť prieskum rozhodcovského rozhodnutia, medzi taxatívne uvedenými dôvodmi v §45 Zákona o rozhodcovskom konaní by uviedol aj ďalšie. Exekučný súd si však podľa ľubovôle okruh prieskumu exekučného titulu svojvoľne rozšíril aj na otázky, ktoré nebol oprávnený riešiť; bol oprávnený skúmať len to, či plnenie, priznané rozhodcovským rozsudkom, je v súlade s dobrými mravmi; rozhodcovská doložka je platná, nevyžadujúca, aby spotrebiteľ spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní; účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský alebo všeobecný súd. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom na základe vykonateľného a platného exekučného titulu. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na tieto odvolacie námietky žiadal oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k doručenému odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C.s.p.“), ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; §9a ods.1 Exekučného poriadku, doplnený zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach, súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, účinný od 01.07.2016 (článok XL) ustanovuje, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona (z.č. 233/1995 Z. z.) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho skutkovými a právnymi závermi, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia a v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za správny. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania oprávneného viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami oprávneného, uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu

napadnutého uznesenia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku pristúpil súd prvej inštancie správne k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t. j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (viď uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 - R 47/2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 - R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 - R 68/2013, ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci značka C-76/2010 POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti J. K. zo dňa 16.11.2010); od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

9. Z obsahu spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie predmetného exekučného titulu bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu o neplatnosti spornej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Táto podmienka ako súčasť vopred pripravených všeobecných obchodných podmienok nebola s povinným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná a povinný nemal reálnu možnosť jej obsah ovplyvniť, resp. jej aplikáciu vylúčiť. K záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach dospela aj súdna prax (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 258/2015 zo dňa 10.06.2015 alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013). Navyše vo všeobecných obchodných podmienkach bol vopred výlučne zo strany oprávneného určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý bol oprávnený rozhodovať spory, vyplývajúce zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok bol ako celok vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, pretože nie je materiálne vykonateľný a tento nedostatok bráni vykonaniu exekúcie.

10. Keďže priamo exekučný poriadok ukladá súdu skúmať vykonateľnosť exekučného titulu, a to nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§44 ods. 2), ale aj počas celého konania v ďalších nadväzujúcich ustanoveniach (§57), pričom uvádza viaceré dôvody na zastavenie exekúcie pre prípad, že bola (nesprávne) nariadená, odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie za správny a zákonný.

11. Na základe uvedeného krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).