Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/219/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: I. J., nar. XX.XX.XXXX, t.č. už plnoletá, bytom ako matka, zastúpená: JUDr. Ing. Elena Divko, PhD., advokátka, so sídlom Gorkého 1/A, 909 01 Skalica, dieťa za čas maloletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E.E. XXX/ XX, XXX XX E. a otec Š. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, G. - N., ČR, zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd z n i ž u j e výživné otcovi na dcéru I. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 43,- eur mesačne s účinnosťou od 25.9.2015, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry I..

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX v časti výšky výživného otca na dcéru Veroniku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec podal dňa XX.X.XXXX na Okresný súd Skalica návrh na zníženie výživného na v čase podania návrhu maloletú Veroniku zo sumy 120,- eur mesačne na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou od 9.6.2015. Svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného určenia výživného prišlo k zmene okolností, čo v zmysle zákona odôvodňuje zmenu určeného výživného. Aktuálne je onkologickým pacientom, s diagnózou rakoviny hrubého čreva, ktorá mu bola zistená v marci 2015. Od 9.6.2015 je práceneschopný. V dôsledku diagnózy a lekárom nariadenej diéty môže konzumovať len bezlepkovú stravu, čím sa zvýšenie nákladov prenáša do jeho každodenného života. V dôsledku zdravotnej situácie nie je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, a to z objektívnych dôvodov. Náhle zhoršenie zdravotného stavu malo za následok, že stratil svoj príjem.

2. Dcéra I. sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, nakoľko navrhované výživné je podľa nej nedostačujúce, jej mesačné výdavky sú oveľa vyššie. Keďže otec neplatí pravidelne výživné už od roku 2005 a ona ako študentka nemá žiadny príjem, všetky jej výdavky musí hradiť matka. Navrhla, aby súd v prípade zníženia výživného, ho znížil dočasne (počas liečby otca) zo sumy 120,- eur na minimálnu sumu 80,- eur s účinnosťou od 9.6.2015.

3. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že súhlasí so znížením výživného na dcéru zo sumy 120,- eur na minimálnu sumu 80,- eur, avšak len dočasne, počas liečby otca.

4. Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XP/XXX/XXXX, potvrdeniami o príjmoch, lekárskymi správami, ambulantnou správou, potvrdením o návšteve školy, výpisom zo živnostenského registra, výpisom z LV, potvrdením Úradu práce ČR, Mestskej správy sociálneho zabezpečenia Brno, potvrdením o výplate dávok sociálnej podpory Brno, posudkom o invalidite, správami Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava a zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. XP/XXX/XXXX - XX zo dňa X. J. XXXX súd zvýšil výživné otca na mal. I. zo sumy 59,75 eur (1.800,- Sk) mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 12.8.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom na mal. Veroniku za čas od 12.8.2013 do 31.10.2014 v sume 1.757,42 eur súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 40,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Súd týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. XC/XX/ XX - XX zo dňa X.X.XXXX v časti výšky výživného otca na mal. I.. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka pracovala v spoločnosti M. P. s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti, kde mala priemerný mesačný príjem vo výške 260,- eur netto. Matka ďalej poberala rodinné prídavky na tri deti spolu vo výške 70,56 eur mesačne. Celkom mala tri vyživovacie povinnosti. Otec bol živnostník v odbore murár, jeho mesačný príjem bol vo výške 15.000,- Kč (539,88 eur). Otec mal len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. I.. Jeho zdravotný stav bol dobrý. Mal. I. opakovala 1. ročník Obchodnej akadémie. Bola po ťažkej autonehode, operovaná, mala zlomeninu stehennej kosti, mala absolvovať rehabilitácie. Medzi základné mesačné výdaje maloletej patrilo cestovné vo výške 40,- eur, stravovanie 70 až 80,- eur, ďalej školské potreby, oblečenie, hygiena a výdaje súvisiace so zdravotným stavom.

7. Z výsluchu matky súd zistil, že s návrhom na zníženie výživného súhlasí, ale len do čiastky 60,- eur mesačne. Býva v RD, ktorý vlastní spoločne s manželom, patrí do BSM. S manželom sa rozviedla 15.3.2016. V spoločnej domácnosti býva s exmanželom, t.č. už plnoletou I., mal. V. a mal. Z.. Celkom má 3 vyživovacie povinnosti. Mal. V. navštevuje MŠ, mal. Z. navštevuje 3. ročník ZŠ. Deti sú zdravé. Otcom mal. V. M. Z. je jej exmanžel. Bolo mu stanovené výživné súdnym rozhodnutím na V. 40,- eur mesačne a na Z. 50,- eur mesačne. Zamestnaná je v spoločnosti M. P., s.r.o., dosahuje príjem 280,- eur mesačne netto. Pracuje tu len na dohodu o pracovnej činnosti. Iné príjmy nemá. Finančne to veľmi ťažko zvláda. Dcére I. dáva 100,- eur mesačne. Výdaje na domácnosť činia energie cca 140,- eur mesačne. S otcom I. nie je vôbec v kontakte.

8. Z výsluchu t.č. plnoletej Veroniky súd zistil, že študuje X. ročník Obchodnej akadémie v N.. V podstate od júla 2015 je jej zdravotný stav dobrý, rehabilitácie ani neabsolvuje. Pokiaľ ide o výdaje, na cestovné minie 30,- eur, v škole sa už nestravuje, ďalšie výdaje sú bežné, súvisiace s oblečením, hygienou, školskými potrebami a podobne. Na stužkovú si odkladá 20, - eur mesačne. Matka jej mesačne prispieva na výživné sumou 100,- eur, z tohto si hradí svoje výdaje. Otec od 25.9.2015 nezaplatil žiadne výživné. S minimálnou výškou výživného nesúhlasí, súhlasila by so znížením výživného na sumu 60,- eur mesačne.

9. Z výsluchu otca prostredníctvom dožiadaného súdu Mestského súdu v Brne súd zistil, že otec býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá dosahuje mesačný príjem cca 12.000,- Kč netto a táto uhrádza všetky náklady na domácnosť s pomocou jej syna a rodiny. Osobné výdaje otca predstavujú doplatky u lekárov, za lieky a potravinové doplnky, približne vo výške 1.000 - 1.200,- Kč mesačne. Príjmy nemá žiadne. Pokiaľ ide o zdravotný stav, má nádor na hrubom čreve, ktorý prerastá do močového mechúra. Nádor na močovom mechúre nie je liečiteľný. Má vývod a drenáž obličiek, ktorú je potrebné pravidelne vymieňať. Chodí na chemoterapiu a bio liečbu, absolvoval i ožarovanie. Začiatkom roka bol na operácii na odstránení metastáz z pečene. Metastázy sa však objavili znovu a vzhľadom na ich množstvo sa už nedajú operovať. Je uznaný čiastočne invalidným (75 %), požiadal o invalidný dôchodok. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. V súčasnosti dcére I. neplatí žiadne výživné, a to od doby posledného rozhodnutia o výživnom. S dcérou sa nestýka, nie je s ňou v žiadnom kontakte. Po dobu manželstva mali nasledovný majetok: byt 2 + 1 v Uníne na Slovensku, garáž a 2 staršie autá. Po rozvode sa vyporiadali dohodou tak, že matke dcéry zostal byt, garáž a jedno z áut. Jedno auto si ponechal otec. K finančnému

vyporiadaniu nedošlo, žiadne peniaze nedostal. Taká bola dohoda, keďže bývala manželka sa starala o deti. Od rozvodu ho dcéra kontaktovala iba raz, a to e-mailom, v ktorom mu oznámila svoje číslo účtu.

10. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa otca žiadala, aby súd s ohľadom na nepriaznivý zdravotný stav otca znížil výživné na dcéru Veroniku zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima s účinnosťou od 27.3.2015.

11. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa dcéry I. uviedla, že nesúhlasí s tým, aby súd znížil výživné na sumu 30 % životného minima. Podľa zaužívanej súdnej praxe sa výška výživného určuje z čistého príjmu, a to vo výške 25 %. Otcovi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 214,- eur, z tohto príjmu 25 % prestavuje sumu 53,- eur, a preto má za to, že otec je schopný uhrádzať výživné vo výške 50 až 60,- eur mesačne.

12. Zástupca kolízneho opatrovníka žiadal pri výške výživného zohľadniť schopnosti, možnosti otca a odôvodnené potreby už plnoletej I..

13. Z mzdového listu matky od zamestnávateľa - M. P. s.r.o. mal súd preukázané, že matka dosiahla za obdobie 1.1.2015 - 31.12.2015 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 258,36 eur.

14. Z potvrdenia Obchodnej akadémie N. zo dňa 5.2.2016 mal súd preukázané, že I. bola v školskom roku 2015/2016 študentkou F.. G. triedy.

15. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec podniká pod obchodným menom Š. J.E. od 3.9.1999.

16. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že otec je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. V., a to pozemku parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1895 m2.

17. Z potvrdení Úradu práce České republiky zo dňa 21.3.2016 mal súd preukázané, že otec nebol a ani nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podpora v nezamestnanosti mu nebola poskytovaná. Otec nie je a nikdy nebol žiadateľom dávok štátnej sociálnej podpory a pestúnskej starostlivosti.

18. Z potvrdenia Mestskej správy sociálneho zabezpečenia Brno súd zistil, že otec bol vedený v ich evidencii ako osoba samostatne zárobkovo činná od 3.9.1999 do 31.12.2000, od 1.1.2002 do 31.12.2002 a opätovne je vedený od 1.1.2007 doposiaľ. Za túto dobu mu neboli vyplatené žiadne nemocenské dávky.

19. Na základe lekárskych správ Masarykovho onkologického ústavu mal súd preukázané, že otec je onkologický pacient s diagnózou rakoviny hrubého čreva. Nádor na hrubom čreve mu prerastá do močového mechúra. Má vývod a drenáž obličiek. Absolvoval chemoterapiu a bio liečbu.

20. Z posudku o invalidite Mestskej správy sociálneho zabezpečenia Brno súd zistil, že z dôvodu dlhodobo zlého zdravotného stavu pracovná schopnosť otca poklesla o 75 %, v dôsledku čoho bol od 27.3.2015 uznaný invalidným.

21. Z oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 28.11.2016 mal súd preukázané, že otec je poberateľom invalidného dôchodku, priznaného od 27.3.2015, v súčasnosti vyplácaného vo výške 214,90 eur mesačne.

22. Z ambulantnej správy Masarykovho onkologického ústavu zo dňa 6.12.2016 súd zistil, že otcovi bolo odporučené predpísanie plienkových nohavičiek a ďalej zo správy zo dňa 20.12.2016 vyplýva, že otec je od 16.12.2016 hospitalizovaný v tomto zariadení.

23. Z rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha zo dňa 16.11.2016 mal súd za preukázané, že žiadosť otca o priznanie invalidného dôchodku bola pre nesplnenie podmienok zamietnutá.

24. Z rozpisu výdavkov vyplýva, že výdavky dcéry I. za mesiac november 2016 boli vo výške cca 257,- eur (cestovné 35,- eur, kredit 15,- eur, drogéria cca 15,- eur, desiata v škole cca 20,- eur, oblečenie 52,- eur, jedlo doma cca 120,- eur) + náklady spojené s bývaním.

25. Podľa § 62 ods. l Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

32. Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

33. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

34. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

35. Podľa § 231 C.s.p. rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

36. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

37. V danom konaní sa jedná o zmenu výšky výživného, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého

času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov alebo zdravotného stavu), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby oprávneného bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

38. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného bol dôvodný len sčasti a to v rozsahu, ktorému súd vyhovel. Oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov (výrazného významu), ktorá zakladá dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Po preskúmaní všetkých okolností súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o znížení výživného pre t.č. plnoletú I.. O výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. XP/XXX/XXXX - XX zo dňa X. J. XXXX, ktorým súd zvýšil výživné otca na mal. I. zo sumy 59,75 eur (1.800,- Sk) mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 12.8.2013. Na strane oprávnenej t.č. plnoletej I. neprišlo k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom, s výnimkou jej zdravotného stavu, ktorý je od júla 2015 dobrý, rehabilitácie ani neabsolvuje. Pri poslednej úprave výživného navštevovala 1. ročník Q. M. I. N., v súčasnosti navštevuje X. ročník Q. M. I. N.

39. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov, pričom sa zaoberal tým, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Na strane povinného teda otca nastala výrazná zmena pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom s ohľadom na jeho závažný zdravotný stav a s tým súvisiaci pokles príjmu. Pri poslednom rozhodnutí o výživnom súd vychádzal zo skutočností, že otec je živnostník v odbore murár, jeho mesačný príjem je vo výške 15.000,- Kč (539,88 eur) a jeho zdravotný stav je dobrý. V súčasnej dobe je otec síce stále evidovaný ako živnostník, živnosť ale nevykonáva, od 9.6.2015 je práceneschopný. Otec je onkologickým pacientom, v marci 2015 mu bola zistená rakovina hrubého čreva. Má metastázy, ktoré idú až do obličiek. Bol mu priznaný invalidný dôchodok, v súčasnosti vyplácaný vo výške 214,90 eur mesačne. Žiadny iný príjem nemá. Na strane otca tak nastal pokles v jeho príjmoch o sumu viac ako 300,- eur mesačne. Pokiaľ ide o matku, na jej strane nenastala výrazná zmena pomerov, ktorá by sama osobe odôvodňovala zmenu výšky výživného. Naďalej pracuje v spoločnosti M. P., s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti, dosahuje príjem 258,36 eur mesačne netto, čiže jej príjem zostal takmer totožný. Matka má naďalej ešte 2 ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. V. a mal. Z., na ktorých jej exmanžel platí výživné vo výške 40,- eur mesačne na V. a 50,- eur mesačne na Z..

40. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné znížiť výživné otcovi na dcéru I. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 43,- eur mesačne s účinnosťou od 25.9.2015. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval výrazné zníženie príjmu na strane otca s ohľadom na jeho závažný zdravotný stav. Na strane matky a dcéry Veroniky nebola zaznamená výraznejšia zmena pomerov. Pri stanovení zníženej výšky výživného súd vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, podľa ktorej má výživné predstavovať približne 20 % až 30 % z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, pričom určená suma 43,- eur tvorí 20 % z jeho invalidného dôchodku, o ktorom mal súd preukázané, že je v súčasnosti jeho jediným príjmom. Súd teda s poukazom na závažný zdravotný stav otca určil výživné na samej dolnej hranici takto obvykle stanovovaného výživného. Otec žiadal znížiť výživné s účinnosťou od 27.3.2015, súd ho však znížil len od času podania návrhu na súd, t.j. od 25.9.2015. Hoci je možné výživné znížiť už od doby zmeny pomerov, súčasne je ale potrebné analogicky aplikovať ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda malo by ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa (o to viac, že znižovanie vyživovacej povinnosti je vždy v

neprospech dieťaťa). Keďže otec nepreukázal žiadne vážne dôvody alebo prekážky, ktoré by mu bránili podať návrh na zníženie výživného už skôr, súd nepovažoval návrh otca v tejto časti za dôvodný.

41. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 C.p.m. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Skalica, štvormo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).