Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-178-2016.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/178/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci obžalovaného C. G. pre úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2016 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný:
C. G., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom T. XX, D. I., t. č. vo väzbe v ÚVV v Bratislave od 29.04.2016,
s a u z n á v a v i n n ý m, že
dňa 29.04.2016, v čase okolo 14.10 hod., v Bratislave, na ulici Metodovej číslo 6, v OC Centrál, v predajni K. K. C., z predajnej plochy odcudzil 1 ks holiaceho strojčeka na nohy zn. SCHOLL pemza v hodnote 59,99 Eur, a to tak, že na predajnej ploche pristúpil k regálu so strojčekmi a vyššie uvedený strojček aj s obalom si vzal a odišiel s ním k regálu s plienkami, kde otvoril obal a vybral si z neho vyššie uvedený strojček aj nabíjačku a vložil si to do vrecka nohavíc, ktoré mal na sebe a prázdny obal vrátil späť do regálu, následne vyšiel von z predajne aj s odcudzeným tovarom bez zaplatenia, následne vyšiel z OC Centrál cez hlavný východ, kde ho po dobehnutí pracovník SBS z predajne K. K. C. vyzval, aby zastavil a vrátil späť odcudzený tovar, na to ho na verejnosti prístupnom mieste bezprostredne po čine obvinený napadol tým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, následne na to pracovník SBS primeranou sebaobranou spacifikoval obvineného, a keď obvinený ležal na zemi, tak obvinený chytil do ruky kameň a začal s ním pracovníka SBS udierať do oblasti hlavy, pričom tento kameň mu náhodný okoloidúci chodec vyrazil z ruky a zavolal políciu, čím takto uvedeným skutkom spôsobil poškodenej spoločnosti K. K. C., s. r. o., so sídlom J., Na G. č. XX na odcudzenom tovare škodu vo výške 59,99 Eur a poškodenému I. L. spôsobil ľahké zranenia, a to tržnú ranu na čele, a uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 3T 231/2015 zo dňa 28.09.2015, právoplatným dňa 08.01.2016 bol odsúdený za úmyselný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody,
teda
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne po čine sa pokúsil uchovať vec násilím, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l
úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súbehu s úmyselným prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 ( deväť ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b), písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné liečenie psychiatrické a protitoxikomanické ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 06.10.2016 na tunajšom súde na obžalovaného C. G. obžalobu sp. zn. 4Pv 394/16 zo dňa 30.09.2016, a to pre úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súbehu s úmyselným prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákon, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.
Samosudkyňa Okresného súdu Bratislava II vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného G., so súhlasom strán prečítaním znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obžalovaného č. C. III/2016 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria MUDr. R. C. a odborného vyjadrenia č. 68/2016 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia psychiatria MUDr. K. C., ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Trestného poriadku.
Obžalovaný G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudkyňa postupovala podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákon, odpoveď obžalovaného : áno
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákon, odpoveď obžalovaného : áno
Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti priznania, po zistení stanoviska strán vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
V súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný G. sa dopustil činu, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku. Pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní a vykonaných listinných dôkazov, znaleckého posudku a odborného vyjadrenia, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní, najmä svedeckých výpovedí I. L., C. Y., T. K. a I. T..
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, z výpisu z registra priestupkov obžalovaného G. vyplýva, že bol dva krát priestupkovo prejednávaný, a to pre priestupky proti majetku. Obžalovaný má doposiaľ v odpise registra trestov trinásť záznamov, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rok a 6 mesiacov ( trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T 231/15 zo dňa 28.09.2015, právoplatný dňom 08.01.2016 ). Žalovaného činu sa teda dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Obžalovanému boli v minulosti ukladané nepodmienečné, ako aj podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré však zjavne neviedli k jeho náprave, keďže v trestnej činnosti pokračoval.
U obžalovaného súd zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona, t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Na druhej strane boli tiež zistené priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, t. j. že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Po vyhodnotení osoby páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život súd dospel k záveru, že na jeho prevýchovu je nutné pôsobiť represívne, uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 9 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b) a písm. d) Trestného zákona súd zároveň obžalovanému uložil aj ochranné psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný mal doposiaľ Okresným súdom Bratislava II ( sp. zn. 2T/25/11 ) nariadené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a Okresným súdom Bratislava II ( sp. zn. 3T/231/15 ) nariadené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Súd však vychádzal jednak zo znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu
obžalovaného vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. R. C. pod č. C. III/2016, podľa záverov ktorého u obžalovaného bola v nedávnych rokoch diagnostikovaná duševná choroba - schizofrenická psychóza, v súčasnosti je toto ochorenie klinicky málo nápadné a zároveň z dlhodobého hľadiska ide o jedinca s polymorfne abnormnou osobnostnou štruktúrou. V oboch prípadoch ide o poruchy trvalého charakteru. Taktiež u obžalovaného bol preukázaný syndróm závislosti od psychotropnej látky ( heroín ), v minulosti bol pre uvedené aj liečený. Znalkyňa zároveň uviedla, že pobyt obžalovaného na slobode vzhľadom na ťažkú poruchu osobnosti, anamnesticky prechodné psychotické epizódy a závislosť od návykových látok, je zo zdravotného hľadiska pre spoločnosť nebezpečný a znalkyňa odporučila nariadenie ochrannej psychiatrickej liečby ústavnou formou a ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. Súd vychádzal aj z odborného vyjadrenia č. 68/2016 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia psychiatria MUDr. K. C., podľa záverov ktorého je vysoko pravdepodobné, že obžalovaný v čase spáchania skutku nebol pod vplyvom návykových látok, resp. ak aj bol, tak nie v ním uvedenom množstve. Znalkyňa tiež uviedla, že tak ako je uvedené v znaleckom posudku MUDr. C. obvinený vedel v dostatočnej miere rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a teda aj vedel rozpoznať a chápať zmysel trestného konania a svojho postavenia v ňom. Znalkyňa MUDr. C. sa tiež zhodla so znalkyňou MUDr. C. v tom, že konanie obžalovaného nie je možno presvedčivo poňať ako chorobne motivované konanie, ale skôr ako tendenčné s motívom zisku. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o uložení ochranného psychiatrického a protitoxikomanického liečenia, a to ústavnou formou, keďže obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody a ochranné liečenie ambulantné u neho nesplnilo svoj účel. Podľa § 74 ods. 2 Tr. zák. ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.