Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/327/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, L. X, Česká republika, právne zast. Y.. V. J., advokátkou so sídlom v X., T. nám. č. X, o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.10.2015, č.k. 7Ecud/1/2015, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol návrh na uznanie českého rozhodnutia o dodatočnom prejednaní dedičstva, ktorého predmetom boli nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, pretože v roku 1995, kedy bolo toto rozhodnutie vydané, mali slovenské justičné orgány výlučnú právomoc k prejednaniu dedičstva pri nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky. Výlučnú právomoc slovenských orgánov a z toho vyplývajúcu prekážku uznania českého dedičského rozhodnutia dovodil súd prvej inštancie z ust. § 45 ods. 1 písm. c) a § 64 písm. a) zákona č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPS). 2. Proti rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a české dedičské rozhodnutie uznať. Namietala, že súd prvej inštancie opomenul dátum úmrtia poručiteľa (1985), čo bolo za existencie ČSSR, ako aj to, že dedičstvo prejednal a rozhodol o ňom v roku 1986 Okresní soud I., resp. vtedajšie štátne notárstvo. Návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva bol potom podaný v roku 1993, kedy na území ČR i SR platil ten istý Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého bol na prejednanie novoobjaveného dedičstva príslušný súd, v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve (§ 88 ods. 1 písm. ch O.s.p.). V danom prípade OS I., kde bolo konanie o dedičstve už v roku 1986. Súčasne bolo podľa navrhovateľky potrebné postupovať podľa čl. 24 Zmluvy o právnej pomoci medzi ČR a SR zverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 193/1993 Z.z., ktorá má prednosť pred ZMPS podľa § 2 uvedeného zákona. Zohľadniť bolo potrebné aj špecifiká rozdelenia vtedajšej ČSFR. 3. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 59 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP. 4. Z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľ zomrel v roku 1985. Dedičstvo po ňom bolo prejednané Státním notářstvím v I., ktoré dňa 10.01.1986 vydalo vo veci rozhodnutie, ktoré v roku 1986 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením sp. zn. D 1434/93 zo dňa 14.04.1995 rozhodol Okresní soud v I. o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi, ktoré rozhodnutie žiadala navrhovateľka uznať. 5. Podľa čl. 24 ods. 3 Zmluvy o právnej pomoci medzi ČR a SR zverejnenej pod č. 193/1993 Z.z. upravujúceho podmienky uznania a výkonu rozhodnutí platí, že súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon. 6. Podľa čl. 23 písm. d) Zmluvy o právnej pomoci medzi ČR a SR zverejnenej pod č. 193/1993 Z.z. upravujúceho podmienky uznania a výkonu rozhodnutí platí, že rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto

zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada. 7. Ohľadom otázky potreby uznania vo vzťahu k rozhodnutiu navrhovanému na uznanie je významný záverečný protokol k uvedenej zmluve o právnej pomoci medzi ČR a SR, ktorý túto otázku vo vzťahu k určitému okruhu vecí významných z hľadiska napadnutého rozhodnutia rieši protokol takto: Čl. III Na konania, ktoré boli začaté v občianskych veciach na súdoch zmluvných strán pred nadobudnutím platnosti zmluvy, je daná právomoc súdov týchto zmluvných strán a tieto súdy konania dokončia. Pre uznanie a výkon rozhodnutí v týchto prípadoch platí ustanovenie čl. IV tohto záverečného protokolu. Čl. IV Ustanovenia článkov 19 až 26 zmluvy na nepoužijú na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia justičných orgánov zmluvných strán alebo justičných orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydané pred nadobudnutím platnosti zmluvy. Tieto rozhodnutia orgány zmluvných strán uznávajú a vykonávajú ako rozhodnutia vlastných justičných orgánov. 8. Citované ustanovenia záverečného protokolu predstavujú právnu úpravu, ktorá rieši špecifiká rozdelenia spoločného štátu, na ktoré žiada prihliadať navrhovateľka. V zmysle uvedenej právnej úpravy sa rozhodnutia vydané v občianskoprávnych veciach v konaniach začatých do platnosti zmluvy o právnej pomoci (05.04.1993) považujú za rovnocenné s rozhodnutiami vlastných orgánov a bez ďalšieho. Teda bez uznania, za vykonateľné. 9. V posudzovanom prípade by tak bolo možné vykonať predmetné dedičské rozhodnutie v Slovenskej republike bez potreby uznania, pokiaľ by náhradné dedičské konanie začalo do 05.04.1993, čo navrhovateľka netvrdí a ani zo spisu nevyplýva. V tomto smere nemožno za začiatok konania považovať začatie základného dedičského konania v roku 1985, pretože základné dedičské konanie a konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva sú samostatné konania. 10. Pretože vykonať navrhované rozhodnutie bez uznania nebolo vzhľadom na vyššie uvedené možné, bolo potrebné posúdiť splnenie podmienok uznania tak ako ich stanoví čl. 22 a 23 Zmluvy o právnej pomoci medzi ČR a SR, vrátane otázky výlučnej právomoci slovenských orgánov v danej veci. Tá je prekážkou uznania rozhodnutia v zmysle citovaného čl. 23 písm. d) Zmluvy o právnej pomoci medzi ČR a SR. 11. Podľa § 37d písm. a) ZMPS, právomoc slovenského súdu je výlučne daná v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky. 12. Z citovaného ustanovenia ZMPS vyplýva, že v danom prípade, kedy je predmetom konania vlastnícke právo k nehnuteľnosti na území SR, je daná výlučná právomoc slovenského súdu, a preto je uznanie navrhovaného rozhodnutia, tak ako ho požadovala navrhovateľka vylúčené podľa čl. 23 písm. d) Zmluvy o právnej pomoci medzi ČR a SR.. Na tom nemení nič ani určenie miestnej príslušnosti podľa súdu konajúceho v základnom dedičskom konaní, pretože toto pravidlo o miestnej príslušnosti nemá žiaden vplyv na právomoc súdu a právomoc nie je možné na ňom zakladať. 13. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie správne a odvolací súd ho preto potvrdil. Dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi je z dôvodu výlučnej právomoci v súčasnosti možné len pred slovenským súdom, na základe návrhu v zmysle § 211 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .