Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-473-2016.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/473/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 4C/174/2012-37 zo dňa 18.04.2013, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti v sume 66,- € podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“).
2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom tvrdil, že v žalobe nepodal námietku zaujatosti, ale iba uviedol skutočnosti, pre ktoré inak vecne a miestne príslušný súd prvej inštancie nemôže v tomto spore konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom a teda sú vo veci zaujatí (§ 14 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, ďalej len „O.s.p.“). Súd prvej inštancie nemohol podanie žalobcu z hľadiska jeho obsahu vyhodnotiť ako námietku zaujatosti z dôvodu, že neobsahovala náležitosti vymedzené v § 15a ods. 3 O.s.p. Námietku zaujatosti žalobca nepodal. Súd prvej inštancie spoplatnil fiktívny návrh. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vzniká strane poplatková povinnosť podaním námietky zaujatosti; námietka zaujatosti nebola podaná; žalobca nevznáša a nevzniesol námietku zaujatosti podľa § 15a O.s.p., ktorá by mohla byť spoplatnená podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca očakával a očakáva postup podľa § 15 O.s.p., pretože tvrdené okolnosti neoznamuje súdu v rámci odôvodnenia námietky zaujatosti podľa § 15a O.s.p., preto nie je možné, aby ho súd prvej inštancie vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti. Súd prvej inštancie mal oznámené okolnosti prejednať v právnom režime ustanovenia § 15 O.s.p. tak, ako o tom opakovane rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konkrétne v uzneseniach sp. zn. 4Sžo/56/2012 zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 6Sžo/56/2012 zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 4Sžo/57/2012 zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 4Sžo/55/2012 zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 3Sžo/57/2012 zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 6Sžo/57/2012 zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 3Sžo/56/2012 zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 3Sžo/58/2012 zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 5Sžo/56/2012 zo dňa 15.11.2012, sp. zn. 5Sžo/57/2012 zo dňa 15.11.2012 a sp. zn. 5Sžo/58/2012 zo dňa 15.11.2012, v ktorých uviedol, že v daných prípadoch sa jednalo o dôvod
vylúčenia, resp. nevylúčenia sudcov, ktorý nie je v zmysle zákona o súdnych poplatkoch poplatkovým úkonom, preto nebol dôvod na vyrubenie súdneho poplatku uznesením a najvyšší súd napadnuté uznesenia bez ďalšieho zrušil, pretože neexistovali dôvody na ich vydanie. Žalobca žiadal, aby odvolací súd dodržal princíp právnej istoty a s poukazom na ustálenú prax najvyššieho súdu rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia o poplatkovej povinnosti. Z judikatúry ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 331/09) možno vyvodiť, že tvrdenie strany, podľa ktorého v jej spore nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho pohľadu. Aj v prípade, keby súd dospel k názoru, že námietka zaujatosti vznesená bola, žalobcovi nie je možné uložiť, aby podľa položky č. 17a zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaplatil súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti z dôvodu, že konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodené. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 387/2010 zo dňa 25.11.2010 (R 70/2010) uloženie poplatkovej povinnosti v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v prípade, kde ju strana nemá predstavuje zásah do základného práva na súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol, aby súd prvého stupňa alebo odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
3. Odvolací súd odvolanie žalobcu najskôr odmietol ako podané oneskorene, keď najvyšší súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil z procesných dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že odvolanie bolo podané včas.
4. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
5.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov doručil žalobca Okresnému súdu Revúca dňa 27.09.2012. Priamo v žalobe žalobca uviedol, že Okresný súd Revúca, ktorý má spor prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 85 ods. 3 O.s.p., nemôže v spore konať, pretože na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Žalobca preto v zmysle ustanovenia § 12 O.s.p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prejednaním sporu o prikázaní sporu inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Revúca sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu vzhľadom na ich pomer k sporu a k stranám. Dôvodom vylúčenia sudcov miestne príslušného súdu mala byť skutočnosť, že tento súd svojim konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu. Súd prvej inštancie aj nadriadený krajský súd posúdili podanie žalobcu, ktoré bolo súčasťou žaloby ako námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Revúca. Nadriadený súd o námietke zaujatosti rozhodol uznesením č.k. 3NcC/173/2012-9 zo dňa 19.10.2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/174/2012 všetkých sudcov Okresného súdu Revúca nevylúčil (o námietke zaujatosti rozhodoval nadriadený súd v režime ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. a § 15a ods. 3 O.s.p.).
6.1 Postup súdu prvej inštancie, ktorý spor sp. zn. 4C/174/2012 predložil nadriadenému Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom a následne rozhodol o
povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, považuje odvolací súd za správny.
6.2 Žalobca si protirečí. V odvolaní tvrdí, že návrh na vylúčenie sudcov Okresného súdu Revúca nepodal, iba poukázal na dôvod, pre ktorý by mal súd prvej inštancie sám predložiť spor nadriadenému súdu na tzv. delegáciu nutnú podľa § 12 ods. 1 O.s.p., ale súčasne v odvolaní uvádza, že „z judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie strany, podľa ktorého v jej spore nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/2009)“.
6.3 Predpokladom postupu podľa § 12 ods. 1 O.s.p. a prikázanie sporu inému súdu toho istého stupňa bolo, že sudcovia vecne a miestne príslušného súdu boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu; o vylúčení sudcov rozhodoval podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nadriadený súd súdu prvej inštancie na základe námietky zaujatosti vznesenej stranou alebo na základe oznámenia sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval o námietke zaujatosti na návrh strany - žalobcu. Žalobcovi preto vznikla povinnosť zaplatiť podľa § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súdny poplatok za námietku zaujatosti ustanovený v položke č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, aj keď bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012 od poplatku oslobodené. Výklad ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v súvislosti s riešením otázky, či vzniká strane v konaní vecne oslobodenom od poplatku povinnosť zaplatiť poplatok podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov za námietku zaujatosti uskutočnený Krajským súdom v Žiline v uznesení č.k. 8Co/294/2010-65 zo dňa 31.08.2010, podľa ktorého sa vecné oslobodenie civilného sporového konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny poplatok za návrh, odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a od povinnosti zaplatiť tento poplatok (podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov) možno oslobodiť stranu iba postupom podľa § 138 O.s.p., nepovažoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. II. ÚS 124/2011-13 zo dňa 30.03.2011 za ústavne nekonformný alebo nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie v uznesení, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti, aplikoval správny právny predpis, správne ho aj vyložil. V uznesení bola správne označená položka sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a súdny poplatok bol vyrubený aj v správnej sume 66,- €. Neobstojí ani poukaz žalobcu na citované rozhodnutia najvyššieho súdu, pretože v uvedených prípadoch najvyšší súd posudzoval prípady, kedy o námietkach zaujatosti rozhodol nadriadený súd v režime § 15 O.s.p.; v prejednávanom spore vyhodnotil nadriadený súd podanie žalobcu ako námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. a takto o nej aj rozhodol. Odvolací súd navyše dodáva, že aj na poplatkové konanie platil primerane Občiansky súdny poriadok (§ 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.06.2016), preto súd prvej inštancie relevantné tvrdenia žalobcu v žalobe o vylúčení sudcov v zmysle v tom čase platného a účinného ustanovenia § 41 ods. 2 O.s.p. správne podľa obsahu vyhodnotil ako námietku zaujatosti, aj keď žalobca tento svoj úkon formálne ako námietku zaujatosti neoznačil (zrejme práve v snahe vyhnúť sa poplatkovej povinnosti). Odvolanie žalobcu preto nebolo dôvodné a odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).