Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/163/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705 Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej R. W., rod. M., nar. X.XX.XXXX, bytom V. H. XX, U. XX V. H., zastúpenému advokátkou JUDr. Zuzanou Šimovou, so sídlom Komenského 18, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.999,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 9Cb/42/2014-143 zo dňa 7. marca 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 9Cb/42/2014-143 zo dňa 7. marca 2016 v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.999,-Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.999,-Eur od 21.11.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti mení tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.999,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.999,-Eur od 21.11.2009 do zaplatenia. V zostávajúcej časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.999,-Eur od 24.2.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda v sume 9,82 Eur, okresný súd žalobu zamietol. Ďalším výrokom okresný súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca nadobudol právo zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 28.4.2009 na sumu 2.945,53,-Eur k zmluve č. XXXXXXX. Súd konštatoval, že v priebehu konania žalobca podaním z 21.12.2015 žalobu zmenil tak, že sa ďalej domáhal zaplatenia zmenkového úroku len vo výške 0,06 % denne od 21.11.2009, namiesto pôvodne uplatňovaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. Okresný súd pripustil zmenu žaloby uznesením z 22.1.2016, č.k. 9Cb/42/2014-130.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkyne J. X., ktorá za právneho predchodcu žalobcu uzatvárala so žalovanou zmluvu, pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9Er/133/2010, ako aj listinnými dôkazmi predloženými v spise.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalovaná vystavenú blankozmenku dňa 28.4.2010 vlastnoručne podpísala. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „ na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok žalovanej zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 2.945,53 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 21.11.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Vystaviteľka na zmenku zaplatila len sumu 229,-Eur, o čom predložila potvrdenie o vklade v hotovosti z 18.8.2009 vo M., a.s., v pobočke v R..

5. Konajúci súd konštatoval, že skúmal Zmluvu o úvere zo dňa 28.4.2009, či je, alebo nie je spotrebiteľskou zmluvou. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci zmluvy uzavreli spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj keď žalovaná zmluvu uzavrela síce ako živnostníčka, keďže je uvedené jej IČO, no podľa jej vyjadrenia peniaze nepoužila na podnikanie, ale na súkromné účely. V zmluve totiž absentuje údaj ukladajúci povinnosť žalovanej použiť získané finančné prostriedky z úveru na podnikanie.

6. Zároveň okresný súd uviedol, že vystavená zmenka mala charakter zabezpečovacej zmenky, ktorou si spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. zabezpečila svoj nárok zo spotrebiteľského úveru, ktorý poskytla žalovanej. Toto právo prešlo na žalobcu, pričom žalovaná v priebehu konania neuviedla k uplatnenému nároku žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali jeho dôvodnosť. Základný úverový vzťah, ani nárok zo zmenky nenamietala. Keďže podľa názoru súdu prvej inštancie zmenka predložená žalobcom bola platnou zmenkou, pričom v danom prípade sa jedná o nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky, nadobudla charakter zmenky na platenie. Žalovaná v priebehu konania voči majiteľovi zmenky nevzniesla námietky, že k indosácii došlo na jej škodu, resp. nevzniesla relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky. Poukázal na ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového a uviedol, že záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými.

7. Okresný súd tiež uviedol, že v zmysle článku I § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového musí byť úroková miera udaná v zmenke, inak platí, že úroková doložka nebola zapísaná. Z obsahu originálu zmenky súd zistil, že v predloženej zmenke bol zapísaný len zmenkový úrok 0,25 % denne v priebehu konania upravený žalobcom na výšku 0,06 % denne, počnúc dňom úročenia od 21.11.2009. Zo zmenky nevyplýva, že by si žalobca bol uplatňoval 6 % úrok zo zmenkovej sumy a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, a preto v tejto časti považoval súd žalobu za nedôvodnú a zamietol ju. Vo zvyšku žalovanú zaviazal k splneniu povinnosti, t.j. k zaplateniu zmenkovej sumy so zapísaným zmenkovým úrokom vo výške 0,6 % denne od 21.11.2009 do zaplatenia.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti a rozhodnutia vo veci samej.

9. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojila žalovaná a podala proti nemu odvolanie. Uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Súhlasí síce s odôvodnením, že v danom prípade Zmluva o úvere zo dňa 28.4.2009 je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolateľka poukázala na to, že bolo preukázané, že zabezpečovacia zmenka bola vypísaná na zmenkovú sumu, ktorá značne prevyšuje v čase vyplnenia zmenky sumu, ktorú je možné od dlžníka požadovať, nakoľko istina, ktorá bola poskytnutá dlžníkovi bola vo výške 1.400,-Eur a zmenková suma je vo výške 2.945,53 Eur, čo súd prvej inštancie v rozhodnutí neriešil, a ani sa nevysporiadal s touto skutočnosťou. Žalovaná tvrdí, že v zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového vzniesla relevantné námietky proti majiteľovi zmenky, žalobcovi, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlému majiteľovi, nakoľko majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Tieto námietky spočívali hlavne v tom, že žalobca si uplatnil nárok zo zmenky, ktorý už raz bol uplatňovaný voči žalovanej v rozhodcovskom konaní, následne v exekučnom konaní, pričom táto exekúcia bola už raz zastavená pre neprípustnosť, nakoľko súd prvej inštancie i odvolací súd posúdil, že išlo o spotrebiteľský vzťah medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovanou, a teda predmetnú rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej nebol na prejednanie veci oprávnený rozhodcovský súd. Žalovaná má za to, že žalobca vedel o tomto konaní pôvodného majiteľa zmenky, a teda vedome s pôvodným majiteľom zmenky indosovali takúto zmenku na škodu dlžníka, nakoľko im bolo jasné, že pri uplatnení nároku zo zmenky novým majiteľom zmenky, súd je v zmysle zmenkového a šekového zákona oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, nie však podmienky vystavenia zmenky, a ani jej neprípustnosť. V tejto súvislosti poukázala na zjednocujúce stanovisko NS SR č. 93 zo dňa 20.10.2015.

10. Žalovaná uviedla, že od začiatku konania namietala uplatnený nárok zmenky, namietala platnosť dohody o vyplňovacom práve zmenky, nakoľko má za to, že takáto dohoda je neprijateľná zmluvná podmienka, pretože bola vsunutá do ( všeobecných obchodných podmienok ) Zmluvy o úvere zo dňa 28.4.2009, ktorej obsah nemohla žalovaná ovplyvniť . Takéto dojednanie je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a má za to, že ide o plnenie nedovolené pre rozpor so zákonom, a to konkrétne s ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 4 a § 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. Žalovaná poukázala na závery rozsudku Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 9Cmo/122/2013 z 29.4.2013, z ktorého vyplýva, že ak zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom prevod rubopisom má za následok, že po takomto prevode zmenky dochádza k významnému oslabeniu právneho postavenia spotrebiteľa, čo je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľského práva. Preto je prípustnosť indosamentu zmenky pochádzajúcej zo spotrebiteľských vzťahov obmedzená.

12. Odvolateľka má za to, že ani z platnej zmenky nie je vystaviteľ povinný plniť, pokiaľ vznikla na základe takéhoto dojednania medzi ním a remitentom, ktoré nebolo platné. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. V podaní zo dňa 5.5.2016 reagoval žalobca na odvolanie žalovanej. Zotrval na svojom tvrdení, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo žalobcu. Zmenka je abstraktným záväzkom, ktorý je samotný a nie je ju možné spájať, a ani podmieňovať inými okolnosťami, než sú uvedené na zmenke. Kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ, môže vznášať voči majiteľovi zmenky a zmenkovému nároku len žalovaný, preto je dôkazné bremeno o jeho vlastnom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom len na ňom. Nie je prípustné, aby túto iniciatívu prevzal na seba súd. V tejto súvislosti opakovane poukázal na rozhodnutia súdov. K spoločnému stanovisku NS SR uviedol, že je možné ex offo prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personam vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa spravujú hmotným zmenkovým právom platným do tohto dátumu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

14. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 .

15. S prihliadnutím na Spoločné stanovisko Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvysšieho súdu SR a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval článok I. § 17 a § 3a Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 17 Zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých sa na všetky konania, a teda aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, vrátane ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, vyzval odvolací súd v súlade s § 382 strany sporu, aby sa k možnému použitiu iných právnych predpisov, ktoré doteraz použité neboli, vyjadrili.

16. Žalovaná v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 5.12.2016 reagovala na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP. Uviedla, v ňom, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho odvolania a má za to, že súd prvej inštancie nepoužil správnu právnu kvalifikáciu, posúdil vec podľa nesprávneho zákonného ustanovenia, pretože súd prvej inštancie nebral do úvahy neprijateľnosť zmluvných podmienok v predmetnej úverovej zmluve, konkrétne Dohodu o vyplňovacom práve zmenky, čo spôsobuje neplatnosť takejto dohody. Tiež poukázala na jednoznačný záver právnej úpravy, podľa ktorej nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom,

v danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, keďže aj na zmenku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. Keďže predmetná úverová zmluva a zmenka vznikli sa účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zakazuje splnenie dlhu zmenkou a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou, bolo prípustné iba do výšky 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda ak k vystaveniu predmetnej zmenky došlo v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, je potrebné túto vyhodnotiť ako neplatnú pre rozpor s ustanovením § 39 OZ. Zároveň vzniesla námietky podľa článku I § 17 zákona zmenkového a šekového spočívajúce v okolnosti, že žalobca, ako nadobúdateľ zmenky v čase jej nadobúdania vedel o tom, že medzi indosantom a žalovanou, ako dlžníčkou existuje dohoda o tom, že zmenka zabezpečuje zmluvu o úvere, teda žalobca pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Žalobca teda konal vedome na škodu žalovanej.

17. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 6.12.2016 na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhol, rovnako ako ani žalovaná. Zároveň poukázal na Civilný sporový poriadok, ktorý je účinný od 1.7.2016, ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá žalobcovi povinnosť predložiť zmluvu uzavretú medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovanou, ktorou žalobca ani nedisponuje. Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky a disponuje len indosovanou zmenkou. Nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje, a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho vzťahu, pričom zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25Cdo/1839/2000, ktoré je aplikovateľné aj na prejednávanú vec a tiež na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoZm/10/2013.

18. Ohľadom spoločného stanoviska NS SR uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zákonom č. 191/1950 Zb. zmenkovým a šekovým v znení neskorších predpisov, čo platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky. Akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou je úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, rovnako ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky. Zotrval na svojom tvrdení, že zmenková pohľadávka je samostatná a nie akcesorická od existencie dlhu, ktorý zabezpečuje a je aj abstraktná, a teda nie je závislá od kauzy. Zmenkovým záväzkom zo zmenky, ktorú nadobudol žalobca derivatívne rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza aj k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ktorý do týchto práv nevstupuje. Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky, preto má indosatár nové právo zo zmenky, ktoré nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom vzniknutým medzi žalovanou a predchádzajúcim veriteľom a majiteľom blankozmenky, preto právo žalobcu, ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanej nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu.

19. Zákon zmenkový a šekový výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku, ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený a preukázaný dôvod zneužitia obchodného cenného papiera verejnej dôvery zo strany indosatára, ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, t.j. že vedel o jeho námietkach a o tom, že po indosácii ich nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli z jeho záväzkového vzťahu s veriteľom.

20. Podľa názoru žalobcu až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na „ in personam“ vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa správajú zmenkovým hmotným právom platným k tomuto dátumu. Podľa názoru žalobcu preto spoločné stanovisko NS SR vychádza vo svojich úvahách z viacerých nepravdivých premýs. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej, t.j., že by zmenkový dlžník chcel tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na jeho škodu, že by musel dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až v takom konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Exceptio doli je však takým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožní napadnúť indosatárovu zlomyseľnosť pri nadobúdaní zmenky.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa odvoláva na riešenie rakúskej judikatúry, ktorá mala zabrániť zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu, preto žalobca v tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, ako č.k. 3Ob 546/81 zo dňa 9.9.1981, SZ 54/117. Aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom Náleze Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, ako aj IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013 umožňuje dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi bez splnenia podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky, a to na základe aplikácie princípu zákazu zneužívania práva, závery ktorého však nie sú na prejednávanú vec použiteľné, pretože sa týkali kauzálnych námietok zmenkového ručiteľa, pričom aj Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/2010 vychádza z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965 a z rakúskej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Najzásadnejšia vec na celom spoločnom stanovisku NS SR je to, že sa nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa §17 článok I. ZZŠ, t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky - indosatára pri nadobudnutí zmenky, či už na námietku dlžníka, alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že § 17 ZZŠ naďalej platí a stanovisko sa týka len povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu jeho nekalej povahy, alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Neznamená to, že by súd nemohol pripustiť výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 článok I. ZZŠ, a to najmä vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný. K prelomeniu ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka z predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového od 23.12.2015, a to bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplné robiť ex offo len vtedy, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok. Stanovisko nijakým spôsobom nerieši situáciu, že ak súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu urobiť, keďže samotná neplatnosť kauzálneho úkonu nespôsobuje nepripustenie výkonu práva nechať si zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky. Aj rozsudok BGH z 25.2.1065 umožňujúci vznášať kauzálne námietky voči indosatárovi má svojho predchodcu v zmenkovom práve z prvej Československej republiky, kedy v Sb. n. s. 13.531/1934 bolo uvedené, že túto neplatnosť možno namietnuť aj indosatárovi, ktorý sa zúčastnil neplatného právneho úkonu a vedel v dobe, keď prijal zmenku na zabezpečenie svojej pohľadávky voči vystaviteľovi, že vystaviteľovi bolo povolené príročie - odklad platenia. Vždy však musel indosatár byť zúčastnený na kauzálnom úkone a vedieť o povahe kauzálneho vzťahu, aby indosácia neprekážala námietke neplatnosti kauzálneho úkonu. Neexistuje tak judikát, ktorý by umožnil ex offo prelomenie § 17 článku I. ZZŠ, a teda ochrany indosatára, okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone.

22. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch a na rozhodnutie sp.zn. 1Ob 602/87 zo dňa 10.6.1087 z ktorého citoval, pričom rakúska právna úprava ochrany spotrebiteľa pred zmenkou je podobná nemeckej. Poukázal tiež na to, ako je potrebné vykladať tzv. zákazy zmenky, t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom - spotrebiteľom, alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. To, že § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. limitoval zabezpečenie zmenkou len do výšky 30 % nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená toto percento presahuje. Jedná sa len tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, pričom na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka.

23. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odôvodnení jeho stanoviska o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného, a že by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. Ak žalobca konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku, že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze. Nespôsobuje to však rozpor s dobrými mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Podľa názoru žalobcu nie je možné aplikovať v prejednávanej veci zásadu efektivity pri ochrane zmenkových dlžníkov na úrovni bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných zmluvných podmienok, pretože sa takýmto postupom nerešpektuje princíp obehu zmenkového cenného papiera. Podľa jeho názoru nestačí preukázať nevedomú, ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamy úmysel v podobe zváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto

škody pri kúpe zmenky. Nemôže preto stačiť, ak je na zmenke uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky.

24. Pokiaľ ide o dohodu o vyplnení zmenky, táto nemá na platnosť zmenky žiaden vplyv, aj keby bola neplatná. V tejto súvislosti poukázal na výklad Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí RvII 473/32 zo dňa 11.10.1932, v ktorom je uvedené, že prepis § 6 (2) Zmenkového zákona poskytuje zásadne ochranu dobrej viery „ bezelstnému“ zmenkovému veriteľovi, ktorý zmenku nadobudol dôverujúc vyplnenému obsahu, aj keď bol vyplnený bezprávne alebo proti dohode. V súčasne platnom ustanovení zodpovedá toto ustanovenie §10 čláku I. ZZŠ, do ktorého sa však prenieslo iba ustanovenie o následkoch v prípade vyplnenia v rozpore s dohodou. Podľa citovaného rozhodnutia zmenka vyplnená proti dohode ( § 6 ods. 2 Zmenkového zákona ) nie je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci dohody. Ak sa teda zistí, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných podmienkach úveru nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach o protizákonnej úprave a bude sa týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne dojednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomína, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani neplatná, a ani porušená.

25. Pokiaľ ide o to, či môže súd ox offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadom výšky uplatneného nároku uviedol, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade výšky 0,25 % denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však jednoznačne požaduje zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi - podanie žaloby a od tohto momentu sa už počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne.

26. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

28. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovanej po nadobudnutí účinnosti CSP. Odvolací súd postupoval podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP. Žalovaná podala odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu, preto právne účinky podania odvolania zostali zachované.

29. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Podľa § 295 , súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

31. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

32. Podľa čl. I v § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. <. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

33. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti (napríklad § 52 <. zákona č. 40/1964 Zb. <. Občiansky zákonník, § 5a <. zákona č. 250/2007 Z.z. <. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z. <.) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

34. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP, a na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože bolo potrebné doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

35. Na pojednávanie predvolal odvolací súd strany sporu, ktoré neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, avšak o odročenie nežiadali, preto prejednal vec bez ich prítomnosti.

36. Zo spisovaného materiálu a z dokazovania vykonaného odvolacím súdom prečítaním listín tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 204 CSP, a to zmenky vystavenej žalovanou dňa 28.4.2009 v prospech zmenkového veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava zistil, že sa žalovaná, ako vystaviteľka zaviazala zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 2.945,53 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 21.11.2009. Zmenka obsahuje údaj „ bez protestu“ s poznámkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná je na zmenke identifikovaná, ako vystaviteľka adresou, IČOM a jej podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanej, zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii: „ na miesto nás na rad CD Consulting s.r.o. , K Červenému dvoru 326/9A, Praha, ČR, IČO: 264 297 05“ s podpisom konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Q. H.. Zmenka obsahuje v ľavom dolnom rohu č. XXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a žalovanou, ktorou odvolací súd tiež vykonal dokazovanie. Z tejto úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaná je na zmluve identifikovaná rodným číslom, číslom OP, ako aj IČOM. Účel poskytnutia je zaškrtnutý na podnikanie, avšak zo zmluvy nevyplýva, že žalovaná je povinná použiť získané finančné prostriedky z úveru na podnikanie, pričom žalovaná v priebehu konania tvrdila, že finančné prostriedky použila výlučne na súkromné účely.

37. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. vedie voči dlžníkom, ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá zmluvy o úvere, návratnosť ktorých bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou, preto odvolací súd postupom podľa § 295 vykonal dokazovanie exekučným spisom vedeným Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp.zn. 9Er/133/2010. Zároveň vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.4.2009, ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky.

38. Z obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.4.2009 odvolací súd dokazovaním zistil, že žalovanej bol spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 1.400,-Eur. Žalovaná, ako dlžníčka sa v nej zaviazala zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.400,- Eur zvýšenú o poplatok 1.348,-Eur, teda v celkovej sume 2.748,-Eur v dvanásť mesačných splátkach po 229,-Eur mesačne počnúc dňom 7.6.2009. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 28.4.2009, kedy bola podpísaná žalovanou, a kedy žalovaná, ako vystaviteľka podpísala aj zmenku, a to vo forme blankozmenky. Dlžníčka podpísala prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru ( ďalej len „ VPPÚ“), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemala žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru, a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

39. Z článku 17 VPPÚ, ktorými tiež odvolací súd vykonal dokazovanie vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžníčka, ako vystaviteľka zmenky zaviazala vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi, ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent ( POHOTOVOSŤ s.r.o. ) najskôr v deň, kedy

sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžníčka neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť ich splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníčke, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaná súhlasila, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptovala.

40. Odvolací súd zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) na súd návrh na zaplatenie zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“, vystavenej žalovanou. Žiadne iné listiny, a to ani na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi nedisponoval. Na výzvu odvolacieho súdu zaslanú žalovanému podľa § 382 s poučením podľa § 296 žalovaná doručila súdu vyjadrenie, ktoré obsahovalo kauzálne námietky s poukazom na § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ.

41. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007 o Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „„Nariadenie“ ) pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

42. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

43. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, do 30.6. 20156 sa riadilo zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom v čase rozhodovania a od 1.7.2016 sa konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.

44. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, považoval odvolací súd za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie, pričom nebol povinný osobitným uznesením rozhodnúť o nariadení pojednávania, len ak by odmietal žiadosť niektorého z účastníkov na nariadenie pojednávania, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

45. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil navrhovateľ právo podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

46. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.6.2015 a od 1.7.2016 ustanovenie § 290 a § 295 a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok z vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného.

47. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014) vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa

Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že strany sporu nemali postavenie ako zmluvné strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanej, ako vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaná nemohla mať v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaná mala alebo nemala pri vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýval aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací súd odkazoval. 48. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo k zmene článku I., § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky. 49. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372 y Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.6.2016 vrátane úpravy v § 17 ods. 1 a 2 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového , ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona zostávajú zachované, je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovanou tak, že k žalobe musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve. 50. Odvolací súd v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, ktorú si s prihliadnutím na doplnenie dokazovania, ktoré bolo v prejednávanej veci nevyhnutné vykonať, podľa § 295 zaobstaral. 51. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení vyplýva, že ak je žalovanou zo zmenky tá, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom. Z ods. 2 cit. ust. vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú napr. z § 52 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods.2 cit. zák. odkazuje a ak takéto skutočnosti odôvodňujú námietky žalovanej ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaná mohla v prejednávanej veci uplatniť aj v situácii, keď tak neurobí, musí súd ex offo na všetky rozhodujúce skutočnosti, ak zaviazanosť žalovanej zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, prihliadnuť. Zákon tak expressis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. 52. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je preto zásadný záver, či je správne tvrdenie žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanej nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovanou a remitentom ( spoločnosťou POHOTOVOSŤ ) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozomený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015, je možné ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ako aj to, či sú kauzálne námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 článok I. ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobrormyseľný, či Dohoda o vyplnení zmenky má vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná, a či má žalobca nárok na primeranú výšku zmenkového úroku. 53. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

54. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

55. Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

56. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

57. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb Občiansky zákonník (ďalej je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

58. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

59. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

60. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

61. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

62. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

63. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

64. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

65. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že zmenka vystavená dlžníčkou, ako zmenka vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a je zmenkou platnou. Žalobkyňa ju vystavila ako zmenku na rad s doložkou bez protestu, ktorá zabezpečovala splnenie jej záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrela v postavení spotrebiteľa, pričom sa nejedná o spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností. Napriek skutočnosti, že na úverovej zmluve bola žalovaná identifikovaná aj IČOM, je identifikovaná aj rodným číslom, pričom žalovaná v konaní preukázala, že v žiadosti o úver uviedla len svoje rodné číslo, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu, na základe čoho si odvolací súd osvojil tvrdenie žalovanej, že úver brala ako spotrebiteľka, nie na podnikateľské účely, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal opak.

66. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá bola veriteľom vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka bola vystavená na predtlači pripravenej vopred veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. Bratislava“, bol na nej vopred uvedený aj zmenkový úrok 0,25% denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to až po podpísaní zmenky žalovanou, ako vystaviteľkou. Zmenka bola remitentom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava prevedená nedatovaným indosamentom na žalobcu.

67. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dňa 28.4.2009, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky a Dohody o vyplnení zmenky žalovanou, ktorú žalovaná osobitne nepodpísala, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere dňa 28.4.2009 sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

68. Z odvolacím súdom vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť Pohotovosť s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanej v pozícii podnikateľa, ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrela žalovaná ako fyzická osoba, ktorá žiadala o poskytnutie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu, ako spotrebiteľka. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru, pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovanej zvýšil veriteľ len o sumu poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovanou dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako remitentom do zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenč,ná úroková sadzba ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

69. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 17 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru, postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému nadobúdateľovi zmenky, akú by bol mal voči pôvodnému veriteľovi a zároveň remitentovi zmenky, t.j. voči POHOTOVOSŤ s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv. rekta zmenku, a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť

na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie žalovanej, a tým aj jej obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj bez súhlasu žalovanej ako zmenkovej dlžníčky zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva dlžníka zo zmenky podať tzv. kauzálne námietky, na ktoré by bol mal právo podľa čl. I § 17 ZZŠ v znení účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a zmenkovou odmenou, pričom okrem iného uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaná , ako vystaviteľ ním uplatnenú sumu nezaplatila.

70. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel odvolací súd podľa § 17 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré žalovaná uplatnila, ale aj na tie, ktoré by bola mohla žalovaná v konaní uplatniť najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu.

71. K tvrdeniam žalobcu uvedeným v jeho vyjadreniach k odvolaniu žalovanej v priebehu odvolacieho konania o tom, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Zb. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, a že zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úveroch mohla byť používaná, keďže tento zákon nelimitoval použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučoval použitie určitých doložiek a teda, že prípustné sú akékoľvek zmenky, doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve, čo nevylučovala ani formulácia ustanovenia § 4 ods. 6 citovaného zákona a v ňom obsiahnuté slovné spojenia „ v čase vyplenenia“ alebo „ vyplnené veriteľom“, z ktorých je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „ v čase vystavenia“, alebo by vylúčil vyplňovanie zmenky zo strany veriteľa úplne, a že z týchto dôvodov nemohla byť dohoda o vyplňovacom práve neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani v prostrední spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťa používanie blankozmeniek, odvolací súd uvádza, že aj keď právna úprava týkajúca sa vystavenia zabezpečovacích zmeniek vyplývajúca z ustanovenia §4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch v čase vystavenia zmenky nezakazovala ich vystavenie, je možné nepriamo odvodiť nemožnosť veriteľa uzatvárať takú zmenkovú dohodu, účelom ktorej bolo použitie zmenky „ na rad“ so zákazu stanoveného v §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľné podmienky.

72. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom a medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto spoločnosť, ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovanou, pričom tento dôležitý údaj, že žalovaná vystavuje blankozmenku výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky ohľadom výšky a spôsobu platenia zmenkovej sumy pre žalovanú. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemala žalovaná vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanej nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

73. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v §52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaná musela na zabezpečenie návratnosti úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi zmenky vzniesť, posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

74. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015.

75. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležitosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, a preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 neplatná.

76. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods. 2 v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 3.12.2009. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

77. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a 2 a § 53 ods. 1 OZ, ale aj § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže každý veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť platí aj pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.

78. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. týmto nepostupovala zákonným spôsobom, keď uzavrela so žalovanou zmenkovú dohodu - zmluvu o kauze zmenky, t.j. o dôvode, pre ktorý žalovaná vystavila v prospech spoločnosti vlastnú blankozmenku „na rad“ (ordre zmenku), a nie zmenku - „nie na rad“ (rekta- zmenku).

79. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať. Pritom žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby, a ak boli na zmenkách uvedené čísla zmluvy, že tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých žalobách žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru, ale aj len zmenkové úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“, keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. 80. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že záväzok žalovanej, ako spotrebiteľky k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Kauzálne námietke vznesené žalovanou sú pre rozpor Dohody o vyplnení zmenky so zákonom dôvodné a žalovaná, ako dlžníčka nie je povinná majiteľovi na zmenku plniť.

81. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je v napadnutej časti vecne správne, preto ho v tejto podľa § 388 ods. 1 zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

82. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396, §262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná.

83. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 251 súd prvej inštancie, ktorý zároveň rozhodne o trovách prvostupňového konania, ktorý o nich nerozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. a uviedol, že o trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .