Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-3CbZm-1115-2015.pdf
PDF · 104.8 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-3CbZm/1115/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: E. F., nar. X. W. XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej: JUDr. Ladislav Csakó, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava, o zaplatenie 6.223,80 eura s príslušenstvom zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 201 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 201 eur od 7. septembra 2015 do zaplatenia a zmenkovou odmenou vo výške 12,63 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,99%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V 7. októbra 2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 14.779,80 eura spolu s úrokom 6% ročne z uvedenej sumy od 7. septembra 2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 49,27 eura a náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok odvodzoval z vlastnej zmenky vystavenej žalovanou v Poprade, 1. apríla 2015 na rad žalobcu, na sumu 14.779,80 eura, s dátumom splatnosti 6. septembra 2015. Žaloba bola odôvodnená tým, že vystavením zmenky sa žalovaná zaviazala, že 6. septembra 2015 zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 14.779,80 eura, pričom svoj záväzok v čase splatnosti, ako aj v čase podania žaloby nesplnila.
2. Podaním, označeným ako doplnenie a zmena návrhu zo 16. marca 2016, žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy 5.218 eur spolu s príslušenstvom (4.968 eur predstavujú zmluvné sankcie a 250 eur úhrady žalovanej po splatnosti zmenky).
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 13. marca 2017 vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V. Zároveň trvala na tom, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor. Mala za to, že pri uzatváraní zmluvy zabezpečenej blankozmenkou, nekonala ani v rámci obchodnej, ani podnikateľskej činnosti, o čom svedčí podľa nej jej označenie nielen v samotnej zmluve, na základe ktorej sa jej mali poskytnúť financie, pričom je označená menom a priezviskom, hlavne však jej rodným číslom a bydliskom. Poukázala na to, že žalobca jej nikdy neposkytol takú sumu financií, na ktorú sa zmenka vystavila. Žalobcovi, ktorý je právnickou osobou a ktorého predmetom podnikania je poskytovanie rôznych úverov, muselo byť zrejmé, že jej poskytuje spotrebiteľský úver a že za poskytnutú službu nemôže požadovať neadekvátne protiplnenie. Žalobca uvádzal, že jej mal poskytnúť úver vo výške
9.936 eur, avšak z tejto sumy jej mala byť odpočítaná suma 6.936 eur titulom úrokov za celú dobu poskytnutia úveru a táto sa jej nevyplatila na základe započítania. Mala za to, že takýto postup je zneužitím postavenia slabšieho účastníka zmluvy a jeho finančnej tiesne. Poukázala na nepomer výšky úveru a zmluvnej odmeny. Tiež zdôraznila, že nikdy nepotrebovala žiadne peniaze na výkon jej podnikateľskej činnosti. Doklad o tom, že podniká, bolo potrebné doložiť preto, aby vydokladovala, že nie je nezamestnaná a predložením daňového priznania sa dokladovali jej príjmy. To ale neznamená, že by úver vybavovala ako podnikateľ. Pokiaľ by potrebovala financie na výkon jej podnikateľskej činnosti, určite by o úver nežiadala na Slovensku, keď podniká v Rakúsku. Ak sa v žiadosti o úver uvádza niečo iné, boli to skutočnosti, ktoré uviedla osoba konajúca za navrhovateľa s tým účelom, aby sa docielilo poskytnutie financií. Zároveň namietla, že neboli započítané všetky platby, ktoré realizovala v prospech žalobcu.
4. Žalobca vo vyjadrení z 21. marca 2018 poprel spotrebiteľský charakter zmluvy o revolvingovom úvere. Už zo znenia čl. 1 ods. 1 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že na základe zmluvy poskytuje veriteľ v prospech dlžníka peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaná pristúpila k zmene rétoriky až v okamihu, keď v dôsledku omeškania so splácaním záväzkov sa stali splatnými všetky jej záväzky zo zmluvy a došlo k podaniu žaloby na príslušný súd. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná ju uzatvárala ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom E. F., miesto podnikania/sídlo A. XXXX/XX, C., zapísaná v rakúskom živnostenskom registri. Žalovaná od začiatku vystupovala ako podnikateľský subjekt už pri podaní žiadosti o úver, pripojila potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako preukazovala ako podnikateľka. Žalovaná obsah zmluvy ani následne nespochybňovala, pričom správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali a čo jej uzavretím sledovali. Tiež dodal, že zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok, t.j. na jednej strane práve dlžníka na poskytnutie úveru a tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa na strane druhej požadovať zaplatenie dohodnutého úroku za jeho poskytnutie formou započítania, pričom žalovaná za dohodnutých podmienok zmluvu podpísala a pristupovala k splácaniu úveru. Žalovaná svoj záväzok uznala čo do dôvodu aj výšky, suma zmluvnej odmeny bola rozpočítaná do výšky jednotlivých splátok úveru a za tejto vedomosti pokračovala v splácaní. Vzhľadom k úhradám žalovanej vo výške 1.493 eur, realizovaným po poslednom čiastočnom späťvzatí žaloby, vzal žalobu v uvedenej výške čiastočne späť.
5. Žalovaná vo vyjadrení z 3. júla 2018 s tvrdeniami žalobcu nesúhlasila a v podstate zopakovala svoju argumentáciu z predchádzajúceho vyjadrenia.
6. V priebehu konania vzal (viacerými podaniami) žalobca žalobu späť súhrnne v časti 1.845 eur z dôvodu plnenia zo strany žalovanej.
7. Podaním z 11. apríla 2022 žalobca uviedol, že je nesporné, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami sporu bol vzťahom medzi podnikateľskými subjektmi, keďže žalovaná vystupovala v pozícii podnikateľa. Je to zrejmé z jej identifikácie v samotnej zmluve (zápis v živnostenskom registri) a z účelu poskytnutia úveru podľa bodu 1.1 zmluvy. Pretože dlžník neplnil peňažné záväzky (splátky) zo zmluvy riadne a včas, žalobca pristúpil k vyplneniu blankozmenky vystavenej na základe článku 5 zmluvy. Vyplnenie zmenky sa uskutočnilo v súlade s bodom 5.3 a 5.4 zmluvy, pričom zmenková suma vo výške 14.779,80 eura zahŕňala zostávajúcu výšku úveru (v sume 9.315 eur s tým, že okamžitá splatnosť nastala podľa bodu 12.3 zmluvy) a výšku zmluvných pokút (v sume 496,80 eura a 4.968 eur podľa bodu 12.1 a 12.4 zmluvy). Vyplnená zmenka obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a bola výstavcom riadne podpísaná. V súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru uviedol, že špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Tento inštitút bol prevzatý aj do ust. § 502 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“) a umožňuje stranám zvoliť si, v akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Zmluvné strany si v prejednávanej veci dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Rovnako sa dohodli na tom, aká bude výška dohodnutých úrokov a kedy nastáva ich splatnosť. Ďalej uviedol, že hodnota ročnej úrokovej sadzby pri predmetnom úvere je 34,90%. Tvrdil, že hodnota úroku je primeraná povahe úveru a zohľadňuje mieru rizika nesplácania. Mal za to, že žalobca si podanou žalobou uplatnil svoj nárok voči žalovanej v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi ustanoveniami a zároveň vychádzal z platne uzavretej zmluvy akceptovanej žalovanou bez výhrad.
8. Rozsudkom z 5. mája 2022, č. k. 3CbZm/1115/2015-168, Okresný súd Bratislava V výrokom I. konanie v časti zmenkovej sumy 8.556 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 8.556 eur od 7. septembra 2015 do zaplatenia a zmenkovou odmenou vo výške 28,52 eura zastavil; výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,44%.
9. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave, uznesením z 22. februára 2024, č. k. 2CoZm/15/2022-205, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Konanie, vedené pôvodne na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3CbZm/1115/2015, je od 1. júna 2023 vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-3CbZm/1115/2015.
11. Na prejednanie sporu (v rozsahu kasácie rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie) súd nariadil pojednávanie. Súd sa opätovne oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to: zmenkou, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, splátkovým kalendárom k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, žiadosťou o úver z 29. marca 2015, osvedčením o živnostenskom oprávnení, daňovým priznaním žalovanej za rok 2013, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov žalovanej za rok 2014 a kartou klienta.
12. Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaná 1. apríla 2015 v Poprade vystavila vlastnú zmenku s doložkou ,,bez protestu” na rad žalobcu, na zmenkovú sumu 14.779,80 eura, splatnú 6. septembra 2015 v Bratislave, Československá obchodní banka, a.s., zahraničná pobočka SR, so sídlom Námestie SNP č. 29, Bratislava. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o mieste plnenia, o vystaviteľovi zmenky a o remitentovi. Údaj o dátume, mieste vystavenia, ako i splatnosti a zmenkovej sume boli dopísané rukou. Na zmenke sa v ľavom hornom rohu nachádza číslo zmluvy XXXXXX-XXXXX. Na rube zmenky nie je indosament a ani žiaden iný údaj.
13. Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej tiež „ZZŠ“), ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
14. Podľa čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
15. Podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
16. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
17. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3)
18. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
20. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“), výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
21. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
23. Predmetom konania, po zrušení rozsudku v časti výrokov II. a III. odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie, je posúdenie dôvodnosti procesnej obrany žalovanej vo vzťahu k časti zmenkovej sumy 6.223,80 eura, z čoho 5.727 eur predstavuje nesplatený úver a 496,80 eura zmluvnú pokutu, spolu so zodpovedajúcim zmenkovým príslušenstvom. Žalovaná v priebehu konania namietala nepomer výšky zmluvnej odmeny a reálne poskytnutého úveru.
24. Žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom od žalovanej žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ).
25. V konaní nebolo sporné, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou a kauzálnym vzťahom zmenky je zmluva o úvere. Zabezpečenie blankozmenkou je dohodnuté v bodoch 5.1. až 5.6. zmluvy o úvere, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky. Zmluva o úvere, ktorá je kauzálnym vzťahom zmenky nie je spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkom, s uvedením živnostenského registra Rakúskej republiky, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo 29. marca 2015 žalovaná uviedla účel čerpania úveru - investičný (A).
26. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 9.936 eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 207 eur podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 6.936 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanej vyplatil sumu 3.000 eur.
27. Vzťah strán sporu je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa § 497 a nasl. ObZ. Pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ nevyplýva opak.
28. Vzhľadom na ustanovenie § 263 ObZ sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním.
29. Súd v danom prípade dospel súd k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky len vo výške 3.000 eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 6.936 eur z úveru 9.936 eur predstavuje pri dobe splácania 48 mesiacov 17,45%, ale z úveru 3.000 eur už úrok 6.936 eur predstavuje 57,80%, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania.
30. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovania, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý deň viac ako polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy poskytnutého úveru predstavuje 57,80%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 57,80% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov resp. poctivého obchodného styku a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Dojednanie nominálnej výšky úveru vo výške 9.936 eur tak vo výsledku iba zastiera skutočnosť, že reálna výška poskytnutého úveru predstavuje 3.000 eur, s možnosťou uplatnenia neprimerane vysokých zmluvných úrokov (odplaty) vo výške 6.936 eur.
31. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska (dostupné na https://www.nbs.sk/sk/ statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank) súd zistil, že výška obvyklej úrokovej sadzby v bankách pre poskytnutie podnikateľských úverov s fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v mesiaci apríl 2015 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) predstavovala 10% ročne, čo pri poskytnutej výške úveru vo výške 3.000 eur predstavuje 300 eur ročne. Dohodnutá výška úrokov 57,80% ročne podstatne prekračuje priemernú úrokovú mieru bánk pri poskytovaných úveroch v apríli 2015. Výška úrokov pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektami nemusí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 57,80% ročne v obchodných vzťahoch je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ), ako aj s poctivým obchodným stykom (§ 265 ObZ) a z uvedeného dôvodu považuje súd dojednanie odmeny - úrokov vo výške 57,80% ročne za neplatné (§ 41 OZ). Vzhľadom na uvedené má žalobca podľa § 502 ObZ nárok len na odmenu vo výške obvyklých úrokov poskytovaných bankami pri porovnateľných úveroch, t.j. vo výške 10% ročne. Odmena za poskytnutie úveru vo výške 3.000 eur tak v zmysle uvedenej úrokovej sadzby poskytovanej bankami predstavuje 1.200 eur za 48 mesiacov (4 x 300 eur). Žalobca preto od žalovanej mohol oprávnene požadovať okrem vrátenia poskytnutého úveru aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.200 eur. Nominálna výška úveru (poskytnuté finančné prostriedky + odmena za poskytnutie úveru) potom predstavuje 4.200 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná na úver splatila celkovo 4.209 eur, čo znamená, že žalovaná predmetný úver preplatila o 9 eur.
32. V konaní zároveň nebolo sporným, že žalovaná bola so splácaním jednotlivých splátok úveru v omeškaní o viac ako 15 dní. Z uvedeného dôvodu žalobca do zmenkovej sumy zarátal tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5% z nominálnej hodnoty úveru podľa bodu 12.1 zmluvy o úvere. Pri zohľadnení nominálnej výšky úveru 4.200 eur predstavuje zmluvná pokuta vo výške 5% z uvedenej sumy 210 eur. Preto má žalobca nárok požadovať od žalovanej len časť zmenkovej sumy predstavujúcu zmluvnú pokutu vo výške 201 eur (210 eur - 9 eur, viď ods. vyššie).
33. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel v časti zmenkovej sumy 201 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne z uvedenej zmenkovej sumy od 7. septembra 2015 do zaplatenia (čl. I § 48 bod 1. a 2. ZZŠ) a zároveň priznal žalobcovi nárok na zmenkovú odmenu vo výške 12,63 eura (čl. I § 48 bod 4. ZZŠ) na základe dôvodnosti žaloby v časti zmenkovej sumy 201 eur a úhrad žalovanej po podaní žaloby na zmenkovú sumu vo výške 3.588 eur, t. j. 1/3 1% zo zmenkovej sumy 3.789 eur.
34. V prevyšujúcej časti je v zmysle vyššie uvedeného nárok žalobcu nedôvodný, preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
35. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy pozostávajúcej z uplatňovaných zmluvných sankcií vo výške 4.968 eur a v časti zmenkovej sumy vo výške 3.588 eur, ktorú žalovaná žalobcovi po splatnosti zmenky uhradila. Späťvzatie žaloby bolo teda čiastočne odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá sa zachovala v zmysle žalobnej požiadavky a žalobcovi po podaní žaloby uhradila sumu 3.588 eur, v tejto časti teda nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaná. Zároveň zastavenie konania bolo čiastočne zavinené aj žalobcom, ktorý vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu v časti zmenkovej sumy zodpovedajúcej zmluvným sankciám vo výške 4.968 eur, v tejto časti teda nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Vo zvyšnej časti zmenkovej sumy 6.223,80 eura, ktorá bola predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom, mal žalobca procesný úspech v časti zmenkovej sumy 201 eur a žalovaná v časti zmenkovej sumy vo výške 6.022,80 eura. V konečnom dôsledku tak možno konštatovať, že žalovaná mala procesný úspech v rozsahu 74,36% (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalobcu) a procesný neúspech vo výške 25,64% (v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalovanej). Čistý procesný úspech žalovanej tak predstavuje 48,99%. Súd preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,99%. Výrok III. tohto rozsudku zahŕňa aj nárok na náhradu trov pôvodného odvolacieho konania.
36. O výške trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.