Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-28-2015.pdf
PDF · 112.1 KB
No categories available
27C/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1. rade: Y., žalovanej v 2. rade: T., o zaplatenie 7.959,81 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanej v 2. Rade zastavuje.
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 7959,81 € s úrokom z omeškania 329,94 € a ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 7211,91 € od 25.01.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili dňa 16.06.2004 Zmluvu č. 178243464 (ďalej len „Zmluva“), v zmysle ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť zo Zmluvy, postupca od Zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 8259,81 €, ktorá pozostávala z istiny 7511,91 €, úroku z omeškania 747,90 € a ostatného príslušenstva 0,0 €. Žalovaný v 1. rade uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktorú si ale žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 26.07.2010, t.j dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku. Dlžná suma ku dňu podania žaloby bola vo výške 7959,81 € a pozostávala: z neuhradenej istiny úveru vo výške 7211,91 € (rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), úroku z omeškania vo výške 747,90 € (rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky). Následne si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky k dnešnému dňu nasledovne: 9% ročne zo sumy 7311,91 € od 26.07.2010 do dňa 24.01.2011, 9% zo sumy 7211,91 € od 25.01.2011 do zaplatenia.
2. Následne súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 16Ro/1206/2012-18, ktorý uznesením zo dňa 20.07.2016 č.k. 27C/28/2015-73 zrušil podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre nemožnosť doručenia žalovanému.
3. Žalovaný v 1, rade sa k žalobe nevyjadril, hoci žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie prevzal dňa 28.0723.09.2016. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe taktiež nevyjadrila, hoci ju spolu s výzvou na vyjadrenie prevzala dňa 25.07.2016.
4. Podaním doručeným súdu dňa 08.12.2016 žalobca vzal žalobu späť voči žalovanej v 2. rade a v tejto časti žiadal žalobca konanie zastaviť.
5. V tomto podaní zároveň žalobca uviedol súdu, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku. Predmetná dohoda podľa žalobcu spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákony vyžaduje na platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaný potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojenými. Dohoda má podľa žalobcu všetky obligatórne náležitosti. V súvislosti s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s doručenkami, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z takýchto oznámení vychádzať. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani je prípadnej neexistencie. Žalobca ďalej vyslovil názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať k aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom tohto ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca uviedol, že zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky (žalovanému), ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Z toho vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ďalej žalobca súdu uviedol, že v súlade s Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1182 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splanením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok.. Vzhľadom na to, žalobca zastáva názor, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej žalobca uviedol, že ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy si strany dohodli otázku postúpenia odchylne, a to tak že dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na to je podľa žalobcu možné konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Pokiaľ ide o postúpenie nesplatnej časti peňažného záväzku žalobca uviedol, že podľa jeho názoru, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo b formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia.
6. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Na základe vyššie uvedeného súd v späťvzatej časti konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.12.2016, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 2. rade na predvolanie doručené dňa 24.11.2016, svoju neúčasť na
pojednávaní však neospravedlnila. Súd v zmysle § 180 CSP konal v neprítomnosti žalovanej v 2. rade. Na pojednávaní žalovaní v 1. rade uviedol, že celú sumu v hotovosti nemá, avšak ak by bolo možné dohodnúť sa ohľadom splátok, je prístupný k nejakej dohode. Žalobca uviedol, že so žalovaným sa o mimosúdnej dohode bavili, avšak k výsledku nedospeli. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že žiada žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a pridržal sa svojich písomných vyjadrení. Na otázku súdu či disponuje Oznámením o mimoriadnej splatnosti právny zástupca uviedol, že vzhľadom na dlhšie časové obdobie a možnosti archivácie týmto dokladom nedisponuje. Právny zástupca ďalej uviedol, že má za to, že došlo k platnému uznaniu dlhu žalovaným v 1. rade v Dohode o uznaní a dohode o uzavretí splátkového kalendára zo dňa 10.07.2010. Mal za to, že postúpenie pohľadávky právneho predchodcu na žalobcu bolo súdu riadne preukázané a je teda splnená podmienka aktívnej legitimácie žalobcu. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že prípadné omeškanie je potrebné zohľadňovať pri každej splátke zvlášť nakoľko doba poskytnutia úveru uplynula v 06/2014 a teda konečná splatnosť úveru nastala až týmto obdobím. Keď zo strany žalobcu nebolo súdu preukázané Oznámenie o mimoriadnej splatnosti žalobca mal za to že jeho právny predchodca mimoriadnu splatnosť ani nevyhlásil a táto nastala až 10.06.2014. A preto je premlčanie potrebné posudzovať zvlášť.
9. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: žalobou, Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 16.06.2004, dohoda o ručení, všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.07.2010, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok pokusom o zmier, doručenkou k oznámeniu o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
10. Žalovaný v 1. rade uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 16.06.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0178243464, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 4979,08 € (150.000 Sk) pri úrokovej sadzbe 10,30% a žalovaný v 1. rade sa zaviazal ho splácať v mesačných splátkach vždy k 10.temu dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 10.06.2014. Žalovaný v 1. rade predmetný úver nesplácal riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy nesplnil.
11. Právny predchodca žalobcu dňa 04.11.2009 postúpil pohľadávku zo Zmluvy na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1105/2009/CE.
12. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému v 1. rade oznámené dňa 18.12.2009 Oznámením o postúpení pohľadávky.
13. Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.07.2010 súd zistil, že žalobca so žalovaným v 1. rade uzavreli dohodu o uznaní záväzku vyplývajúceho žalovanému v 1. rade zo Zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
15. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
20. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“) Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
22. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
27. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. uzavrela dňa 16.06.2004 so žalovaným v 1. rade zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 4979,08 €, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať mesačne k 10-temu dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 10.06.2014. Žalovaný v 1. rade svoj záväzok zo Zmluvy riadne a včas neplnil, dostal sa do omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku vyplývajúcu z vyššie uvedenej Zmluvy o splátkovom úvere. Z tejto Zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca v prejednávanej veci odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Následne dňa 10.07.2010 žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade Dohodu o urovnaní, od ktorej žalobca tiež odvodzuje svoj nárok.
28. Primárny vzťah, ktorý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade na základe Zmluvy o splátkovom úvere vznikol, bol vzťahom spotrebiteľským a uvedená Zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou. Predmetom tohto vzťahu však bol úver, ktorý možno označiť za bankový, keďže právny predchodca žalobcu, s ktorým žalovaný v 1. rade Zmluvu uzatváral bola banka. Bankový úver na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust.§ 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách). Súd v konaní však zistil, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. ako banky bola na žalobcu bola postúpená ako pohľadávka z neukončeného bankového úveru. V konaní totiž žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, t.j. že by ukončil úverový vzťah. Sám žalobca na pojednávaní dňa 20.12.2016 uviedol, že keďže nepredložili súdu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru tak je zrejmé, že právny predchodca túto mimoriadnu splatnosť ani nevyhlásil. Sám žalobca považoval úverový vzťah za neukončený a tvrdil, že tento vzťah sa skončil uplynutím doby, na ktorý bol dojednaný, t.j. dňom konečnej splatnosti dňa 10.06.2014. Teda medzi stranami teda nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu - banka na žalobcu - nebankový subjekt postúpil „živý“ úver. Od tejto skutočnosti potom žalobca odvodzoval v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca nielenže nepreukázal ukončenie úverového vzťahu právnym predchodcom žalobcu ale nepreukázal ani, že by právny predchodca žalobcu - banka, žalovaného 1. rade vyzvala na úhradu jeho splatných záväzkov, tak ako to má na mysli práve ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré sa na daný vzťah podľa názoru súdu vzťahuje. Žalobca v konaní doložil len Zmluvu o splátkovom úvere, Zmluvu o postúpení pohľadávok a oznámenie o postúpení pohľadávky. Absentoval akýkoľvek doklad, ktorý by vyhlásenie mimoriadnej splatnosti alebo výzvu banky žalovanému preukazoval.
29. V danej veci je súd teda toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C 152/2014). Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými ,ako to vyplýva to z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. Aj z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 7) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Ak by banka mohla postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek
subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, bolo by to v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd však žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Ak predmetom postúpenej pohľadávky bola suma - istina 8259,81 € Eur (viď Príloha č. 1), po tom je zrejmé, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava ako banka postúpil zmluvou zo dňa 04.11.2009 nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 na žalobcu bola neexistujúca pohľadávka, preto táto zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 04.11.2009 je neplatná.
30. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, že § 92 ods. 8 zákona o bankách určuje len výnimky z bankového tajomstva a že jeho porušenie má pre banku len administratívnoprávny dopad v zmysle sankcie, ktorú zákon o bankách stanovuje súd uvádza, že administratívnoprávna zodpovednosť banky v zmysle tohto ustanovenia nevylučuje dopad tohto ustanovenia aj na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Znenie tohto ustanovenia je potrebné rešpektovať aj z hľadiska tohto, že v zmysle vyššie uvedeného určuje podmienky platnosti právneho úkonu - cesie.
31. Z uvedeného dôvodu považoval súd Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 04.11.2009 za neplatnú. Pri konštatovaní neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok súd postupoval v súlade s nálezmi Ústavného súdu SR, ktoré za ústavnokomforný považujú taký výklad právneho predpisu, ktorý má za cieľ udržať platnost právneho úkonu a nie ju vysloviť „za každú cenu“. V danej veci mal súd za to, že ten výklad, ktorý použil, hoci jeho dôsledkom bolo vyslovenie neplatnosti zmluvy, je správny výklad a taký výklad, ktorý sa neprieči zmyslu a účelu zákona. Dôvody neplatnosti súd považoval za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.
32. Pri určení neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 potom žalobca nemohol platne uzavrieť ani Dohodu o splátkovom kalendári a Dohodu o uznaní záväzku, nakoľko nebol nositeľom práva, ktorého uznanie mali so žalovaným v 1. rade v predmetnej Dohode dohodnúť. Takto uzavretá dohoda je teda tiež absolútne neplatná.
33. V dôsledku konštatovanej neplatnosti zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
34. S poukazom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sa súd dôvodnosťou žaloby v jej podstate nezaoberal. Z rovnkého dôvodu súd nepovažoval potrebné sa v rozsudku zaoberať argumentáciou žalobcu týkajúcou sa otázky premlčania nároku žalobcu.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd odlíšil náhradu trov konania v zastavenej časti konania a vo zvyšnej časti konania. V zastavenej časti konania súd postupoval v zmysle § 256 ods. 1 CSP a posudzoval zavinenie zastavenia konania. V danej veci žalobca vzal žalobu voči žalovanej v 2. Rade späť bez uvedenia dôvodu. Z procesného hľadiska sa tak má za to, že zastavenie konania zavinil žalobca a žalovaná v 2. Rade by tak mala nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanej v 2. Rade v súvislosti s týmto konaním žiadne trov nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal. Vo zvyšnej časti, teda v časti konania voči žalovanému v 1. Rade súd posudzoval úspech vo veci. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v konaní bol úspešný žalovaný v 1. Rade, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V súvislosti s týmto konaním však žalovanému v 1. Rade žiadne trov konania nevznikli, preto ani jemu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).