Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/201/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., IČO: 26429705, so sídlom Nagana Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, ČR, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Y. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Z. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, o zaplatenie 769,-- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 769,-- € od 30.10.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Štát má právo na náhradu štátom preddavkovaných trov voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.3.2013 žiadal žalobca zaviazať žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 769,-- €, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy od 30.10.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy od 13.1.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 16.3.2009 na zmenkovú sumu 769,-- €. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „bez protestu“, „predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Z tohto dôvodu žiadal žalobca, aby súd v zmysle článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal žalovanú rozsudkom.

2. Žalobca návrh podal na vzorovom tlačive „A“ a návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Ako dôkazy pripojil originál zmenky, ktorá bola uložená do súdnej úschovy súdu a do spisu bola založená fotokópia (čl.13) vyhotovená tunajším súdom, ako aj výpis z obchodného registra na žalobcu. Zároveň uviedol, že netrvá na nariadení ústneho pojednávania.

3. Stranou v konaní je zahraničná právnická osoba, preto súd v súlade s Nariadením konštatoval, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná s poukazom na článok 2, bod 1 Nariadenia a podľa článku 11 preambuly, článku 4, bod 1 a článku 25, bod 1, písm. a/ Nariadenia je daná príslušnosť tunajšieho súdu.

4. V súlade s Nariadením zaslal súd dňa 15.1.2014 žalobu spolu s prílohami a tlačivom „C“ pre európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ako tlačivom na odpoveď. Žalovaná uvedené listiny prevzala 24.1.2014 s tým, že súdu zaslala vyjadrenie doručené 12.2.2014. Vo vyjadrení poukazovala na exekučné konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť vo veci Pohotovosti sp. zn. XXEr XXX/XXXX. Peniaze zo zmenky nikdy nečerpala a vec považovala za ukončenú. Navyše namietala vôbec oprávnenie spoločnosti Pohotovosť postúpiť pohľadávku na žalobcu.

5. Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie. Procesným právom, ktoré upravuje súdne konanie bol do 30.6.2016 občiansky súdny poriadok a od 1.7.2016 civilný sporový poriadok, ktorým sa súd spravoval pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci. Vzhľadom k tomu, že bola daná možnosť iného právneho posúdenia veci súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie. V súlade s Nariadením článku 5, bod 1 v spojení s článkom 7, bod 1, písm. c/ súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie a to aj napriek tomu, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania. Žalovaná splnomocnila na pojednávanie Z. H. a zároveň zaslala súdu vyjadrenie, kde namietala pravosť podpisu na vystavenej zmenke. Uviedla, že jej podpis bol sfalšovaný a nikdy nebrala pôžičku od spoločnosti Pohotovoť a zmenku nikdy nepodpisovala. Opätovne poukazovala na exekučné konanie, kde exekúcia bola zastavená. Vzhľadom na vyjadrenia žalovanej súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo, identifikácia pisateľa v osobe Ing. I. Y.. Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania nadobudlo právoplatnosť 11.8.2014. Po zadovážení potrebných listinných podkladov na porovnanie pravosti podpisu a po predĺžení lehoty na vyhotovenie znaleckého posudku znalkyňa dňa 5.9.2016 doručila znalecký posudok. V zmysle záverov znaleckého posudku uviedla, že sporný podpis k priezvisku I. obsiahnutý na zmenke zo dňa 16.3.2009 je pravým podpisom Y. I., avšak nie je možné určiť akým spôsobom bol na spornú písomnosť prenesený (nie je možné vylúčiť technické falšovanie). Podpis k priezvisku I. obsiahnutý na zmluve o úvere č. zmluvy 6780166 zo dňa 16.3.2009 je pravým podpisom a vyhotovila ho Y. I..

6. Po nariadení znaleckého dokazovania zobral žalobca čiastočne žalobu späť v časti uplatňovaného zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a žiadal priznať len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy.

7. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na dispozíciu žalobcu s časťou uplatňovaného nároku súd vyzval žalovanú prostredníctvom splnomocnenej zástupkyni, aby sa vyjadrila, či súhlasí s čiastočným zastavením konania v časti uplatňovaného denného úroku zo zmenky. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 20.12.2016 uviedla, že nesúhlasia so zastavením ani s čiastočným zastavením konania, nakoľko žalovaná si nikdy peniaze od nich nečerpala a nikdy nepodpísala zmenku, celé to považovala za podvod o čom spísali na príslušnom OO PZ podanie a aj bola žalovaná vypočutá. Nakoľko na jej meno boli čerpané viaceré pôžičky. Aj napriek tomu, že žalovaná nesúhlasila so zastavením konania v časti uplatňovaného zmenkového úroku, súd s poukazom na znenie ustanovenia § 146 ods. 1 dospel k záveru, že nesúhlas nie je z vážnych dôvodov a preto postupoval v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 a konanie v časti uplatňovaného nároku na priznanie zmluvného úroku 0,19% denne zo zmenkovej sumy od 30.10.2009 do zaplatenia zastavil vzhľadom na dispozíciu žalobcu. Vo zvyšku o nároku žalobcu konal, vec prejednal a rozhodol.

10. Žalovaná aj naďalej zotrvávala na svojich vyjadreniach týkajúcich sa čerpania finančných prostriedkov od spoločnosti Pohotovosť a podpísania zmenky. Namietala pravosť zmenky, pravosť podpisu s tým, že celé považovala za podvod, poprela, že by peniaze od pohotovosti získala, čerpala a zmenku mala podpísať. Nárok považovala v celom rozsahu za nedôvodný.

11. Žalobca k žalobe pripojil originál zmenky vystavenej k zmluve č. 6780166 spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Bratislava splatnej „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 16.3.2009 na zmenkovú sumu 769,-- €. Podľa textu zmenky sa zaviazala žalovaná Y. I., Y. XXX, XXX XX, r.č. a podpis zaplatiť okrem zmenkovej sumy zmenkový úrok 0,25% denne od 30.10.2009. Zmenka bola podpísaná a na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na spoločnosť žalobcu.

12. Z predmetnej zmenky je zrejmé, že bola vystavená k úverovej zmluve č. 6780166 spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. zo dňa 16.3.2009. Zároveň z vyjadrenia podaní vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť zmluvou poskytla žalovanej ako fyzickej osobe úver za podmienok upravených a dohodnutých v zmluve. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z exekučného spisu XXEr XXX/XXXX, ktorý si súd pripojil a oboznámil sa. Z uvedeného spisu bolo zistené, že na tunajší súd podal 13.8.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech spoločnosti Pohotovosť proti povinnému Y. I. - žalovanej. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 7.4.2010 sp. zn. SR 01557/10, ktorý priznal nárok spoločnosti Pohotovosť na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 16.3.2009 č. zmluvy 6780166, predmetom ktorej bol poskytnutý úver v sume 300,-- € za ďalších tam dohodnutých podmienok. Exekučné konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.3.2011 tak, že súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.2.2012 a následne súd exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie dňa 16.8.2012, právoplatné 11.9.2012.

13. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doložil zmenku platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí, prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie (spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015).

14. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená (spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015).

15. Zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s Ústavou chránenými právami (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 457/2010).

16. Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

17. Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

18. Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

19. Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

20. Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

21. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009 (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 a 2 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia uvádza, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1 v znení do 31.12.2009 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať

od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

31. Podľa ods. 7 vyššie citovaného zákonného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

32. Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva. Miesto vystavenia aj platobné podmienky sa nachádzali na území SR. Vzhľadom k tomu sa vzájomné majetkové vzťahy strán v konaní spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Za nespornú skutočnosť v konaní považoval uzatvorenie zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá bola pripojená a oboznámená v rámci exekučného spisu sp. zn. 28Er 626/2010. Rovnako túto skutočnosť potvrdil aj znalkyňa, ktorá uviedla, že podpis na úverovej zmluve je pravým podpisom žalovanej. Súčasne so zmluvou o úvere mala byť rovnakým dátumom vystavená aj zmenka dňa 16.3.2009. Žalovaná od počiatku, teda od okamihu ako jej bola doručená žaloba spolu s tlačivom C, ku ktorej sa mala vyjadriť namietala dôvodnosť uplatňovaného nároku s tým, že finančné prostriedky nikdy nedostala a zmenku nepodpísala. Vzhľadom na postoj a vyjadrenia súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, kde znalkyňa síce uviedla, že sa jedná o jej pravý podpis, ale pripustila technické falšovanie s tým, že nie je možné určiť akým spôsobom bol na spornú písomnosť prenesený. To znamená, že nevyvrátila vyjadrenie žalovanej, že sa nejedná o jej podpis a že zmenku nikdy nepodpísala. To, že sa medzi stranami konania jedná o spotrebiteľa je zrejmé. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je tu vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. túto charakteristiku spĺňa. Jednoznačne sa tu jedná na strane právneho predchodcu žalobcu o dodávateľa s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v prípade žalovanej o spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ. Spoločnosť Pohotovosť v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti mala poskytnúť žalovanej ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi úver. Uvedené je zrejmé nielen z úverovej zmluvy, ale aj zo zmenky, kde má žalovaná vystupovať ako fyzická osoba a nie ako podnikateľ o čom svedčí uvedenie rodného čísla žalovanej. Rovnako súd konštatuje, že spolu s úverovou zmluvou boli vopred pripravené aj všeobecné podmienky poskytovania úveru, ktoré rovnako ako úverovú zmluvu nemohla žalovaná žiadnym spôsobom ovplyvniť a tieto boli vopred pripravené.

33. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu a to, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera v zásade nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí, že na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu na strane žalovanej ide o spotrebiteľa je potrebné poskytnúť mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa (Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku zo dňa 20.10.2015 pri rokovaní občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl.ÚS 16/2012 zo dňa 16.10.2012, sp. zn. IV.ÚS 457/2010 zo dňa 18.7.2013 a sp. zn. I.ÚS 290/2015 zo dňa 16.9.2015, ktoré riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnúť od ich špecifických záujmov a postavenia. Všeobecné súdy pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu).

34. Vychádzajúc zo spoločného stanoviska občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015, keďže súd mal za to, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ čo v konaní bolo nesporne preukázané, skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplňujúcom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená, resp., keď mala byť zmenka vystavená, t.j. 16.3.2009. V opačnom prípade ak by súd dospel k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom

možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.

35. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah založený medzi stranami konania je vzťahom občiansko-právnym v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Aj napriek tomu, že všeobecné podmienky obsahujú klauzulu v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, to znamená, že všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa upravujú ustanoveniami obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o preferovaní právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v občianskom zákonníku a preto je neplatná. S poukazom na tieto skutočnosti súd potom považuje zmluvné dojednanie a to dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola vystavená bez vyplnenia zmenkovej sumy a dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplnil veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči žalovanej ako dlžníčke, ktoré podľa uváženia veriteľa vznikli ku dňu vyplnenia zmenky. Navyše je otázke, či skutočne bola zmenka podpísaná žalovanou, keďže túto okolnosť žalovaná v priebehu celého konania namietala a ani znaleckým dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne ustáliť, že sa jedná o jej podpis. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnenie zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi stranami konania zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je v zásade kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa musí súd vyhodnotiť ako neprijateľný a tým neplatný v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou čo je taktiež v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4, písm. o/ Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou a zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu aj s poukazom na vyššie citované spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015.

36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. V konaní mala v plnom rozsahu úspešnosť žalovaná, keď súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o priznanie zmenkového úroku v časti 0,19% denne zo zmenkovej sumy, v ktorej časti súd konanie pre dispozíciu žalobcu so žalobou konanie zastavil, súd vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 a mal za to, že zastavenie konania v tejto časti rovnako zavinil žalobca a preto prináleží právo na náhradu trov konania protistrane. To znamená, že žalovaná bola v plnom

rozsahu úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na znenie ustanovenia § 262 ods. 1 súd rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

40. V konaní vznikli štátom preddavkované trovy nariadením znaleckého dokazovania. Súd uložil uznesením žalobcovi zložiť preddavok na trovy dôkazu, proti ktorému síce podal žalobca odvolanie, avšak Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 15.10.2015 bolo uznesenie aj v tejto časti uloženej povinnosti preddavku na trovy dôkazu potvrdené. Po vyhotovení znaleckého posudku si uplatnila znalkyňa znalečné, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 9.9.2016, právoplatné 20.9.2016. Odmena znalkyni bola vyplatená predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu. Predchádzajúca právna úprava v zmysle ustanovenia občianskeho súdneho poriadku v ustanovení § 148 ods. 1 upravovala právo štátu na náhradu trov konania podľa výsledkov konania proti účastníkovi, ktorý nemal úspech vo veci samej. Od 1.7.2016 platí nová právna úprava, ktorá upravuje procesný postup súdu ako aj strán v konaní. V druhej časti konanie v prvej inštancie 6.Hlava trovy konania upravuje civilný sporový poriadok ustanovením § 251 a nasledujúcich ako rozhodovať o trovách konania a čo všetko sú trovy konania. Pri trovách dôkazu v zmysle ustanovenia § 253 je uvedené, že v prípade ustanovenia znalca ak strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku uloží spolu s ustanovením znalca súd povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania a ak strana v určenej lehote preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná (§ 253 ods. 3 . Následne v prípade znalca je ustanovenie § 260 CSP, ktoré upravuje rozhodovanie o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu, kde odkazuje na ustanovenia osobitného predpisu. Ďalej nasleduje ustanovenie § 262, ktoré upravuje rozhodovanie o trovách konania , avšak bližšie neupravuje čo v prípade s trovami, ktoré vznikli štátu v súvislosti s vyplatením výdavkov spojených s nariadením znaleckého dokazovania z rozpočtových prostriedkov štátu. Pri rozhodovaní o štátom preddavkovaných trov súd vychádzal z článku 4 Civilného sporového poriadku, kde je upravená analógia a dotváranie práva súdom.

41. Podľa článku 4 ods. 1 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

42. Podľa ods. 2 vyššie citovaného článku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by si zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

43. S poukazom na vyššie citovaný článok 4 základných princípov Civilného sporového poriadku má sudca povinnosť správať sa ako racionálny zákonodarca a je mu daná zodpovednosť dotvoriť právo na konkrétny prípad tak ako by zrejme konal aj zákonodarca, ktorý by upravoval tento prípad všeobecne. Pri posudzovaní nároku štátu na náhradu vyplateného znalečného predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu je teda štát stranou v konaní a vzniklo mu podľa názoru súdu právo na náhradu týchto vyplatených finančných prostriedkov. V konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný a preto súd rozhodol o nároku štátu v rozsahu 100% voči žalobcovi na vyplatenie štátom preddavkovaných trov, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním znalkyňou z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo a identifikácia pisateľa. Keďže samotné paragrafové znenie civilného sporového poriadku neobsahuje konkrétnu úpravu, súd vychádzal a postupoval v zmysle článku 4 s tým, že v minulosti predchádzajúcou procesnou normou bola táto situácia riešená a upravená, preto obdobne postupoval aj po účinnosti civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).