Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-86-2016.pdf
PDF · 87.69 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35855673, so žalovanou O. P., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom P. XXX, o zaplatenie sumy 423,02 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 168,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 168,27 eur od 31.3.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba, ktorou sa žalobca na žalovanej domáhal zaplatenia sumy 423,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 423,02 eur od 31.3.2015 do zaplatenia, zamieta.
III. Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 20,44 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 19.10.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 423,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 423,02 eur od 31.3.2015 do zaplatenia.
2. Uvedený návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu č. A8020597 a zmluvu č. A8147367, ktorých neoddeliteľnými súčasťami sú všeobecné podmienky. Na základe predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 2 kusy SIM kariet, ktorým boli pridelené účastnícke telefónne čísla, a ktoré žalovanej umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaná však žalobcovi nezaplatila cenu za ním poskytnuté služby v úhrnnej výške 168,27 eur. Žalobca sa voči žalovanej tiež domáhal nároku na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané telekomunikačné zariadenie Huawei Ascend Y530 vo výške 109 eur a Samsung Galaxy Tab 3 7.0 Lite vo výške 145,75 eur. Uvedení škoda predstavuje rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou, t.j. škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom dodatkov k vyššie uvedeným zmluvám sa zaviazal používať služby pod dobu viazanosti a za tieto platiť, a následne porušil tento záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Akciová cena pri prvom telekomunikačnom zariadení predstavovala
sumu 1 euro, pričom jeho predajná cena je 160 eur, a žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 145 eur. Akciová cena pri druhom telekomunikačnom zariadení predstavovala sumu 1 euro, pričom predajná cena je 110 eur, a žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 109 eur. Žalobca následne pokusom o pokonávku z 16.3.2015 žalovanej oznámil sumu neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo vyššie uvedenej výške a sumu vyššie uvedenej škody, pričom ju vyzval, aby uvedené sumy uhradila do 30.3.2015. Na túto výzvu však žalovaná nereagovala ani len čiastočnou úhradou pohľadávky.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil zmluvu č. A8020597 z 1.10.2014 a zmluvu č. A8147367 z 21.11.2014 (vrátane všeobecných podmienok ako ich neoddeliteľných súčastí), ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a žalovanou, ďalej dodatky k týmto zmluvám z 1.10.2014 a z 21.11.2014, ako aj príslušné faktúry k neuhradeným cenám za poskytnuté služby.
4. Iné prostriedky procesného útoku ako uvedené skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov žalobca v konaní neuplatnil.
5. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám napriek výzve súdu písomne vôbec nevyjadrila.
6. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovanej nemožno povedať, že by skutkové tvrdenia strán boli sporné (v tejto súvislosti súd poukazuje tiež na názor právnej vedy vyjadrený v komentári k ustanoveniu § 177 Civilného sporového poriadku, C. H. Beck, 2016, Števček a kol., s. 657), súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie.
7. Následne súd 12.12.2016 podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol na tunajšom súde verejne vyhlásený 20.12.2016.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa k žalobe vôbec nevyjadrila, čím ich ani nepoprela, považovali sa podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (všetky) skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za de iure nesporné (v tejto súvislosti súd poukazuje tiež na názor právnej vedy vyslovený v komentári k ustanoveniu § 151 Civilného sporového poriadku, C.H.Beck, 2016, Števček a kol., s. 573), a súd si ich preto osvojil ako zistený skutkový stav, bez toho, aby tieto tvrdenia boli predmetom dokazovania.
9. Súd teda zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu č. A8020597 a zmluvu č. A8147367, ktorých neoddeliteľnými súčasťami sú všeobecné podmienky. Na základe predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 2 kusy SIM kariet, ktorým boli pridelené účastnícke telefónne čísla, a ktoré žalovanej umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaná žalobcovi však nezaplatila cenu za niektoré ním poskytnuté služby v úhrnnej výške 168,27 eur. Žalovaná prevzala telekomunikačné zariadenia za zvýhodnenú akciovú cenu a následne porušila zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť mu cenu za poskytnuté služby. Akciová cena pri prvom telekomunikačnom zariadení predstavovala sumu 1 euro, pričom jej predajná cena je 160 eur. Akciová cena pri druhom telekomunikačnom zariadení predstavovala sumu 1 euro, pričom predajná cena je 110 eur. Žalobca následne pokusom o pokonávku z 16.3.2015 žalovanej oznámil sumu neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo vyššie uvedenej výške a sumu vyššie uvedenej škody, pričom ju vyzval, aby uvedené sumy uhradila do 30.3.2015. Na túto výzvu však žalovaná nereagovala ani len čiastočnou úhradou pohľadávky.
10. Po ustálení tohto skutkového stavu, súd pristúpil k jeho právnemu posúdeniu.
11. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
16. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
17. Žalobca so žalovanou uzavrel dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách s použitím § 51 Občianskeho zákonníka (vrátane príslušných dodatkov k týmto zmluvám.) Žalovaná však v rozpore s ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uvedenými zmluvami nezaplatila žalobcovi v zmluve dojednanú cenu za niektoré poskytnuté služby spolu vo výške 168,27 eur, preto súd v tejto časti vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú na úhradu tejto sumy žalobcovi.
18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalovaná sa podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 168,27 eur deň po uplynutí dodatočnej lehoty splatnosti určenej žalobcom v pokuse o pokonávku z 16.3.2015, t.j. dňa 31.3.2015. K tomuto dňu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavovala výška percentuálnej sadzby zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka 5,05 % ročne, a preto súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 168,27 eur od 31.3.2015 do zaplatenia.
22. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 254,75 eur za poskytnuté mobilné telefóny resp. telekomunikačné zariadenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ sa niekto domáha náhrady škody, je povinný preukázať splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú podľa § 420 Občianskeho zákonníka protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti), spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti pritom nemusí vyplývať len z právneho predpisu, ale môže súvisieť aj s porušením zmluvy (zmluvnej povinnosti.) Žalobcovi mala vzniknúť škoda z dôvodu vzniknutého rozdielu medzi obvyklou trhovou cenou mobilného telefónu resp. telekomunikačného zariadenia a jeho zníženou akciovou cenou (pri súčasnom žalobcovom zohľadnení počtu celých mesiacov, počas ktorých žalovaná zotrvala v zmluvnom vzťahu so žalobcom.) Súd je však toho názoru, že za škodu nie je možné považovať, ak navrhovateľ v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón za nižšiu cenu ako je jeho skutočná trhová cena v očakávaní, že spotrebiteľ zotrvá v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti. Vzniknutý rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom nejakého protiprávneho úkonu žalovaného (ako základného predpokladu pre vznik jeho zodpovednosti za škodu), ale je výlučne následkom ich zmluvného konsenzu. Žalovaný síce porušil zmluvnú povinnosť zotrvať po dohodnutú dobou v zmluvnom vzťahu, tento protiprávny úkon však nebol príčinou vzniku uvedenej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Medzi touto škodou a porušením právnej
povinnosti tak chýba príčinná súvislosť. Z tohto dôvodu nárok na náhradu škody vo výške zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu neobstojí.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 20,44%. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu 423,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 423,02 eur od 31.3.2015 do zaplatenia, avšak súd mu priznal iba sumu 168,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 168,27 eur od 31.3.2015 do zaplatenia. Žalobca tak bol úspešný na 39,78% a žalovaná na 60,22%. Súd preto následne náhradu trov konania medzi strany pomerne rozdelil, a teda priznal žalovanej ako úspešnejšej strane v spore nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,44% (60,22% - 39,78%.) O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.