Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7C/111/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 37 925 458, proti žalovanému: V. G., miesto podnikania: XXX XX M. XXXX, IČO: 14 239 833, zastúpený: JUDr. Milan Vysocký, advokát so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 37 800 906, o zaplatenie 31.385,01 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa XX. X. XXXX sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 31.385,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 31.385,01 € od X. XX. XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri a zároveň zapísaná ako držiteľ motorového vozidla IVECO Stralis, EČV: H.- XXX Z., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa XX.XX.XXXX zavinil vodič W. W. predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vznik ujmy na zdraví a inej vecnej škody (náklady spojené s právnym zastupovaním) F. B., J. B., R. B., N. B., L. B. a ťažkej ujmy na zdraví s následkom smrti poškodenému V. Q., Česká republika. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení povinnosť uhradiť poškodeným a pozostalým poškodeného z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa XX.XX.XXXX z poistného garančného fondu poškodeným a pozostalým poškodeného poistné plnenie v celkovej výške 31.3850,01 €. Ako vyplýva z účtu žalobcu, žalobca uhradil 34.859,10 €, z čoho 3.474,09 € predstavuje poplatok podľa Interných pravidiel. Vyplatením náhrady škody poškodeným prešlo právo poškodených a pozostalých poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu (žalovaný) na žalobcu. Ide o zákonný prechod práva (legálnu cesiu podľa § 524 , ktorý má oporu v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Toto právo si žalobca uplatnil mimosúdne listom zo dňa X.XX.XXXX voči žalovanému, pričom žiadal zaplatenie poskytnutého poistného plnenia do X.XX.XXXX, žalovaný však pohľadávku žalobcu neuhradil.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 64-65) poukázal na to, že nie je pravdou, že by vodič W. W. zavinil predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody dňa X.XX.XXXX vznik škody. Z dôkazov, ktoré boli v trestnom konaní vykonané, možno vyvodiť záver, že W. W. nemal možnosť stretu s chodcom zabrániť. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyšetrovacieho pokusu, ktorý bol vykonaný

dňa XX.XX.XXXX na mieste dopravnej nehody a tiež z dodatku znaleckého posudku č. XXXXXX, ktorý bol vypracovaný dňa X.XX.XXXX po vykonaní vyšetrovacieho pokusu. Doposiaľ nebolo preukázané, že by som za škodovú udalosť zodpovedal. Hoci mal chodec V. Q. k dispozícii chodník pre chodcov, tento nepoužil, po vozovke sa pohyboval pod vplyvom alkoholu, hladina alkoholu v jeho krvi v čase dopravnej nehody bola 1,73 g/kg, čo zodpovedá strednému stupňu opitosti, po vozovke sa pohyboval v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov a vôbec nereagoval na prichádzajúce nákladné motorové vozidlo vedené W. W.. Stretnutiu nákladného motorového vozidla s chodcom a tým aj vzniku škody sa nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od vodiča nákladného motorového vozidla požadovať (liberálny dôvod v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka). Žalobca nemal za takejto dôkaznej situácie vyplácať pozostalým po zomrelom V. Q. sumy, ktoré sú uvedené v žalobe vrátane trov právneho zastúpenia, a to napriek tomu, že nákladné motorové vozidlo, ktoré malo účasť na dopravnej nehode dňa X.XX.XXXX, nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto sú dané dôvody na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (č.l. 75-77) poukázal na ROZHODNUTIE KOMISIE z 28. júna 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (oznámené pod číslom dokumentu C(2oo3) 2626) (Text s významom pre EHP) (2003/564/ES) - Interné pravidlá, a to najmä na čl. 3 oddiel 1 (Všeobecné pravidlá - záväzné ustanovenia): Keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, za ktorú je zodpovedná, ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny, bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody. Hneď ako je to možné, oznámi akúkoľvek takúto nehodu poisťovateľovi, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárii. Akékoľvek zanedbanie uvedeného si však nie je možné uplatňovať. Všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie. Pre všetky záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody (dokonca aj keď sa odvoláva na právne ustanovenia platné v inej krajine) a likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária. Na základe tohto posledného ustanovenia kancelária po výslovnej žiadosti pred prijatím konečného rozhodnutia informuje príslušného poisťovateľa alebo kanceláriu. Žalobca preto nemal dôvod pochybovať o správnosti krokov českej strany o výške plnenia a bol povinný rešpektovať jej zistenia a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady. Žalobca nemohol prehodnocovať oprávnenosť nároku poškodeného, ale bol povinný požadovaný nárok uhradiť, ako aj urobil. Podľa článku 6 ROZHODNUTIA KOMISIE z 28. júna 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (interných pravidiel): „Každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ustanoveniami článku 5 kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento účel.“. Orgánmi, ktoré sú v rámci tohto systému oprávnené aplikovať právne predpisy o náhrade škody sú práve národné kancelárie poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č.l. 84) uviedol, že trestné stíhanie proti W. W. bolo prokurátorom zastavené dňa X. XX. XXXX podľa § 215 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku. Uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť. V odôvodnení tohto uznesenia sa neuvádza, že by obvinený W. W. porušil akúkoľvek právnu povinnosť. Skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci na prejednanie priestupku. Predpokladom plnenia Kancelárie je tá skutočnosť, že Kancelária by platila škodu poškodenému za osobu, ktorá nemá poistenie zodpovednosti za škodu avšak kumulatívne táto osoba zároveň musí byť zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzakou motorového vozidla. V prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona, má Kancelária právo postihu proti tomu, u koho je zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Nie je teda pre záver o vzniku a výške postihového nároku kancelárie postačujúce samotné zistenie, že Kancelária poskytla poškodenému plnenie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX E. XX. X. XXXX. Žalobca nemal za dôkaznej situácie, aká existovala v čase, keď vyplatil pozostalým po zomrelom V. Q. sumy, ktoré sú uvedené v žalobe, tieto peňažné plnenia poskytnúť. Poukázal na to, že trestná vec obvineného W. W. bola

prevzatá, na základe žiadosti Okresného štátneho zastupiteľstva vo Frýdku-Místku, Česká republika zo dňa XX. X. XXXX o prevzatie trestného stíhania, Generálnou prokuratúrou SR na trestné konanie do Slovenskej republiky o čom Generálna prokuratúra rozhodla dňa XX. X. XXXX. Žalobcovi mohla byť táto skutočnosť známa a mal sa zaujímať o výsledok trestného konania proti obvinenému W. W. na území Slovenskej republiky. Nakoľko žalovaný nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla poškodeným, nakoľko škoda bola spôsobená výlučne zavinením chodca, tak ako sa to konštatuje v uznesení o zastavení trestného stíhania, neprichádza do úvahy postihové právo žalobcu, preto navrhol žalobu zamietnuť. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka W. W., oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, oboznámením podstatného obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR v Čadci, Okresný dopravný inšpektorát č. ČVS: T.-XX/DI-H.-XXXX a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z Detailu Relace o dopravní nehodě zo dňa X. X. XXXX (čl. 8), Opisu dopravnej nehody zo dňa XX. X. XXXX (čl. 11), Výpisu z Centrálnej evidencie motorových vozidiel (čl. 13 - 17) vyplýva, že dňa X. XX. XXXX došlo v obci Ropice na ceste I. triedy č. 68 v blízkosti rodinného domu súp. č. 111 k dopravnej nehode medzi nákladným automobilom IVECO, evidenčné číslo H. s návesom Fruehaf, evidenčné č. H., ktoré riadil W. W. a chodcom V. Q., ktorý utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Žalovaný je držiteľom motorového vozidla R. XXXST, evidenčné č. H., ktoré nebolo ku dňu vzniku dopravnej nehody povinne zmluvne poistené (správy dopytovaných poisťovní čl. 49 - 57). Dňa XX. X. XXXX vyzvala spoločnosť CONTIN (čl. 43, 44), ktorá bola poverená Českou kanceláriou poisťovateľov ako samostatný likvidátor poistných udalostí šetrením predmetnej škodovej udalosti, Slovenskú kanceláriu poisťovateľov (žalobcu) o úhradu čiastky 963.854,- Kč, pozostávajúcej z kompenzácie 720.000,- Kč (jednorázové odškodnenie pozostalým), 9.236,- Kč (náklady spojené s pohrebom), 2.072,- Kč (náklady liečenia), 136.488,- Kč (náklady právneho zastúpenia), 96.058,- Kč (poplatok za služby likvidácie). Dňa XX. X. XXXX žalobca uhradil spoločnosti CONTIN sumu 34.859,10 € (čl. 45). Z Vyjadrenia k likvidácii a Listu o výplate zo dňa XX. X. XXXX (čl. 42) vyplýva, že na základe podkladov, ktoré spoločnosť CONTIN, s. r. o. obdržala, poukazujú na účet pozostalých čiastku celkom 729.236,- Kč, pričom na základe doložených dokladov (znalecký posudok a pitevný protokol) bola stanovená spoluvina poškodeného vo výške 50 % a týmto podielom bolo krátené poistné plnenie patriace pozostalým.

7. Z pripojeného Vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR v Čadci, Okresný dopravný inšpektorát ČVS: T.-XX/DI-H.-XXXX zistil súd nasledujúce skutočnosti: Z Pitevného protokolu č. B.-XXX/XXXX (čl. 56 - 75) vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti chodca V. Q. bolo pomliaždenie mozgu a roztrhnutie mozgového kmeňa pri zlomeninách klenby spodiny lebečnej. Smrť nastala v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami vzniknutými dňa X. XX. XXXX pri dopravnom úraze. V krvi odobranej pri súdnej pitve metódou plynovej chromatografie bola stanovená hladina alkoholu vo výške 1,73 g/kg, v moči rovnakou metódou hladina vo výške 2,11 g/kg. Stanovenú koncentráciu alkoholu možno podľa súdno-lekárskej praxe hodnotiť ako stredný stupeň opitosti (1,51

- 2,00 g/kg). Stredný stupeň opitosti sa prejavuje výrazným postihnutím psychickej a senzorickej sféry pod obrazom zreteľného zníženia pozornosti, výrazného spomalenia telesných výkonov na mozgové podnety a blábolivé reči. Postihnutie motorických funkcií podmieňuje neistú až brávoravú chôdzu. Zo Znaleckého posudku č. XXXXXX vypracovaného znaleckou kanceláriou F. zo dňa XX. XX. XXXX (čl. 88 - 115), najmä z jeho záverov vyplýva, že vodič W. po východe z obce Střítež išiel so súpravou za večernej tmy v pravom jazdnom pruhu v smere na Jablunkov rýchlosťou jazdy cca. 83 km/h, prichádzal k miernemu vrcholu stúpania vozovky a pravdepodobne bezprostredne po minutí protiidúceho automobilu zbadal cca. stredom pravého jazdného pruhu kráčať proti sebe chodca, začal preto intenzívne brzdiť, stretu však nestačil zabrániť a pri rýchlosti jazdy okolo 57 km/h do chodca narazil pravou prednou časťou ťahača. Úplne zastavil asi 21 m za miestom stretu. Všeobecne, pre rovinatú vozovku, dosvit stretávacích svetiel cca. 54 m a zistené adhézne podmienky s dosiahnuteľným spomalením 5,8 m/s2 bol vodič schopný zastaviť v rýchlosti 62,4 km/h. Pokiaľ bola jeho rýchlosť vyššia, nebola z tech. hľadiska jeho technika jazdy správna. Chodec Q. išiel za večernej tmy proti bezprostredne blížiacemu sa ťahaču v jeho koridore jazdy cca. stredom pravého jazdného pruhu pravdepodobne v smere svojho pohybu, smeroval mierne šikmo k ľavému okraju vozovky, rozhodne sa však s ohľadom na stretovú pozíciu s ťahačom a natočenie postavy voči nemu nesnažil uniknúť z koridoru jazdy súpravy alebo dokončiť pohyb vo vozovke a došlo k stretu, po ktorom bol chodec odhodený do pravej priekopy v smere jazdy súpravy. Jeho technika pohybu vozovkou nebola správna. Technickou príčinou vzniku nehody bola skutočnosť, že sa chodec za tmy pohyboval v pravom jazdnom pruhu, kadiaľ šla súprava a ďalej skutočnosť, že

súprava išla rýchlejšie ako 64 km/h. K stretu s chodcom došlo v pozícii asi 1,5 m za východiskovým bodom merania a asi 1,0 m od pravého okraja vozovky. Zo Zápisnice o výsluchu obvineného W. W. zo dňa XX. X. XXXX (čl. 157 - 161) vyplýva, že dňa X. XX. XXXX vykonával svoje zamestnanie ako vodič, kde riadil nákladné motorové vozidlo zn. R. XXXST, evidenčné č. H. s návesom značky Fruehauf TX 34, evidenčné č. H.. V obci Paskov v Českej republike vyložil drevo okolo 17.00 hod., vyrážal s jazdnou súpravou zo skládky. V tom čase nebol unavený, okuliare nenosí, cítil sa dobre, vo vozidle bol sám. V tom čase stále pršalo, cesta bola mokrá, bola už tma. Ako riadil jazdnú súpravu v katastri obce Ropice, okres Frýdek-Místek, Česká republika, išiel cez obec Střítež, kde mal zapnuté na vozidle stretávacie svetlá. S jazdnou súpravou v obci išiel rýchlosťou do 50 km/h. Pred ním nešli žiadne vozidlá. S jazdnou súpravou išiel stále v pravom jazdnom pruhu. Ako prešiel za dopravné značenie Koniec obce Střítež, prepol na diaľkové svetlá. Prešiel cez betónový mostík, kde nasleduje stúpanie. V stúpaní zaregistroval, že oproti nemu ide nejaké vozidlo, tak prepol na stretávacie svetlá. Oprotiidúce vozidlo tiež preplo na stretávacie svetlá, toto bolo stále v stúpaní, s vozidlom sa minul. Ako sa minul s oprotiidúcim vozidlom, opäť prepol svetlá na diaľkové a zbadal tmavooblečeného chodca v jeho jazdnom pruhu. Začal prudko brzdiť a nasledoval náraz do chodca. Pred nárazom do chodca, a to už pred prednou časťou vozidla, videl obrys tváre. Po náraze dobrzdil s jazdnou súpravou v pravom jazdnom pruhu. Ako zastavil, išiel sa pozrieť, čo sa stalo. Vedľa cesty vpravo ležal chodec na pravom boku, kde mal hlavu smerom na Třinec. Na miesto prišla záchranka, aj polícia. Bol podrobený dychovej skúške, ktorá bola negatívna. Taktiež toxikologickému vyšetreniu, ktoré bolo negatívne. Hneď po rozpoznaní chodca reagoval, ale zrážke napriek brzdeniu nemohol zabrániť. Daný úsek pozná, vie, že po ľavej strane je chodník pre chodcov. Nikdy sa tam nestretol s tým, že by po ceste išiel chodec alebo cyklista. Vie, že títo chodia iba po tomto chodníku. Ani nemohol predpokladať, že tam vôbec niekto pôjde po vozovke. Taktiež nevie, že by tam bolo nejaké pohostinstvo, alebo nejaké domy, teda človek ani nemôže tušiť, že by po vozovke niekto išiel. Nie je pravdou, že by neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke, plne sa venoval riadeniu vozidla. Rýchlosť jazdy prispôsobil svojim schopnostiam a situácii v cestnej premávke, vrátane poveternostných podmienok. Navrhol na mieste vykonať vyšetrovací pokus a taktiež nový znalecký posudok z odboru doprava cestná, nakoľko znalecký posudok vypracovaný v Českej republike bol vypracovaný na základe iných údajov o priebehu dopravnej nehody a s týmto sa nestotožňuje. Čo sa týka jeho praxe ako vodiča na nákladnom vozidle, tak jazdí asi 15 rokov, má najazdené asi 1 500 000 km, nemal žiadnu dopravnú nehodu. Uvedeným úsekom pred nehodou prešiel minimálne 1 000 x, nakoľko tam chodí aj 2 x denne. Na mieste nehody po ľavej strane je chodník, kde po jeho ľavej strane sú pouličné lampy, ktoré sú od seba vzdialené min. 60 m, tieto svietia slabo. Prvá je pred miestom a druhá za miestom dopravnej nehody. Do miesta zrážky s chodcom ani nedosvietia. Miesto zrážky nebolo osvetlené, v tomto mieste bola úplná tma. Zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného V. G. zo dňa XX. X. XXXX (čl. 162 - 166) vyplýva, že je majiteľom nákladného vozidla značky R. XXXST, evidenčné č. H., s návesom zn. Freuhauf, pričom dňa X. XX. XXXX mal uvedenú jazdnú súpravu jeho zamestnanec W. W. riadne zverenú, vykonával si svoje zamestnanie. Uvedenú udalosť nahlásil s W. W. do poisťovne KOOPERATIVA. Obvinený W. W., od kedy pracuje v jeho firme, tak je veľmi dobrý zamestnanec, zodpovedný, jazdí zodpovedne, predvídavý, neriskuje. Čo sa týka okolností dopravnej nehody, vie iba toľko, čo mu sám povedal, a to, že zrážke nemohol zabrániť. Taktiež vie, že v danej obci chodil nebohý chodec často takto opitý. Následne bol dňa XX. XX. XXXX vykonaný vyšetrovací pokus (čl. 201 - 224) a na základe nových okolností zistených pri vyšetrovacom pokuse bol vypracovaný Doplnok znaleckého posudku č. XXXXXX, ktorým sa dopĺňa Znalecký posudok č. XXXXXX (čl. 225 - 241), z ktorého bodu II.7 vyplýva, že v pôvodnom Posudku č. XXXXXX bola v kapitole II.5.2 konštatovaná možnosť „priestorového zabránenia nehode so skoršou reakciou“, kde bolo uvedené, že z rýchlosti, akou sa automobil pred nehodou pohyboval, by vodič stačil zastaviť dosiahnuteľným spomalením 5,8 m/s2 tesne pred miestom stretu, pokiaľ by reagoval o 1,19 sekundy skôr, to by však chodca musel zbadať vo vzdialenosti asi 84 m. Úlohou vyšetrovacieho pokusu preto bolo overiť práve túto eventualitu, potrebnú vzdialenosť od chodca 84 m pre nutný skorší počiatok reakcie, či by diaľkové svetlá ev. vplyv protiidúceho osobného automobilu takú možnosť poskytovali. Pri vyšetrovacom pokuse bolo na mieste nehody zistené, že tmavé pozadie a voči nemu nekontrastne tmavooblečený chodec, spôsobilo jeho splývanie s okolím, takže ani v diaľkových svetlách ho nebolo možné zbadať skôr, ako 40 až 50 m pred vozidlom. Je teda úplne overené a možno mať za nepochybné, že vodič nemal šancu zabrániť stretu s chodcom skoršou reakciou. V predpokladaných poveternostných a svetelných podmienkach bolo možné chodca zbadať na vzdialenosť iba 40 až 50 m i v diaľkových svetlách, kdežto pre prípadnú možnosť skoršej reakcie by bolo nutné ho v tme rozpoznať už na vzdialenosť väčšiu ako 80 m. Na koniec je uvedený komentár k jednej zdanlivej disproporcii: u vodiča začala priemerná technicky zdôvodniteľná reakčná doba v pozícii 56 m

pred pozíciou chodca, ale vyšetrovacím pokusom zistená možnosť chodca zaregistrovať, bola na 40 až 50 m. Ak nábeh brzdového účinku súpravy trval, ako vyplynulo z údajov z elektronického tachografu, asi 1,4 sekundy, nemožno preto brať do úvahy kratší nábeh, tak zostávajúcou jedinou možnosťou, ako vysvetliť, že chodca rozpoznal teoreticky už na 50 m (keď pokusom overený dohľad bol 40 až 50 m) je, že skutočná reakčná doba vodiča bola kratšia ako uvažovaná priemerná technicky zdôvodniteľná.

8. Okresná prokuratúra Čadca Uznesením č. B. XXX/XX/XXXX zo dňa X. XX. XXXX (č.l. 72) v spojení s Uznesením (opravným) č. B. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX (č.l. 74) podľa § 215 ods. 1, písm. b) Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie obvineného W. W., ktorý je trestne stíhaný pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že konaním vodiča W. W. nebola naplnená subjektívna stránka trestného činu, a to nedbanlivostné zavinenie, nakoľko je zrejmé, že nehode by nemohol zabrániť, a to ani z rýchlosti primeranej dosvitu stretávacích, a ani dokonca, diaľkových svetiel, pričom nebol ani povinný predpokladať, že v jeho jazdnom pruhu sa bude oproti nemu pohybovať chodec pod vplyvom alkoholu a v tmavom oblečení, ktoré znemožní jeho včasné rozpoznanie na ceste. Naopak možno vzhľadom na už uvedené skutočnosti konštatovať, že zavinenie na vzniku nehody je na strane chodca porušením jeho povinností vyplývajúcich z cestnej premávky. Zároveň neboli z výsledkov prípravného konania zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by konanie vodiča vykazovalo znaky priestupku porušením povinností uvedených v Zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, či iného priestupku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa X. XX. XXXX, opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa X. XX. XXXX.

9. Z výsluchu svedka W. W. vyplýva, že v minulosti pracoval ako vodič u žalovaného. Lokalitu, kde došlo k dopravnej nehode, pozná, pretože tadiaľ jazdil denne, niekedy aj dva razy a nikdy v živote tam nevidel človeka pohybovať sa ani na bicykli po vozovke, nie to ešte chodca. Pri ceste je chodník, preto tam nečakal žiadneho človeka. Bolo to mimo obce večer, bolo už šero a má pocit, že trochu aj popŕchal dážď. Keď išiel, v mieste nehody mal zapnuté diaľkové svetlá. Išiel rýchlosťou asi 81 alebo 82 km/h a zbadal pohybujúceho sa človeka v tmavom oblečení idúceho po pravej strane a hneď začal brzdiť, ale už nestihol dobrzdiť. Myslí si, že išiel takou rýchlosťou, že by bol schopný zastaviť na vzdialenosť, na akú mal rozhľad a viditeľnosť. Situáciu v cestnej premávke sledoval, nič ho nerozptyľovalo. Vozidlo bolo v riadnom technickom stave, nemalo žiadnu závadu. Chodec nemal na sebe žiadne reflexné prvky a neurobil nič pre to, aby sa vyhol jeho motorovému vozidlu. Podľa neho, keby bol chodec triezvy, dokázal by sa mu uhnúť aspoň na kraj cesty. Keď prvýkrát zbadal chodca, nebolo možné zabrániť stretu s ním.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 7 zákona č. 381/2001 Z.z., (2) Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, c) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu uhradiť, d) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1, e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b,

f) vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví 26a) alebo usmrtenie, g) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti, 2. nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo, 6aa) osobitné evidenčné číslo 6ab) alebo zvláštne evidenčné číslo, 6ac) 3. ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim. (3) Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. (7) Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 4 písm. a) zákona č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních komunikacích, při účasti na provozu na pozemních komunikacích je každý povinen chovat se ohleduplně a ukázněně, aby svým jednáním neohrožoval život, zdraví nebo majetek jiných osob ani svůj vlastní, aby nepoškozoval životní prostředí ani neohrožoval život zvířat, své chování je povinen přizpůsobit zejména stavebnímu a dopravně technickému stavu pozemní komunikace,1) <https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2000-361> povětrnostním podmínkám, situaci v provozu na pozemních komunikacích, svým schopnostem a svému zdravotnímu stavu, Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních komunikacích, rychlost jízdy musí řidič přizpůsobit zejména svým schopnostem, vlastnostem vozidla a nákladu, předpokládanému stavebnímu a dopravně technickému stavu pozemní komunikace, její kategorii a třídě, povětrnostním podmínkám a jiným okolnostem, které je možno předvídat; smí jet jen takovou rychlostí, aby byl schopen zastavit vozidlo na vzdálenost, na kterou má rozhled. 11. Predmetom konania je regresný nárok z poistného plnenia. Žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu plnenia, nakoľko poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovení § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona na náhradu toho, čo za neho plnil. Prevádzkovať sa môže iba vozidlo, ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. V prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola, alebo z určitých dôvodov zanikla napr. pre nezaplatenie poistného, sa poškodený nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby, zodpovedné za škodu, t. j. za vodiča, či prevádzkovateľa. Z toho dôvodu bol zákonom vytvorený tzv. poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa ustanovení § 24 ods. 2 písm. a)

až g) zákona č. 381/2001 Z. z. proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni. Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nie je v rozpore so zákonom poistené.

12. V danom prípade bolo nesporné, že dňa X. XX. XXXX došlo k dopravnej nehode v obci Ropice, Česká republika, pri ktorej vodič motorového vozidla R. XXXST, evidenčné číslo H., W. W. narazil do chodca V. Q., ktorý utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Žalovaný je držiteľom motorového vozidla R. XXXST, evidenčné číslo H., ktoré nebolo ku dňu vzniku dopravnej nehody povinne zmluvne poistené. Žalobca vyplatil pozostalým poškodeným poistné plnenie 34.859,10 €, z čoho 3.374,09 € predstavuje poplatok. Vodič W. W. bol v čase vzniku dopravnej nehody zamestnancom žalovaného.

13. Podľa ustálenej judikatúry osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2, písm. b) Zákona č. 381/2001 Z. z. nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť (vyplývajúcu z ustanovení § 4 tohto zákona) uzavrieť k prevádzkovanému vozidlu poistnú zmluvu ale osoba zodpovedajúca za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ku ktorému takáto poistná zmluva nebola uzavretá (NS ČR sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX, NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX, NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/ XXXX). Predpokladom plnenia žalobcu je teda tá skutočnosť, že žalobca by platil škodu poškodeným za osobu, ktorá nemá poistenie zodpovednosti za škodu, avšak kumulatívne táto osoba zároveň musí byť zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca má nárok si uplatniť svoj postihový nárok voči osobe nepoistenej za predpokladu, že táto je zodpovedná za škodu, nakoľko kancelária má tzv. postihové právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá. Nadväzujúc na vyššie uvedené závery si súd pre potreby rozhodnutia v tejto veci plne osvojuje právny názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX (na ktorý v rámci svojej argumentácie poukázal i žalovaný), z ktorého vyplýva, že pre záver o vzniku a výške postihového nároku kancelárie nie je postačujúce samotné zistenie, že kancelária poskytla poškodenému plnenie. V prípade pochybnosti o tom, či bolo také plnenie poskytnuté opodstatnene, t. j. najmä v prípade pochybnosti, či osoba bez poistenia zodpovednosti za škodu vôbec zodpovedá a aký je rozsah tejto zodpovednosti, je súd nielen oprávnený, ale tiež povinný skúmať, či a v akej výške vznikla poškodenému škoda, a či a v akom rozsahu za túto škodu zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Aj u zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa uplatní ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Ak vyjde v spore o uspokojenie postihového nároku kancelárie najavo pochybnosť, či škoda, na ktorej náhradu kancelária poskytla poškodenému plnenie, nebola spôsobená tiež zavinením poškodeného, súd si túto otázku, nakoľko je pre jeho rozhodnutie otázkou predbežnou (prejudiciálnou), nielen že môže, ale musí vyriešiť, ak má rozhodnúť vo veci, okrem prípadu, že o takej otázke už bolo vydané príslušným orgánom rozhodnutie. Bez vyriešenia tejto otázky totiž nemôže posúdiť existenciu a rozsah zodpovednosti za škodu osoby bez poistenia a tiež ani vznik a výšku postihového nároku. Vzhľadom na uvedené súd sa v tomto spore zaoberal tým, či žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z dokazovania vykonaného v trestnom konaní mal súd preukázané, že chodec Josef Grzegorz sa pohyboval po vozovke, hoci mal k dispozícii chodník pre chodcov, ktorý nepoužil, pričom sa pohyboval pod vplyvom alkoholu. Hladina alkoholu v krvi v čase dopravnej nehody bola 1,73 g/kg, čo zodpovedá strednému stupňu opitosti. Po vozovke sa pohyboval v tmavom oblečení bez reflexných prvkov a vôbec nereagoval na prichádzajúce nákladné motorové vozidlo vedené W. W.. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ SR, ODI Čadca č. ČVS: T.-XX/ DI-H.-XXXX vyplýva, že v trestnom konaní vedenom voči obvinenému W. W. bol vykonaný vyšetrovací pokus, na základe ktorého bol vykonaný Doplnok znaleckého posudku č. XXXXXX, z ktorého vyplýva, že pokus bol vykonávaný za trochu lepších podmienok, ako boli v čase nehody. Bolo zistené, že v diaľkových svetlách bol tmavooblečený chodec na tmavom pozadí rozpoznateľný na vzdialenosť v rozsahu 40 až 50 m pred vozidlom. V stretávacích svetlách bolo možné chodca zbadať na vzdialenosť kratšiu ako 40 m. Existencia protiidúceho osobného motorového vozidla idúceho z kopca podmienky rozpoznať chodca mierne zhoršovala. Z toho vyplýva, že vodič nemal šancu zabrániť stretu s chodcom skoršou reakciou. Podľa pôvodných zistení v spojení s vyšetrovacím pokusom, bola reakčná doba vodiča dokonca kratšia, než uvažovaná priemerná technicky zdôvodniteľná. Z Uznesenia Okresnej prokuratúry Čadca č. B. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa X. XX. XXXX v spojení s Uznesením (opravným) Okresnej prokuratúry Čadca sp. zn. PV XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že trestné stíhanie obvineného W. W. bolo podľa § 215 ods. 1, písm. b) Trestného poriadku zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zo záveru uznesenia vyplýva, že konaním vodiča W. W. nebola naplnená subjektívna stránka trestného činu, a to nedbanlivostné zavinenie, nakoľko je zrejmé, že nehode by nemohol zabrániť, a to ani z rýchlosti primeranej do svitu stretávacích, a ani

dokonca diaľkových svetiel, pričom nebol ani povinný predpokladať, že v jeho jazdnom pruhu sa bude oproti nemu pohybovať chodec pod vplyvom alkoholu a v tmavom oblečení, ktoré znemožní jeho včasné rozpoznanie na ceste. Naopak tu možno konštatovať, že zavinenie na vzniku nehody je na strane chodca porušením jeho povinností vyplývajúcich z cestnej premávky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vodič W. W. nemal možnosť stretu s chodcom zabrániť, a teda nemohol vzniku dopravnej nehody zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od vodiča očakávať.

14. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že škodca zodpovedá za škodu len v takom rozsahu, v akom je jeho konanie alebo opomenutie v príčinnej súvislosti so škodlivým následkom. Ak sa podieľa na vzniku škody i konanie poškodeného, prípadne akékoľvek okolnosti na jeho strane, ktoré sú vo vzťahu k príčinnej súvislosti s následkom, v tom rozsahu nemôže byť daná zodpovednosť žalovaného. Poškodenému sa pripočítajú všetky okolnosti na jeho strane, ktoré prispeli ku škodlivému následku bez ohľadu na to, či boli zavinené alebo nie (v zmysle úmyslu či nedbanlivosti). Ak bola škoda spôsobená aj (alebo výlučne) konaním poškodeného (či zavineným, či nezavineným), či objektívnymi okolnosťami na strane poškodeného (náhodou), v tomto rozsahu je vylúčená zodpovednosť škodcu. Chýba totiž jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu, popr. kvalifikovanou udalosťou, za ktorú žalovaný zodpovedá na objektívnom princípe (porovnaj napr. Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX alebo Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX). Keďže z dokazovania vyplynulo, že vodič W. W. nemohol stretu s chodcom zabrániť, nemôže niesť ani žalovaný zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

15. Žalobca poukazoval na to, že z relácie Dopravnej polície ČR o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že vinníkom dopravnej nehody a škodcom je vodič W. W., tým, že porušil ustanovenia českého Zákona o premávke na pozemných komunikáciach č. 361/2000 Sb., a to konkrétne § 4 písm. a), § 18 ods. 1 s prekročením rýchlosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX (na ktorý v rámci svojej argumentácie poukázal žalovaný), z ktorého vyplýva, že záver o primeranej rýchlosti sa musí vždy odvíjať od posúdenia individuálnych skutkových okolností a mal by dbať na všeobecné zásady primeranosti a taktiež zohľadniť plynulosť cestnej premávky, ktorá má na bezpečnosť taktiež vplyv. Napriek tomu, že je prevádzkovanie motorového vozidla z podstaty veci spojené so zvýšeným rizikom, nemožno po vodičovi formalisticky vyžadovať také úzkostlivé konanie, ktoré by fakticky znemožnilo plynulú premávku motorových vozidiel. Kľúčové je, či vodič na zvýšené riziko reagoval, a to spôsobom, ktorý možno považovať za adekvátny s prihliadnutím ku všetkým významným okolnostiam, a to najmä k dopravnej situácii a k senzorickým, kognitívnym a motorickým schopnostiam vodiča. Zavinené porušenie právnej povinnosti je nutné posudzovať tiež s ohľadom na tzv. princíp obmedzenej dôvery v doprave, ktorého podstatou je predpoklad, že sa vodič pri pohybe na pozemných komunikáciach môže spoliehať na to, že ostatní účastníci budú dodržiavať pravidlá premávky na pozemných komunikáciach, pokiaľ z konkrétnych okolností nebude vyplývať opak. Podľa tohto princípu nemožno po účastníkovi cestnej premávky spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal všetky možné porušenia pravidiel tejto premávky inými účastníkmi, teda i chodcami. Súd má za to, že v danom prípade nebolo možné od vodiča nákladného motorového vozidla dôvodne očakávať, že by mohol predpokladať, že po vozovke mimo obce sa bude pohybovať chodec, keďže na druhej strane vozovky bol chodník pre chodcov. Z vyšetrovacieho pokusu a doplnku znaleckého posudku bolo preukázané, že skutočná reakčná doba vodiča bola kratšia, ako je uvažovaná priemerná technicky zdôvodniteľná a jednoznačne vyplýva, že vodič nemal šancu zabrániť stretu s chodcom skoršou reakciou, preto má súd za to, že vodič W. W. neporušil ustanovenie § 4 písm. a), § 18 ods. 1 Zákona o premávke na pozemných komunikáciach č. 361/2000 Sb. Podľa § 53 ods. 1 Zákona č. 361/2000 Sb. chodec musí používať predovšetkým chodník alebo chodník pre chodcov. Ak by chodec chodník použil, ktorý bol v mieste dopravnej nehody, nebolo by došlo k stretu s nákladným motorovým vozidlom. K rovnakému záveru dospeli aj orgány činné v trestnom konaní, nakoľko voči vodičovi bolo trestné stíhanie zastavené a nebol dôvod vec postúpiť na prejednanie priestupku, nakoľko neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by konanie vodiča vykazovalo znaky priestupku porušením povinností uvedených v Zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke či iného priestupku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že k vzniku škody došlo v dôsledku konania poškodeného chodca, a to výlučne. Zo strany vodiča W. W. nedošlo k

žiadnemu protiprávnemu konaniu, stretu s chodcom nemohol zabrániť, a preto chýba príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu. Keďže škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného chodca, vodič W. W. za spôsobenú škodu nezodpovedá, nezodpovedá za ňu ani žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla. Keďže žalovaný za vzniknutú škodu nezodpovedá, nie je žalobou uplatnený regresný nárok žalobcu dôvodný, preto súd žalobu zamietol.

16. Pokiaľ poukazoval žalobca na tú skutočnosť, že Slovenská kancelária poisťovateľov nie je schopná a nemôže posudzovať, ako bola riešená likvidácia poistnej udalosti a spôsob výplaty náhrady škody v cudzom štáte a pri nehodách, ktoré sa stali v zahraničí musí plniť príslušnej domácej kancelárii poisťovateľov, súd uvádza, že samotná skutočnosť, že právne predpisy a judikatúra zaväzujú Slovenskú kanceláriu poisťovateľov poskytnúť poistné plnenie kancelárii poisťovateľov v inom štáte, sama o sebe ešte nezakladá automaticky povinnosť žalovaného na zaplatenie regresného nároku poisťovne. Ako už súd uviedol, je povinný skúmať, či žalovaný za škodu zodpovedá, pričom ako je vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný za škodu nezodpovedá, preto je uplatnený nárok žalobcu nedôvodný.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v spore v plnom rozsahu úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.